Postup je celkom zrejmý zo zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., posledná novela č. 609/2003 Z.z., a vo vyhláške ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o kokurze a vyrovnaní č. 493/1991 Zb., posledná novela č. 398/2001 Zz. Tam sú tie veci ktoré spomínate.
Mne išlo skôr o aplikáciu ustanovení § 66g ods. 1 ZKV, kde sa teda píše, že:
V prípade že dlžník, ktorý je podnikateľom, je nepretržite počas 60 dní v predĺžení, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie.
Definícia predĺženia sa v žiadnom zákone nenachádza. Dá sa len predpokladať, že to asi znamená, že majetok dlžníka nepostačuje na krytie jeho záväzkov. Zjednodušene vzaté, kto pozná súvahu, môže tento ukazovateľ vyčítať v pasívach z vlastného imania. (Tu však začínajú diskusie o rozdieloch medzi ocenením účtovnou hodnotou evidovanou v súvahe a prípadne vyššou reálnou (trhovou), ktorá sa nikde neuvádza). Mínusové vlastné imanie teda môže naznačovať stav predĺženia spoločnosti.
Konatelia však na to kašlú, výkazy sú na DÚ, v zbierke listín, vykazuje sa to aj pre Štatistiku a nič sa nedeje.