No strasne tu mudrujete nad tou roztrhanou fasadou, ale hovori vam nieco elektricky odpor? Ak to poskodi fasadu tak to je bud zle spravene alebo to musel byt mega blesk, teplo sa vytvara len tam kde je nejaky elektricky odpor a podla normy ma mat bleskozvod pod 10 ohmov co je veeeeeelmi malicko, take stromy maju giga ohmy, preto zhoria ked ich zasiahne blesk, aj to nie vsetky. Keby tak horeli fasady ako to tu popisujete tak ma kazdy druhy dom vytrhane mury v okoli bleskozvodu. A navyse ked je v trubke tak tam ma dielektrikum a dookola ziadna voda... ten blesk ma byt proste bezozbytku zvedeny do zeme, ved na to ten bleskozvod je aby nic nezhorelo. Najvecsie nebezecenstvo co z neho hrozi je prepetie, ktore ma riesit prepetova ochrana.

Môj muž nevie nájsť fotografiu, ktorú dávnejšie videl na internete. Ide o pohľad na fasádu zatepleného bytového domu po údere blesku, keď zvody bleskozvodu boli schované pod fasádou, ale neboli uložené v trubkách ktoré zodpovedajú normám (hrubostenné trubky FXP). Po údere blesku vznikla na stene vypálená cca 20 cm ryha. Kde by sme to našli? Potrebujeme to ako argument na reklamáciu bleskozvodu, ktorý nám robila na bytovom dome firma. Zvod máme pod polystyrénom v obyčajnej elektrikárskej trubke, tzv. husí krk.

Dovod na reklamaciu nema byt nejaka fotografia toho, co sa moze stat, ale technicka norma alebo vyhlaska, ktora danu problematiku upravuje. Pokial to norma vyzaduje a oni to neurobili v sulade s normou, tak to mozete reklamovat.
Ja som laik, takze si nie som isty, ale predpokladam, ze tato instalacia musi mat aj nejaku reviznu spravu. Mate ju? Lebo ak to revizny technik schvalil, tak bud je to v poriadku alebo to bol len taky "peciatkovy" revizak, co sa podpise pod hocico.

Jasné, toto manžel vie, ale revízna správa ešte nie je hotová, a toto mal byť len podporný argument.

Ochrana pred bleskom je riešená súborom noriem STN EN 62305-1 ,STN EN 62305-2 ,
STN EN 62305-3, STN EN 62305-4 ,STN EN 62305-5. Stará norma STN 34 1390, dňom 1.2.2009 jej skončila platnosť.
Riešenie bleskozvodu podľa nových noriem bez dobrého projektu a dostatočného vysvetlenia je zložité.
Zle riešený bleskozvod je horšie ako bez neho.

Prosím, ja som chcela len odkaz na fotografiu, nič iné. Projekt, revíznu správu a reklamáciu tu neriešte, na to máme správcu.

Pri dĺžke pásoviny (55m) ,obyčajne je zemný odpor vyšší ako 2,1Ohmu , skôr pri meraní nebol odpojený ochranný vodič NN rozvodu a skreslil celý výsledok.

norma pre ulozenie skryteho zvodu hovori:

zvod musi byt vedeny v NETRIESTIVEJ trubke min, priemeru 29 mm.
Uchytenie zvodu sa realizuje kazdych 100 com o samotne murivo,
Zvod ako taky nemouze byt ulozeny v izolacii, ale pekne zasekany do muru.

Ak to takto nie je, tak to nema mat ani reviziu a samozrejme ze je to dobry dovod na reklamaciu.

Postup reklamacie el. instalacie a bleskozvodu:

1) pozvete si nezavisleho revizneho technika
2) ten revizny technik vsetko zhodnoti a vida oficialnu reviznu spravu. Ak je vysledkom "neschopny bezpecnej prevadzky" okamzite podavate reklaamciu o zhotovitela - listom doporucene.
3) ak zhotovitel nezareaguje, tak vsetky podklady zasielate na SOI a TISR - oni sa uz o ich opravnenia postaraju :-)

ako sa uchytava zvod vedeny v rurke o murivo?

Skusim kratko polopatisticky, pretoze nemam pristup k technickym normam: :-)
- Normy okolo bleskozvodov su vytvorene empiricky
- Minimalny priemer trubky je rieseny na odvod tlaku vodnych par, ako tu niekto spravne poznamenal. Samozrejme trubka by mala byt hore aj dole otvorena. Trubka ma byt v nehorlavom lozku, nie v samotnom polystyrene. Pokial nie je trubka pevne zamurovana v murive, musi sa ukotvit vo vzdialenostiach urcenymi technickymi normami kvoli dynamickym silam pri udere blesku (zvod sa moze vytrhnut z fasady). Zvod bleskozvodu nema viest v kovovej trubke ani v podobnych profiloch (zavit nakratko - vysoka impedancia, inac sa musi vodivo spojit na hornom a dolnom konci s trubkou, profilom). Zvod sa upevnuje v hornej casti nad trubkou, ak je vysoky a vlastna vaha vodica by mechanicky namahala zvod. Je samozrejme, ze trubka musi byt z nehorlaveho materialu, respektive odolneho voci sireniu plamena.
- Pocet zvodov sa urcuje podla velkosti, vysky a zlozitosti objektu. Dalsim cinitelom, ktory treba vziat do uvahy je napatie, ktore sa vytvori na zvode a zemnom prechodovom odpore zvodu. Posudzuje sa moznost preskoku dovnutra objektu, pripadne na ine konstrukcie alebo stromy v blizkosti. Preto je potrebne, aby ekvipotecialna svorka objektu bola spojena s bleskozvodom, ochrannym vodicom a vsetkymi kovovymi castami s malym prechodovym odporom a vacsou dlzkou (UK, voda, kovove zabradlia a pod.). U mensich kovovych prvkov sa pocita tzv. izolacna vzdialenost. Co sa nerobi je pripojenie zeleznej sietoviny alebo roxorov deky k ekvipotencialnej svorke, ale z hladiska vyrovnania potencialov najma v okoli bazenov, saun a podobnych somarin, nanajvys vhodne. Najma pri pouziti aktivnych lapacov je potrebne dosledovat posobenie indukovanych nabojov v a na objekte. Ochranu el. vedeni a slaboprudov pred ucinkami indukovanych nabojov riesia ochrany pred prepatim.
- Uzemnovaci vodic k virivke mimo objektu sa musi viest na vyrovnanie potencialu. Objekt so zakladovym zemnicom je na jednom poteciali a okolie domu je iny potencial. Preto normy pozaduju zvysenu ochranu, jednou z nich je aj napajanie spotrebicov cez chranic. Povodne sa pozadovalo samostatne uzemnenie pre ochranny kolik alebo svorku, ktora bola sucastou napajania el. predmetov mimo ekvipotecialnu plochu objektu. Pre tazke podmienky vybudovania samostatneho zemnica hlavne v mestskej zastavbe sa od tohto poziadavku upustilo. Dasia potrebna vec je izolacia okolia virivky (vrstva strku, asfaltu a pod.)
- Ta fotografia by aj mna zaujimala. :-)

Este na upresnenie,
normy okolo bleskozvodov su tvrene tak 50:50 su veci vypocitatelne, ale aj nevypocitalne - kedze blesk je dosial nie 100% objasneny fenomen.
Pri ulozeni bleskozvodu urcujeme bezpecnu vzdialenost s (izolacna vzdialenost sa pri bleskon nepouziva - tento pojem je z inej normy)
Velkost bezpecnej vzdialenosti s je dana vzorcom do ktoreho vstupuje trieda ochrany objektu, vyska objektu, pocet zvodov a vzidialenost vysetrovaneho miesta od zeme.
Ocrana pre prepetim a ucinkami atmosferickych vybojov je toho casu na SR vyzadovana vyhlaskou - to jest normy STN EN 62305 1-4 sa stali povinnymi. Tam sa presne vyrata stupen rizika a podla neho sa aplikuju prislusne ochrany. Podstatou normy je to, ze ziadne opatrenie nie je ucelne samostatne. To jest ide o vhodnu kombinaciu bleskozvodu, prepetovej ochany a uvedenia na spolocny potencial v ramci objektu.
Kedze tato norma ani slovom nespomina aktivny bleskozvod - jeho pouzitie v SR je toho casu otazne. Mame sice normu STN 34 1391 ktora u nas (uz ako v mala krajin) pouzitie aktivneho bleskozvodu povoluje, ale je to len norma STN, ktora NESMIE menit nariadenie vyssej normy STN EN. Tak isto sme povinny riesit ochranu podla STN EN 62305, a kedze tam sa nehovori ze je mozne ju nahradit STN 34 1391 tak ziadny aktivny bleskozvod ako samostatna ochrana legalny byt nemoze.
Je mozne zhotovit legalne ochranu podla STN EN 62305 a nad ramec instalovat aj aktivak - ale opacne to nejde.
K aktivnemu este zaujmavost, zakazany je uz aj v krajine svojho vzniku - vo Francuzku. V roku 2010 mal byt zakazany aj u nas, ale iste skupiny vyrobcov sa postarali, ze zrusenie normy bolo na poslednu chvilu ztiahnute. By som rad vedel kolko € za to kto dostal. Kazdopadne, pomali sme jedina krajina v europe kde ta norma je platna :-)

spolu z trubkou, su na to priamo vyrabane uchyty. Ide o to, ze nemozes prichytit trubku pri zemi a pod strechou a povedat si, ze ona drzi zvod. Proste musis to chytat kazdy meter nech sa deje co chce. Ten zvod nesmie v pripade uderu vystrelit von.

ja (asi) pouzijem uchytenie na dazdovy zvod, zo zadnej strany, zasekavat do muru nebudem

Pri hľadaní fotografie poškodenej fasády som našla tento zaujímavý odkaz.
V tomto prípade všetko bolo tak, ako má byť, ale cesty božie sú nevyspytateľné.
http://www.prepeti.cz/?q=legenda-o-kulovem-blesku

ako som pisal, 100% este blesk nepozname, takze tym padom sa nevieme ani 100% chranit.
Ale vieme to rozomne eliminovat.

blahozelam, velmi rozumne rozhodnutie - u mna na dome to bude tak isto :-) a to ze som uz dake 100-vky bleskozvodov videl :-)

jednak to dobre vypada a ak sa cosi stane, pri najhosom mi zhodi dazdove zvody - co sa da prezit. Ale fasada za drahe € bude OK.

trubku som chcel zasekat do muru a zatriet. Ale v tej trubke pojde bleskozvot samozrejme navolno.. o to mi len islo.. ci sa samotny drot nemusi nejak chytat. trubka=husy krk.

uchyt musi byt celoobvodovy - to jest objimka okolo celej trubky, aby nemohlo dost k uvolneniu kmitnutim zvodu.
Zvod musis vist v ohenretardujucej netriestivej trubke, to velmi husi krk nespna. Ked uz skryty zvod, tak najradsej tam vidim pevne plastove trubky - s certifikatom ako ohen nesiriace, trebars od KOposu na ulozenie instalacii od priemeru 30mm vyssie. Ale ked to fakt poctivo zasekas a zatres maltou, aspon 1 cm hrubou, tak to bude tiez OK, ale ako som pisal, radsej mam pevnu trubku.

ja by som ani bleskozvod nedaval.. u nas som za 30 rokov do ziadneho domu nebuchol blesk. Ale kedze to byt musi tak to byt musi.

statisticky mas pravdu, nebuchne, otazka je co ak.....
ide o to, ze ochrana zivota je dnes na prvom mieste a tomu sa podriadilo vsetko - aj povinny bleskozvod. Nedasa sa totiz presne povedat, tu bleskozvod ma zmysel, tu nema. Takze v ramci istoty je povinny na vsetkom. Uz vidim ten stav - keby sa tam dostal nejaka výnimka, 100% by hned vsetci "zodpovedni developeri" tvrdili, ze prave ich 40 poschodova opacha ziadnu ochranu podla tej normy nepotrebuje. U nas totiz su na prvom mieste peniaze, nie zdravy rozum ktory by vedel zvazit potrebnost, alebo nepotrebnost nejakeho opatrenia.