Zdravím....

Osobná skúsenosť, mám priateľku ktorá mala malé dieťa s predošlého vzťahu. Teraz má skoro 1 a pol roka je to dievčatko...Za ten čas som si zvykol tak hrozne, že je to moje NAJcennejšie čo mám a to najkrajšie čo mi mohlo prísť do života aj s maminkou...Dieťa je ešte malé a preto potrebuje mať pocit, že niekam patrí...A patrí ku mne, bez akýchkoľvek predsudkov...JE MOJE a nevymenil by som za nič iné NIKDY::::

Je to o dieťati a rodičov. Ako sa formuje ich vzťah. A takisto vzťah medzi súrodencami. Mne sestra jasne dávala najavo, že otec (pre ňu nevlastný, pre mňa vlastný) mňa má viac rád ako ju, že vlastná sestra by spravila to, a ono, pričom som ju nikdy neodmietla. Ale ja osobne som nikdy nepociťovala,že by mňa nejak otec zvýhodňoval pred ňou alebo bratom. Pričom vzťahy sú teraz dobré, aj otec-dréry, aj ako sestry, len s bratom je to bieda.
Horšie to bolo ale s otcovou matkou. Doteraz k nej nie moc rada chodím, ale chodím, aj keď už vždy sa pýta ktorá z nás prišla, ale boli časy, že na sestru vždy mala poznámky, že je nevlastná, takisto aj sestrin syn, a že vnučka som len ja. Mne to neskutočne prekážalo. Teraz k nej chodí sestra v pohode. Všetko sa utriaslo. Veď otec so svojou mamou sa kvôli tomuto problému nestretával 10 rokov, nakoniec cezomňa sa dávali doporiadku vzťahy, ale občas pretrváva čo bolo.
Je pravda, že s otcom mám lepší vzťah, sestra má zase lepší vzťah s mamou, ale to bolo už od mala, ale je to lepšie než bolo. A to len preto, že sme všetci chceli.
Takže je to o ľudoch, ako sa zachovajú.

urcite sa da lubit nevlastne dieta, kazdy laskavy clovek to dokaze,

ale tiez to je na kazdeho osobnom uvazeni, pretoze su aj ludia, ktorych povaha je nezlucitelna s klasickym pristupom vychovy deti a vtedy nastavaju problemy,
alebo osobne zaujmy su silnejsie ako pristup k detom,

a je este kopec inych, ale o tych sa mi nechce

Nechcem tu kaziť niekomu ilúzie alebo niečo také a nechcem sa ani opakovať, nakolko už som to tu niekde písal, ale ja na takú macošskú pravú lásku neverím, aj čo mám real skúsenosti, aj skúsenosti mojích známych- na 80% taký vzťah nemože fungovať a ten vzťaj je zlý...
A možte ma teraz biť...

P.S.- a keď je ten vzťah zlý, tak to je ešte dobré, poznám strašne strašne vela ľudí kde bol ten vzťah KATASTROFALNY..., najradšej by sa vyzabíjali...

už tu taká téma je , pozri tu : http://www.porada.sk/t131637-nevlastne-deti.html

Dakujem a pozerala som si tu staru diskusiu.Bola som len zvedava na skusenosti a som rada ze ste tu napisali.Rastik Tebe dole klobuk a mala bude s Tebou urcite v zivote velmi stastna.

Želám ti Rastík, aby ti to vydržalo po celý tvoj život. Aj keď neverím na druhotriednu lásku, možno som len ja nemala ako dieťa šťastie. Želám tvojej novej dcérke, aby si ju ľúbil otcovskou láskou aj keď budeš mať vlastné deti.

len doplním, ten čo vraví, že nevlastné dieťa lubi ako vlastné, tak klame- jednoducho k vlastnému vždy bude mať iný vzťah ako k nevlastnému...

Ej , ej .... Stano , Stano ....
Niekedy Ťa netreba biť , ale rovno za...
Spomínaš svojich známych , tak spomeniem aj svojich ...
Manželia ... stalo sa to , čo sa stať nemalo ...ona v tom najrizikovejšom čase chytila ružienku ...
Potom sa to už viezlo , nejak sa "nedarilo " , tak nakoniec pristúpili k adopcii .
Krásne dievčatko si doniesli z detského domova , 2-3 týždňové - ešte v perinke bolo...dnes má už 13 rokov ...

Spomínaš síce macošstvo , ale to je aj o inom vzťahu , to je fakt...keď raz niekto nechce , nemá význam...

a ja poznám stráášne veľa ľudí, kde je vzťah katastrofálny aj s vlastným dieťaťom..podľa mňa je to v človeku ako takom, o jeho láske a neláske k deťom vôbec.. keby som mala tú moc, všetkým deťom sveta by som dala dôvod, aby mali stále úsmev na tvári.. ale bohužial nemám..