vsak prave o tom vravim, ze v tomto pripade na vecne bremeno nebude nikto hladiet, ak majjetok vlastnik preda, nadobudatel ho kupi bez vecneho bremena, ale uplatnia vecne bremeno prava dozitia predavajuceho

...nejdem tu dilemu rozvíjať ....ale nie je nábytok ako nábytok ...či ...?

A ešte vždy sa nájde / môže sa / niečo ako je zbierka obrazov , mincí , známok , porcelánu ....ajajáááj ...a myslím si , že tam už by fakt nastúpil notársky úrad .

Ale veď to všetci inak dobre vieme , že pre aj iné , lacnejšie veci sa už rodina vedela rozkmotriť ...

Máš pravdu, darmo my tu budeme teoretizovať, keď nevieme o čo ide. A ak tam tá vnučka býva s ním, tak by ťažko dokazovali, že ten majetok patril poručiteľovi.

sorryyy,

az teraz som si vsimla, ze som do gulasu namiesala 2 temy: temu ako vydedit vnucata plus ako vyhodit ex, pokial ziadnym sposobom nefiguruje na LV,

takze spravim poriadok:
- ak nechcem vnucatu podarovat dedicstvo vo forme sudnych sporov, vyriesim to za zivota darom alebo predajom s poistkou vecneho bremena, alebo s poistkouminimalneho spoluvlastnickeho podielu

- ex-m by som oficialne nevpustila, kedze nema ziadny narok, iba zmluvu, ktoru si moze dat na sudy, a ak dozije nechsa aj sudi

Ja žasnem, Danila, koľko právnikov vyslovilo názor k Tvojím pochybnostiam. To asi tá veľkonočná bujarosť. A zrazu je z témy mix, pozostávajúci z olomouckých syrečkov s haringami a s ...

Áno, chápeš problematiku vydedenia veľmi správne, až na to, že Ťa poplietli jedným detailom - závetom.

Asi bude treba zopakovať, o čom je téma. Zadávateľ sa pýtal na vydedenie nehodného vnúčika, ktorý o neho už 10 rokov neprejavuje žiadny záujem a neposkytuje mu potrebnú pomoc v starobe a chorobe. V zmysle ustanovenia § 469a ods.1 Obč.zákonníka sa zdá, že má dôvod na vydedenie tohto vnúčika. Predpokladajme, že ten dôvod je skutočný a preukázateľný aj v prípade, keď už ho nebude a nastúpi dedičská mašinéria.

Ak poručiteľ chce nehodného vnuka vydediť a má na to dôvod, tak nech tak urobí. Určite odporúčam ísť za notárom a ten mu spíše potrebnú listinu o vydedení. Notári zvyknú zhodnotiť aj skutkový stav, či spĺňa zákonný dôvod na vydedenie a postrážia, aby listina mala požadované náležitosti. K tomu spochybňovaniu vydedenia nehodným vnúčikom, budúcemu sporu a možnému výsledku. Všetko na svete sa dá spochybniť a o všetko sa dá súdiť. Ale, keby sme vydedenie brali takto negativisticky, tak načo by bolo toto ustanovenie v Občianskom zákonníku?

Závet s vydedením nemá nič spoločné!!! Vlastne má, sú to dva samostatné inštitúty dedičského práva. Sú vo vzťahu ako jablká a hrušky. Obidva sú ovocie, ale každé iné. Závetom nemožno nikoho vydediť (v zmysle právnom). Závetom sa dá len zabrániť, aby podľa zákona dedili tí, ktorí nie sú neopomenuteľnými dedičmi. Nehodný vnúčik však je neopomenuteľným dedičom a ak je dospelý, musí dostať aspoň polovicu svojho zákonného podielu. V tomto prípade tú štvrtinu, o ktorej píšeš. Ak by závet bol v rozpore s jeho zákonným nárokom, potom by bol v tejto časti neplatný.

Hrôza ma chytá z rád typu: daruj, predaj, zbav sa svojho vlastníctva, stačí si zriadiť právo doživotného užívania nehnuteľnosti v podobe vecného bremena. Kto je na Porade dlhšie , určite prečítal nejednu tému, kde sa zadávatelia pýtali, ako zrušiť právo doživotného užívania domu, či bytu. A ono sa zrušiť dá!!!! Preto nevidím žiadny rozumný dôvod, aby sa poručiteľ zbavoval svojho majetku za svojho života a možno skončil ako bezdomovec. Ak je zákonný dôvod na vydedenie, potom ho treba použiť, pretože to je zákonné riešenie.


Doplnenie:
Keďže vznikli pochybnosti o tom, či okrem dieťaťa - syna a dcéry, je neopomenuteľný dedič aj vnuk, pravnuk poručiteľa, atď. , k tomu uvádzam, že to vyplýva z ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, kde sa používa slovo potomok, namiesto dieťaťa.

Milá Petra, ďakujem. Takže opäť zdôrazňujem to staré, ale múdre a stále platné:
ŠUSTER DRŽ SA SVOJHO KOPYTA!!!!!!!!!!!!!!!

jasné, vydediť je možné nielen dcéru/syna, ale aj ich priamych potomkov, čiže vnuka/vnučky...

Možno by som ešte doplnila, že keď som písala ten predchádzajúci príspevok, tak som vychádzala z toho, že z príspevkov Xanti vyplýva, že vnuk môže byť vydedený, ale nie závetom.

A keď je tu už toľko toho popísané, tak pre väčšiu zrozumiteľnosť uvediem modelový príklad:

Jeden žijúci rodič-poručiteľ, nehodná vnučka, s dvomi deťmi, hodný syn tiež s dvomi deťmi. Predpokladajme, že poručiteľ má niektorý z dôvodov pre vydedenie (§ 469a ods.1 Obč.zák.). Predmetom dedenia je byt.

Aby zabránil dedeniu nehodnej vnučky, môže postupovať dvomi spôsobmi.

1. Spíše listinu o vydedení nehodnej vnučky, čím vnučka stráca dedičskú spôsobilosť a teda prestáva byť dedičom. Ak v tejto listine výslovne uvedie, že vydedenie sa týka aj jej potomkov(teda pravnukov/pravnučiek a ich potomkov) potom účinky vydedenia sa vzťahujú aj na týchto potomkov, stávajú sa rovnako nespôsobilými dedičmi. Ak v listine vydedí len vnučku, bez toho, žeby v listine uviedol , že jej účinky sa vzťahujú aj na jej deti, potom na uvoľnený dedičský podiel po vnučke nastupujú jej deti(ich potomkovia). Podľa zákona dedí polovicu bytu syn a druhú polovicu vnúčatá, každé po jednej štvrtine. Ak vydedí vnučku, s účinkami aj na jej potomkov, potom zdedí celý byt len syn. V tomto prípade by sa dedilo podľa zákona, teda v zmysle § 473 až 475a Obč.zák.

2. Poručiteľ môže(nemusí) okrem listiny o vydedení vnučky, spísať aj závet. Potom sa dedí zo závetu podľa § 476 až 480 Obč. zák., ak závet nie je neplatný pre rozpor so zákonom. Ak v listine o vydedení vnučky poručiteľ neuviedol, že účinky vydedenia sa vzťahujú aj na jej dve deti (pravnúčatá), resp. ďalších jej potomkov, potom v závete môže zmeniť dedičské podiely, ak deti vnučky sú už dospelé. Napr. tak, že každé dieťa vydedenej vnučky zdedí 1/8 a syn poručiteľa 6/8. Ak by deti vnučky neboli plnoleté, potom každé jej dieťa musí dostať to, na čo ma nárok zo zákona, t.j. po 2/8 a syn len 4/8. Ak by závet v tomto prípade určoval iné podiely, bol by v tej časti neplatný.

3. Ak by poručiteľ spísal len závet( nie aj listinu o vydedení vnučky/pravnúčat) a v ňom poručil byt len synovi v celosti, bol by závet absolútne neplatný podľa §39 Obč.zák. čo do okruhu dedičov a výšky ich dedičských podielov, teda celý. Dediči by dedili podľa zákona. Teda 2/4 syn a po 1/4 pravnúčatá.

Hádam je to takto zrozumiteľnejšie.

Trochu S jedným známy sa dohadujeme, že listinu o vydedení (vydedenie) musí schváliť súd. Ja tvrdím, že vydedenie súd schváliť nemusí. On tvrdí, že súd ho schváliť musí + listina o vydedení musí byť uschovaná u notára. Kto z nás má pravdu?

Súhlasím s tebou. Na listinu o vydedení sa vzťahujú rovnaké podmienky, ako na závet. Vlastne závet je listina o vydedení. Ani závet nemusí byť schválený súdom.

Až keď dedič nesúhlasí so závetom (teda aj s vydedením) rozhodne o jeho platnosti súd.

No s touto vetou si dovolím nesúhlasiť.
Závetom môže predsa potomok /a nielen on / majetok aj zdediť . Len potomka je však možné ním vydediť /čiastočne/.
Teda závet nerovná sa listina o vydedení.

Tak napr. napíšem závet, v ktorom určím, že dom dostane môj syn, záhradu moja dcéra, byt pripadne manželke. Zároveň v závete napíšem, že môj druhý syn, ktorý žije neusporiadaným životom a momentálne sedí v Ilave za násilné trestné činy nedostane nič.

Podľa teba je teda táto listina neplatná a o tom vydedení musím napísať osobitnú listinu?

Tiež som si na nete našla článok (autorom bol právnik), že závete môže obsahovať aj vydedenie potomka. Konkrétne je tam napísané: "Nie je na závadu, že vydedenie a závet sú obsiahnuté v jednej listine." http://korzar.sme.sk/c/4559119/pytate-sa-pravnika.html (je to z r. 2004.)

Oliwa to napísala správne. Závet nie je vlastne listina o vydedení. Závet a vydedenie potomka sú to dva rozdielne právne úkony, ale nie je vylúčené, aby boli obsiahnuté v jednej listine.

Tak som to myslel, že môže ísť aj o jednu listinu. Alebo že vydedenie môže mať formu závetu a potom pre listinu o vydedení by mali platiť rovnaké pravidlá ako pre závet.

A pôvodná otázka bola, či musí byť vydedenie schválené súdom. Ak teda závet nemusí schvaľovať súd, (stačí ju napísať vo forme notárskej zápisnice, alebo vlastnoručne, alebo overiť dvomi svedkami), tak ani vydedenie nemusí schvaľovať súd. Myslím správne?

Vydedenie je jednostranný právny úkon, musí sa vykonať spísaním listiny o vydedení, ktorá má charakter negatívneho závetu. Môže byť priamo zahrnutá do závetu alebo môže byť spísaná samostatne. O forme listiny o vydedení platia ustanovenia §§ 476 a 480 OZ, teda ako o závete. Listinu možno uložiť do notárskej úschovy (ako závet - bude v Notárskom centrálnom registri závetov), netreba ju schvalovať súdom.

Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl.) a tiež špeciálnym náležitostiam pre tento úkon. V listine musí byť uvedený konkrétny zákonný dôvod vydedenia, inak by bola absolútne neplatná (§ 39).