Ďakujem, sito, už som tú vyhlášku čítala dávno, som znechutená, preto som sa k tomu nevrátila. Ak by som konala, určite si to naštudujem do detailov.

Napriek tomu, rada by som však opäť poznamenala, že nemusíš v rozpore s etikou "kričať" (to tvoje celostranové kopírovanie zákona a vyfarbovanie). Mne - určite aj ostatným - stačilo v príspevku toto:

Vyhláška 358/2009

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú
podľa osobitného predpisu7) inak,
rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie
podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

7) § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov.“

Mária, keby si mi napísala, čo chceš čítať, tak by som Ti napísal:

Vyhláška 358/2009

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú
podľa osobitného predpisu7) inak,
rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie
podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

7) § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov.“

takze v preklade to vsetko znamena... upravit si svoj byt na vlastne naklady tak, aby sme v zime nemuseli pozerat telku vo svetroch a hrubych ponozkach... pretoze spoliehat sa na dalsiu upravu vyhlasky, ktora by cosi riesila je beh na dlhe trate.... a cakat na ustretovost susedov je asi nerealne
co sa tyka nazorov a prispevkov... "sito" sice pise k veci, ale to, o co nam vlastne ide, jeho prispevky nezahrnaju... "Maria27" ma pravdu... to vsetko z vyhlasky vieme.. a vieme aj to, co teoreticky z nej vyplyva... ale ako pisem, nas problem to neriesi..
a tak som aspon ja prisla sem zistit, ci som v tom sama :/ co ma vdaka uzasnym zakonom a este uzasnejsim susedom zimu v byte...

Mixaela, ja som už rozhodnutá zateplovať z vnútra. Neverím, že sa dožijem zateplovania nášho domu.
A ešte mám taký prenosný ľahký elektrický radiátor, ktorý si nosím so sebou z izby do izby, kde práve sedím. Inak to nejde, ťažko to pochopí niekto, kto to nezažil.

To, aby vám bolo horúco, to vám nevyriešim, ale ani žiadna vyhláška, zákon.

Mária , neviem, či je to vhodné zateplenie zvnútra,ak bude prenesený rosný bod medzi zateplenie a vnútorný panel, vznikne tam pleseň, ktorá Ti svojim zápachom znepríjemní život, estetika zateplenia bude hrozná, lebo pleseň bude vychádzať vo forme sanitry na povrch. Prosím - nerob to !Bojuj za zateplenie obvodového plášťa domu. Ja som toto urobila doma na strope a musím to dať dolu a zatepliť strechu.
Ver toto je moja osobná zlá skúsenosť.

Maria, ak môžem poradiť, nedaj sa v žiadnom prípade nahovoriť na zateplenie z vnútra...po čase by si si hlavu bila o múr. nie je to absoletne účelné a ani zdraviu prospešné...ver mi prosím, nič s tým nezískaš. Ak sa dobre pamätám, nevýhody boli už dávnejšie uvádzané aj v téme! "Zateplenie z vnútra".

Žiaľ, ale národ náš je taký, že o iných súsedov, ktorí bývajú v znevýhodnených bytoch savlastníci slnkom prehriatých bytov nezaujímajú, či im je zima a nechcú uznať, že byty na sever sú chladnejšie, pretože oni si ešte dovolia odstrániť aj radiátor z kuchyne, pre nepotrebnosť. A prestupy tepla vôbec neberú v úvahu, že sa dávajú vykurovať inými bytmi a to teplo zaplatia tí, ktorým tak teplo nie je, ale hlavne im je dobre teplo.

Pleseň hrozí, zima je aktuálna.

Aktuálna, teraz keď je vonku 16 °C? V byte mám 22 °C a hlavicu na 1, štvrtá bodka, momentálne nehreje, nepreteká voda, jalová. Zima? Jar?

Zateplenie zvnutra je mozne, nakoniec sa takto riesia budovy, ktore su v ochrane, kde vonkajsie zateplenie neprichadza do uvahy.
Niekde bol publikovany tento clanok k tejto problematike:
Ideálne riešenie to síce nie je, lebo tepelný odpor by mal z vnútornej strany smerom von narastať. Všetci odborníci svorne tvrdia, že takéto zateplenie nie je priaznivé. Dôležité však je, aby ste mali zásah pod kontrolou a ešte pred realizáciou sa poradili s odborníkom. V porovnaní so značným množstvom nevýhod hovorí v prospech interiérového zateplenia aj pár pozitív. Znížením rozdielu medzi teplotami steny a vzduchu v miestnosti nedochádza k nepríjemnému pohybu vzduchu a ani k prievanu. Vnútorne zaizolované miestnosti sa rýchlejšie zohrejú, no netreba zabúdať, že aj rýchlo vychladnú. Určite sa zlepší zvuková izolácia. No a v konečnom dôsledku sa zníži spotreba energie. Spôsobov, akými v tomto prípade zatepliť, je niekoľko. Prvou možnosťou je vytvorenie nosného roštu z dreva či kovu. Ten sa primontuje buď tesne k obvodovej stene, alebo sa od nej poodsadí. Treťou možnosťou je lepenie izolačných dosiek priamo na obvodovú stenu, najmenej používaný je izolačný náter.Pri zateplení zvnútra sa teplota v pôvodnej konštrukcii zníži a nulová teplota sa presúva k vnútornému povrchu konštrukcie. Tento jav spôsobí v zimných mesiacoch posunutie rosného bodu smerom do interiéru. Pri zlom návrhu alebo nesprávnej realizácii môže kondenzovaná para, vlhkosť, aktivovať vznik plesní v interiéri. Preto musí byť zabezpečená difúzia, teda odvetranie vodných pár, ktoré prenikli do konštrukcie obvodového plášťa. Ak chcete úplne eliminovať prítomnosť vodnej pary a jej kondenzáciu, môžete použiť parozábranu z PET fólie, sadrokartónu alebo tapety s hliníkovou fóliou. Najskôr by však problém mal posúdiť odborník, ktorý vie výpočtom zistiť, či je vôbec parozábrana potrebná. Ak je obvodová konštrukcia z kameňa, betónu alebo má obklad z glazovanej keramiky či umeloživičnej omietky, bez parozábrany sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezaobídete. Inak je to však v prípade, že obvodový plášť je z paropriepustných stavebných materiálov ako tehla, vápenno-pieskové tvárnice či pórobetón. Alebo sa na zateplenie použili sadrokartónové dosky v kombinácii s tvrdeným polystyrénom.Ďalším problémom zateplenia zvnútra bývajú tepelné mosty. Vznikajú tam, kde steny a stropy prerušujú vnútornú tepelnú izoláciu. Odporúča sa preto použiť čiastočnú izoláciu vo forme skosenej dosky. Tie zatepľujú v šírke približne pol metra vnútorné konštrukcie, ktoré nadväzujú na obvodový plášť. Nevýhodou je estetická stránka tohto riešenia. Zatepliť musíte aj ostenie a nadpražie pri otvorových konštrukciách. Ak sa tomu vyhnete, ich povrchovú vnútornú teplotu výrazne znížite a vytvoríte živnú pôdu na vznik plesní.Na trhu sme našli kalciovo-silikátové – vápenno-kremičité dosky Promatect MC. Sú ľahké, tepelnoizolačné, dokážu regulovať vlhkosť a nie sú horľavé. Dokonca sú alkalické, čo znamená, že sú pre vysokú hodnotu pH nevhodné na rast plesní. Môžete nimi teda sanovať vlhké a plesnivé konštrukcie. Podotýkame však, že predpokladom dobrej účinnosti tejto dosky, ktorá dokáže regulovať vlhkosť, je vysušenie muriva. Nepotrebuje doplnkovú konštrukciu, dosky sa lepia priamo na stenu lepidlom. Povrch sa prestierkuje MC lepidlom, podľa potreby aj so sieťkou, ale nesmie sa použiť žiadna celistvá vrstva s veľkým difúznym odporom. Povrchovú úpravu môžete realizovať najlepšie vápennou či silikátovou farbou, v žiadnom prípade nie latexovou ani akrylátovou. Môžete ju omietnuť bezdisperznou látkou alebo nalepiť paropriepustnou tapetou, nie však latexovou ani umývateľnou. V obmedzenej miere môžete použiť aj keramický obklad do 2/3 svetlej výšky. Určite nesmiete pri takomto zateplení zabúdať na zásady vetrania. Tieto dosky sa používajú hlavne v zahraničí. U nás sme našli len jedného predajcu. Naše dve posledné rady znejú: Skôr ako sa pustíte do akcie, dajte si poradiť od skúseného odborníka, ktorý vám prepočíta difúziu vodnej pary. Pred zásahom musíte odstrániť príčinu prípadného poškodenia konštrukcie vlhkosťou.

A do kolečka dokola.

Riešenie musíš hľadať doma v dome medzi svojimi, susedmi, spoluvlastníkmi domu, nie len bytov.

Ľubica, teší ma, že Ťa bavia fakty, alebo zabavia fakty. Potešilo ma označenie, zábavné.


Skúsim len dva byty, analyzovať.

Byt č.1 je severný, byt č.6 je južný, obidva sú rohové na najvyššom podlaží. Sú to polohou najnevýhodnejšie byty v dome a majú rovnakú vykurovaciu plochu.

7. podlažie. Byt č.1, 60,63; č.6, 60,63.

Rovnakú majú aj ochladzovanú plochu.

7. podlažie. Byt č.1, 134,94; č.6, 134,94.

Súčet koeficientov výkonu radiátorov bytoch by mal byť takýto. Byt č.1 by mal mať o 1,63 percenta výkonnejšie radiátory, kvôli severnej stene.

7. podlažie. Byt č.1, 3,125; č.6, 3,075.

Ale v skutočnosti je takýto, byt č.6 si navýšil výkony spolu o 1,950 koeficientov, teda o 63,34 percent.

7. podlažie. Byt č.1, 3,075; č.6, 5,025.

Namerané jednotky vyjadrujú potrebu tepla nie spotrebu. Byt č.6 potreboval o 90,22 percent viac tepla ako byt č.1.

7. podlažie. Byt č.1, 3 711; č.6, 7 059.

Po prepočítaní nameraných jednotiek koeficientmi výkonu radiátorov dostaneme základný počet jednotiek na rozdelenie tepla a nákladov za teplo.

Vlastne je to sú to čísla na základe ktorých sa rozpočíta zo všetkého tepla dodaného do domu podiel na byty, alebo náklady na byty. Pomer úhrady na jednotku je 1 : 1 v Sk.

A tu je medzi bytmi rozdiel v úhradách. Byt č. 6 by mal uhradiť o 5 697 Sk. viac ako byt č.1, to je o 170,35 percent viac. Dobré, že. Ale to nie je spravodlivé, nejakým spôsobom je mu treba tú hradu znížiť. Ako? Jednoducho, keď on menej ostatní musia viac. Ani si nevšimnú!

7. podlažie. Byt č.1, 3 346; č.6, 9 046.

V dome je dohodnutý pomer, podľa m2 30 : 70 % podľa výsledku pomerového merania, odpisy nad suterénom 10 %, pod strechou 10 %, severná stena 7 %, južná stena 5 %.

Po prepočítaní nákladov takým to spôsobom je úhrada bytov nasledovná. Byt č. 6 uhradí o 126,61 percenta viac ako byt č.1

7. podlažie. Byt č.1, 2 946; č.6, 6 676.

Rozdiel medzi základným rozdelením po prepočte koeficientom výkonu radiátorov a počtom jednotiek po prepočítaní dohodnutím spôsobom. Tieto rozdiely uhradia ostatné byty.

Bytu č.1 sa znížila úhrada o 11,95 percenta. Bytu č.6 o 26,20 percenta.

7. podlažie. Byt č.1, 400; č.6, 2 370.

S toho dohodnutý pomer, podľa m2 30 : 70 % podľa výsledku pomerového merania.
Takýto pomer je pochvalou a odmenou pre tých čo s teplom plytvajú

7. podlažie. Byt č.1, 139; č.6, 1 849.

A odpisy nad suterénom 10 %, pod strechou 10 %, severná stena 7 %, južná stena 5 %.
Takéto odpisy sú výsmech pre byty s väčšou ochladzovanou plochou.

7. podlažie. Byt č.1, 261; č.6, 521.

S toho je vidieť, že plytvať s teplom a okrádať susedov sa oplatí! Čím viac tým výhodnejšie sa má ten kto plytvá a kradne. Vlastne neplytvá a nekradne, keď ostatní vlastníci tak rozhodli, či už neúčasťou na schôdzi, alebo zdvihnutím ruky, za na schôdzi.

Úhrada pri rozdelení pomerom, podľa m2 60 : 40 % podľa výsledku pomerového merania.

7. podlažie. Byt č.1, 3 068; č.6, 5 349.

Rozdiel oproti základnému rozdeleniu sa zvyšuje.

7. podlažie. Byt č.1, 277; 6, 3 698.

Pre istotu som spravil aj pomerom, podľa m2 100 : 0 % podľa výsledku pomerového merania. Teda všetko podľa m2.

7. podlažie. Byt č.1, 2 884; č.6, 2 884.

A rozdiel, maximálny. Rozdiel oproti priemeru Byt č. 1, 16,02, byt č.6, 213,69 percenta

7. podlažie. Byt č.1, 462; č.6, 6 163.

Čo na záver? Čím viac vlastníkov si uvedomí túto skutočnosť, tým viac sa bude v dome plytvať s teplom, energiou a platiť viac nákladov za teplo.

Nemusí to tak byť. V tomto konkrétnom príklade má 25 bytov položky rozdielu mínus, teda mali by byť proti rozdeleniu časti nákladov podľa m2. To je 59,52 percenta všetkých vlastníkov bytov.

Ale návrh prešiel, teda doplácajú na plytvanie, všetci.

Len holé fakty. Aj tak sa kúri v nevýhodných bytoch.

Pre "sito" - kedze tieto prispevky boli pisane s istym casovym odstupom, mam pocit, ze aj ked je problem rovnaky, narazala som na "novu, spravodlivejsiu" vyhlasku, ktora nic neriesi... a zimu mame nadalej...
osobne si uvedomujem fakt, ze vase reakcie su k veci.... nielen mojej, ale toto vas neopravnuje hovorit o vsetkych "dokeolecka dokola"...
a konkretne - mna vobec nebavi to stale opakovat, napokon ako som pisala - "neprisla som duplikovat temu, len sa amatersky podelit so svojimi starostami"... a tiez, neprisla som sa na tieto miesta odventilovat a povysovat...

Mixaela, 20 - 21 - 22 °C je bežná teplota v bytoch, ak je 23 °C, už začína byť horúco. Myslím, že hovoríš len svoje stanovisko, ale o tom ako kúria ostatní v dome nevieš nič.

Vyhláška je spravodlivá, nespravodlivý je prístup tých, ktorí by sa mali postarať o to, aby mal, každý byt, miestnosť dodané toľko tepla, aby mal, mohol dosiahnuť teplotu 22 °C.

A aj prístup vlastníkov, čo im niekto nakuká, to zožerú. Schvália. Trpia.

Necítim, že by sa povyšoval, len hovorím svoj názor, podložený faktami.

Až si zoženieš fakty vášho domu, ako celku, možno zistíš, že nie si na tom tak zle ako píšeš.

S vacsinou napisaneho suhlasim... a ano, pri vyuctovani, ktore bude zakratko sa pozriem na vsetky dostupne materialy a pridem sa s nimi podelit... (dufam, ze to nebude dokolecka - dokola)...
ale nesuhlasim s jednym... prave s vyskou teploty... niekomu taka vyhovuje, niekomu nie... tuto zimu sa moja napriklad nevysplhala nad 21st v najteplejsej miestnosti, cize to je naozaj diskutabilne... co je vhodna teplota... pretoze to je individualne..
a ak by sme aj prehliadli tento fakt, potom 600-700 eur navyse v nakladoch na kurenie sa prehliada dost tazko...

Mixaela, zaujímate sa o kúrenie v znevýhodnených bytoch. Červené sú tie znevýhodnené. Toto je výsledok pomerového merania, počet nameraných jednotiek prepočítaných koeficientmi výkonu radiátorov. Pomer nákladov v Sk. na jednu jednotku je 1 : 1. V skutočnosti to býva 1 : viac.

Priemer bytov č.1, 2, 5, 6 je 2 884 jednotiek. Pri priemere je výpočtová teplota 20 °C. Keďže byť č.6 na 7. podlaží prekročil priemer o 213 percent jeho výpočtová teplota je 60 °C. Teda s odobratou energiou by vykúril ešte ďalšie dva byty.

Ale skutočnosť je taká, že dosiahne skutočnú maximálnu teplotu 23 – 24 °C, pretože si navýšil výkon radiátorov, rozdiel medzi 60 a 24 °C je plytvanie.

Treba si spraviť analýzu dopadu na dom pri rôznych úhradách jednotlivých bytov.

7. podlažie. Byt č.1, 3 346; č.2, 4 323; č.3, 3 123; č.4, 3 365; č.5, 7 986; č.6, 9 046.
6. podlažie. Byt č.1, 2 025; č.2, 1 772; č.3, 2 984; č.4, 3 395; č.5, 1 380; č.6, 4 052.
5. podlažie. Byt č.1, 794; č.2, 6 039; č.3, 3 443; č.4, 2 214; č.5, 2 123; č.6, 3 911.
4. podlažie. Byt č.1, 4 550; č.2, 1 316; č.3, 1 426; č.4, 3 166; č.5, 889; č.6, 2 966.
3. podlažie. Byt č.1, 1 125; č.2, 527; č.3, 2 047; č.4, 2 270; č.5, 3 1 825; č.6, 1 340.
2. podlažie. Byt č.1, 5 242; č.2, 4 381; č.3, 4 211; č.4, 2 244; č.5, 2 494; č.6, 3 185.
1. podlažie. Byt č.1, 5 727; č.2, 1 628; č.3, 756; č.4, 1 318; č.5, 2 737; č.6, 3 030.

Dom 125 783; vonkajšie byty, 75 575; vnútorné byty, 50 209.



V prípade, že by všetky vonkajšie byty kúrili tak ako byt č.3 na 1. podlaží a všetky vnútorné ako byt č.2 na 3. podlaží, náklady by boli:

Dom 27 172; vonkajšie byty, 16 632; vnútorné byty, 10 540.

V prípade, že by všetky vonkajšie byty kúrili tak ako byt č.6 na 7. podlaží a všetky vnútorné ako byt č.2 na 5. podlaží, náklady by boli:

Dom 319 792; vonkajšie byty, 199 012; vnútorné byty, 120 780.

Pomer domu je 1 : 11,77 Vlastníci by mali zvážiť, aký spôsob rozdelenia si majú odsúhlasiť. Taký, čo im bude znižovať náklady v jednotlivých bytoch a tým aj v dome, alebo opačne.

V prípade, že by všetky byty kúrili tak ako byt č.6 na 7. podlaží.

Dom 379 932; vonkajšie byty, 199 012; vnútorné byty, 180 920.

V prípade, že by všetky byty kúrili tak ako byt č.2 na 3. podlaží.

Dom 22 134; vonkajšie byty, 11 594; vnútorné byty, 10 540.

Tých možnosti je veľa podľa ktorých bytov by sa malo s teplom hospodáriť v dome. Ale spôsob rozpočítania dodaného tepla by mal zabezpečiť minimálnu dodávku tepla do každého bytu, aby bola zabezpečená teplota od 20 - 22 °C, dodaným teplom do bytu cez radiátory pri optimálnom nastavení termostatických hlavíc. A za dodané teplo by mali aj vlastníci platiť. A nie potom tým , čo majú moc namerané, moc uhrádzajú, znižovať úhradu rozdelením častí nákladov podľa m2.

Každý mame iný záujem, Vy teplotu v byte, poviem 25 °C, prípadne viac. Ak je pravda, čo ste napísala pred časom, tak teoreticky máte byt vykurovaný na zákonnú teplotu. Prakticky, pre Vás je to málo. Ak nie, treba si uplatniť svoje právo.

Vyhláška 152/2005. Príloha.

VNÚTORNÉ TEPLOTY VYKUROVANÝCH PRIESTOROV

1. Obytné budovy
obývacie miestnosti, t.j. obývacie izby, spálne, jedálne, jedálne s kuchynským kútom, pracovne, detské izby 21°C,
kuchyne 20°C,
kúpeľne 24°C,
WC 20°C,
vykurované vedľajšie miestnosti (predsiene, chodby atď.) 15°C,
vykurované schodište 10°C.

Koeficienty nevýhodnej polohy by mali byť vypracované minimálne na základe ochladzovanej plochy nevýhodných a výhodných bytov. Nie navrhnuté od brucha.

Ani by sa nedivil, keď napíšete, že máte nedoplatky na ročnom vyúčtovaní, keď hlavice neregulujú prietok vykurovacej vody, radiátormi vo vašom byte. Sú otvorené naplno! Tento predpoklad sa naplnil vo vašom príspevku.

Ja, to, že vyhláška je spravodlivá. Dáva priestor všetkým vlastníkom každého domu dohodnúť sa, na objektívnom rozpočítaní dodaného tepla do domu na jednotlivé byty a úhradu nákladov za teplo, prípadne si spôsob dať vypracovať odborníkom a schváliť. Keby niečo vyhláška vlastníkom prikazovala, obmedzovala by ich právo rozhodovať o ich spoločnom majetku. To teplo neukradli, teplo si kúpili. A preto by to bolo v rozpore s Ústavou.

Neznalosť vlastníkov neomlúva, ako si schvália, tak majú teplo v bytoch a tak platia za teplo.

ano, rovnako to, co citam v poslednom vasom prispevku ma hlavu a patu...

ale... podme na to inak...

boli by ste spokojny, ak by koeficienty "odbrucha" schvalila vacsina vlastnikov?

boli by ste spokojny, ak by vasa snaha riesit toto bola zamietnuta uz v zaciatku?

boli by ste spokojny s tym, ze napriek tomu, ze hlavica je otvorena naplno a podla vas nespravne regulujem prietok vody v radaitoroch, tak teplota v byte je na hranici vyhlaskou odporucanych cisel?

boli by ste spokojny s tym, ze na kureni preplacate napriek nespokojnosti v teplotach (pripustam, ak chcem teplejsie, priplatim si, avsak ja si priplatim a bez efektu) nie tak zanedbatelne ciastky?

a na zaver, aky postup by ste mi teda odporucili, aby sa moj problem mierne pohol?

Myslím, že na prvú a druhú otázku je odpoveď v §14 ods.4) zákona o vlastníctve bytov. Pokiaľ nie je šanca na korektnú dohodu rozhodne o predmete sporu súd. Vlastníci bytov si musia uvedomiť (žiaľ prax ukazuje opak, že vlastníci nedocenia dosah ich rozhodnutia), že právne účinky ich rozhodnutia môžu viesť k poškodeniu práv iných, čo je neprípustné. Skutočne znevýhodnené byty platia za teplo, ktoré "odberú" aj susedné byty vďaka prestupom tepla. Takýto odber pokiaľ nie je dostatočné a účinné vykompenzovanie týchto únikov ja osobne považujem za majetkový prospech bez právneho dôvodu čiže bezdôvodné obhatenie.

Problém v otázke 3 riešili moji rodičia od roku 2000 bývajúci v spodnom krajnom byte, kedy sa súdili s SBD o neoprávnené vyúčtovanie nákladov na dodávku tepla za rok 1999. Mali uhradiť cca 30 tis. Sk nedoplatok kedy došlo k odparu celého stĺpca na pomerových meračoch. Podobne ako mixaela mali termostatické hlavice otvorené naplno. Po predložení tepelno-technického posudku, kde bolo skonštatované, že v byte nie je možné dosiahnúť s použitím už aj tak predimenzovaných VT minimálne prípustnú teplotu v byte, SBD navrhlo mimosúdnu dohodu v znení.
1. Za sporné obdobie sa vypracuje oprava rozúčtovania nákladov na teplo podľa m2,
2, SBD vykoná opatrenia navrhnuté v súdnoznaleckom posudku t.j. Zateplenie obvodového plášta, a stropov garáže, pivníc a spoločných priestorov prisluchajúcich k hodnotenému bytu,
3, pre rozúčtovanie navrhne najomníkom DB - konečným spotrebiteľom korekčné koeficienty podľa predloženého súdnoznaleckého posudku,
4, ďalšie veci ohľadom rozdelenia nákladov na SV a TÚV (to už je iná téma)

Výsledkom bolo komplexné zateplenie bytového domu, nájomníci dr. bytov síce neschválil používanie kor. koeficientov pretože v tom čase bolo podľa vyhlášky potrebných 100% súhlas konečných spotrebiteľov, v každom prípade to bol posun vpred do roku 2006, kým nezačala platiť vyhláška ÚRSO 630/2005. (o tom možno napíšm svoje skúsenosti)

Môj záver je, že pokiaľ nie je možnosť dohody treba zvážiť možnosť obrátiť sa na súd.

Ahojte poraďáci!
Nedávno som nastolil tému koeficientov polohy, lebo bývam v 10-bytovke na prízemí a mal som síce koeficienty polohy, ale nesprávne určené.Chcel som to dať opraviť, ale nastal problém.
Riešilo sa to v minulý týždeň na domovej schôdzi za prítomnosti správcu-SBD. Teraz sa mení spôsob rozúčtovania nákladov na teplo, mali sme 40/60 a podľa novely 358/2009 má byť 60/40 (zákl.zložka/spotrebná zložka). Celý problém ale je v čarovnej formulke- ak sa vlastníci bytov dohodnú... A tí sa nikdy nedohodnú, lebo tí v znevýhodnených bytoch /dolné, horné, bočné/ sú vždy v menšine, t.j. väčšina ich vždy prehlasuje. A toto je kameň úrazu. URSO v snahe pomôcť znevýhodnemým bytom doporučila koeficienty polohy, ktoré už vo vyhl.358/2005 nie sú definované ako dopručené, sú tam proste dané. Ďaľšou pomocou mala byť zmena rozpočtu zo 40/60 na 60/40, aby neboli veľké rozdiely medzi bočnými a stredovými bytmi. Obe opatrenia URSO su ale v praxi nanič, lebo v zápätí o tom rozhodne nadpolovičná väčšina. Takže práca v URSO bola zbytočná! Pokiaľ nebude vo vyhláške striktne daný spôsob rozpočtu,(teda uplatnenie koeficientov a rozpočtu 60/40) bez "ak sa... dohodnú..." nebude v tomto na Slovensku pokoj, ale vojna medzi susedmi. Východiskom je iba odhlásenie od centrálneho tepelného zdroja, čo novela dovoľuje. To ale nastane ďaľšia vojna medzi susedmi, lebo okolitým bytom sa to páčiť nebude, lebo sa im bude zdať ,že tí s individuálnym kúrením, čerpajú aj časť tepla z CTZ. A to budú tí istí okolití, ktorí dovtedy čerpali teplo zo znevýhodnených bytov. A je to vyriešené! Aký požičaj,taký vráť!
A výsledok našej schôdze? 50/50 a bez koeficientov.Je tu ešte možnosť obrátiť sa na súd, aby rozhodol. A na URSO sa neobracajte na podporné stavovisko...