skúsi tak, ako som problém pochopil ja. Pred 4 rokmi zadávateľ s priateľkou kúpili dom, uzatvorili kúpno-predajnú zmluvu, Zadávateľ uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie (spotrebný úver bol zrejme použitý na iný účel). Následne kataster vklad povolil a podielovými spoluvlastníkmi sa stali zadávateľ a jeho priateľka v obaja s podielom 1/2. Medzi zadávateľom a jeho priateľkou zrejme došlo k dohode, že kupnu cenu zaplatí zadávateľ. Keďže v tom čase priateľku miloval, rozhodol sa jej de facto darovať polovicu kupnej ceny. Takáto dohoda nemusela byť písomná ale zrejme bola vyjadrená konkludentne.
Keďže po právnej, formálnej a faktickej stránke boli splnené zákonné podmienky vzniku vlastníckeho práva a následého vkladi do KN, domnievam sa, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa §126 OZ je v tomto prípade bezpredmetná. Základnou podmienkou takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva - tzv. aktívna legitimácia. Z listinných dôkazov bude jasné, že obaja sú podielovými spoluvlastníkmi. Súd pri takejto (zapieracej) žalobe nebude skúmať ako sa kupujúci ohľadom kúpnej ceny medzi sebou vyporiadali.
V prípade žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného tým, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§454 OZ) by zadávateľ musel preukázať existenciu právnej povinnosti (zákonnej alebo z dohody), že jeho priateľka mala povinnosť vyplatiť polovicu kupnej ceny alebo polovicu splátok úveru. V neprospech zadávateľa je aj doba , nakoľko odporca (priateľka - ak by došlo k súdnemu sporu) by sa zrejme dovoloala premlčania (§100 a nasl. OZ). Navyše by pokázala na existenciu dohody (zrejme konkludentnej), že kúpnu cenu zaplatí zadávateľ.
Zadávateľovi odporúčam dohodnúť sa z bývalou priateľkou. Mal by vziať v úvahu aj fakt, ze je matka jeho dvoch detí, ako aj skutočnost, že v súdnom spore bude musieť uniesť dôkazné bremeno.