Jarka 1 Jááj, no konečne niekto prelomil poriadne ľady a napísal otvorene, že sa bojí. Neviem či to je tou dlhou zimou. ale skôr si myslím, že je to normálny vývoj, len o tom nikto nepíše. V decembri boli dva roky od poslednej chemo. V januári som mala mať kontrolu, ale nešla som kvôli iným zdravotným problémom. To som bola ešte v poho. Až teraz, ku konci zimy mi začalo vyšívať a ja som po prvý raz začala premýšľať, že už je to dosť dlho a čo keď už ... no začala som trochu panikáriť. Poznáte to ... blbý stav ... pri každom prde, alebo aj neprde začnete pochybovať. Do toho ma chcú najbližší ukľudniť s tým, že sa moc pozorujem a to ma nase... ešte viac. Potom hodnotím, či sa mi bude, alebo nebude chcieť ešte bojovať za pomoci chemošky. A nakoniec si poviem, kašli na to, lebo však nikdy, nehovor nikdy.
No, ale však sa snažím udržať v normále a už zase nadobúdam presvedčenie, že naozaj len zbytočne blbnem. Potom sem hodím, ako dobre všetko dopadlo, nech máme aj dobré správy.
Jaroušku ....
Ja som už dávno onehdá napísal , že kto sa nebojí , tak ten dotyčný jedinec nie je normálny ...
Niekto ukáže ( vidno to ) na vonok , aj sa vykecá z problémov ...niekto robí opak - dusí to v sebe ...
Mne pomohol ten prvý spôsob , mal som ( mám ) okolo seba správnych ľudí ...vraví sa im priateľ ( nie kamarát - tých mám jak nadrbaných )...
Poznámka :...ja som síce strach a peniaze nikdy nemal , lenže ja nie som normálny ...
K tomu prdkaniu snáď len jedno porekadlo ...." kto grgá a prdí , zdravie si tvrdí "....
Takže vážení ...grgajte a prdkajte o 106 ....šak si nenecháme ten bok vyvaliť...