Jarka, chirurg má hneď vedieť na základe príslušných výsledkov a stavu pacienta, akú operáciu (pečene) má zvoliť (presne preto budúci lekár študuje medicínu)...sú dva spôsoby - laparotomia a laparoskopia....pri veku 63 by mala byť zvolená laparoskopia, ale čo ja ako LAIK mám mudrovať v NOÚ, však? (aj tak si svoje poviem, nech si každý myslí, čo len chce) ..

Pri veku 63rokov možno,ale ked si chce poriadne prezrieť brušnú dutinu tak ani nie.Nechaj ho robiť si svoju prácu.

BXL, nie je CT hrudníka, brucha a malej panvy (nedávno vykonané) dostatočné vyšetrenie na prezretie?

Nechaj ich robiť svoju prácu,robia to dobre.

Doteraz som takpovediac mlčal .
Ale už sa nejak nedá , lebo jeden tu číta sprostosti od výmyslu sveta , takže sa laicky pokúsiť vysvetliť a priblížim ten svoj názor .

NIE , NIE JE !!!!!!!!!

Viď vyššie Tvoje príspevky , tu ide o to , že chirurg mlčí ( pre dobro pacienta a rodiny ) , lebo možno aj sám nevie , čo ho čaká na stole a aký postup zvolí .
Chirurg možno mlčí aj preto , lebo usúdil , že pacient a rodina by proste nezvládli tú holú pravdu .
Mne primár povedal na rovinu , že nález je pozitívny . Manželke zasa dal info , že mám 5 % nádeje .
Pýtam sa , zvládla/ li by ste všetci naokolo takúto infošku ?
Ja si myslím , že ( ako Ťa tak čítam ) asi nie ... položila by si sa na totál .
Tkanivo pri pečeni ???
Nuž tie prístroje veľa ukážu , no oko nič nenahradí . Chirurg vyberie z dutiny a pozrie a prezrie ...následne usúdi , či z pečene odreže 1/10 alebo trebárs 1/2 ...
P.S.:
Za toho šaša mi v poslednej dobe pripadáš Ty .

Fakt mudruješ ...
Ja si nemyslím ...ja som Ti ( ešte ) slušne napísal , čo si myslím .
...a just nenechá ... a just bude mudrovať ...
Aj keby maminka mala umrieť ...
P.S.:
Pííííííííp.....

BUCHAČ - neboj sa, už som "domudrovala" a "došaškovala"...(raz ti napíšem, prečo som sa teraz takto vyjadrila)....nech sa Vám všetkým darí v zdraví a šťastí...

Ale veď sa neurážaj ... mne nešlo o to .
Ide o niečo úplne a úplné niečo iné .
Ale ako sledujem , pozorujem a čítam zároveň ...asi ( skôr určite ) si nepochopila obsah mojich pár myšlienok .
Holt , čo už ... vedomosti sa dajú naučiť , no skúsenosti nadobudneš jedine prežitím určitých situácií ... a jeden aj prežije .

NO, začínam mať toho už dosť aj ja. Neviem načo sem vôbec píše, keď tak dobre všetko vie z netu. Kurňa, vôbec tá baba netuší o súvislostiach, ale zrazu ako všetko dobre vie.

Nemá ani páru o tom, aký význam bude mať vzorka tkaniva, či čo to ešte potrebujú. Veď tá veľa napovie k tomu, či stačí to laparo, alebo treba otvoriť a zrevidovať celú brušnú dutinu. Nemá ani páru o tom, že čo sa tvári nevinne, môže byť metastáza a nemá ani páru o tom, že tam môže byť ešte aj iná rakovina napr. rakovina na žalúdku môže metastázovať na vaječník a pritom to môže vyzerať, že treba len vybrať ten vaječník. Ak by sa lekári rozhodli len tak, môžu pacienta začať rezať dolu a až potom by zistili, že mali rezať hore. Takže ho potom musia rezať "durch".

Ak Erika reaguje pred lekárom tak, ako sa tu prezentuje od začiatku, ani sa mu nečudujem, že radšej mlčí. Vedia veľmi dobre, ako ťažko sa znášajú zlé informácie a ešte horšie plané nádeje.

Erika sklapni a ozvi sa , keď budeš naozaj potrebovať poradiť. A sorry, ale tvoja mama má len 63 rokov a píšeš o nej, ako by mala 90. Keby si ona sama začala čítať túto tému, tak jej to pomôže viac, ako tie tvoje kecy.

A keď som sa už tak rozparádila, tak to dotiahnem až do konca.Tuším, že Erika je ten typ, ako žena s ktorou som sa rozprávala nedávno. Má onkologicky chorú dcéru, ktorá berie už 5 rokov liečbu a nádor jej doteraz nevyoperovali. Sťažovala sa, že :
na ňu kašlú a ani netušila, že nádor je neoperovateľný
že dcéra už smrdí, lebo ten nádor v nej musí už hniť, a ani netušila, že to už organizmus smrdí od toľkej toxickej chemoterapie
že dcéra je nervózna, niekedy na ňu /na mamu/ kričí, alebo len leží a pozerá do plafóna a ani len netušila, ako strašne pôsobí taká dlhoročná liečba na psychiku

Nakoniec to vyzeralo tak, že ona je asi väčšia chudera, ako ten pacient. A toto je bežná realita, s ktorou musia onkáči bojovať. Píšem to sem pre to, aby si to prečítali aj takí, ako je Erika, aby pochopili, že sú veci, ktoré si môžu nájsť na nete, ale pokiaľ im to niekto takto po lopate nevyklopí, tak tomu nebudú rozumieť!

Táto téma je o tom, aby sme sa onkologickí pacienti podržali navzájom a poradili si svojimi vlastnými, prežitými skúsenosťami. Držať nad vodou rodinných príslušníkov je až druhoradé. No, myslím, že už stačilo,

Súhlasím a doplním :

Erika si proste pomýlila hentú tému s Pokecom ...
Alebo by sa dalo aj povedať , že každodenné vylievanie boliestok , respektíve informovanie o zdravotnom stave nepatrí na net ...už mi pomaly chýbala farba moču a konzistencia niečoho iného .
Takéto niečo sa skôr hodí do denníka ...

Aby som ale nebol za grobiana alebo sviniara ... ja v tej samotnej podstate chápem jej rozpoloženie , no moje dievky boli ( mali vtedy 20 a 14 rokov ) o veľa statočnejšie v tom pohnutom roku .
Podržali mňa , manželku a sami seba navzájom .

preto som tu spomenula moju "iba"89 ročnú babku..., že čo to je 63 rokov....že mladica.
mrzí ma to, že babka dala do operácie asi všetkú energiu a teraz je taká nijaká...alebo sa niekde niečo "pohlo"....ale tým, že dalšie vyšetrenia a liečbu odmietla nevieme.....či je niekde ešte niečo.....

Dievčatá moje zlaté a chlapec nerozčuľujte sa, uberá to energiu a Vy ju potrebujete pre seba a rodinu.
Trochu chápem aj Eriku, je vyplašená a chce riešenie hneď.
Na sme má blog táto pani, píše o tejto chorobe z pohľadu pacientov a niekedy aj ich rodín. Mne jej príbehy spolu s touto poradou pomohli.
http://shemesh.blog.sme.sk/c/359274/dafna.html?ref=wid
Prajem veľa síl všetkým, lebo táto choroba je bez pravidiel.

Majka, ďakujem. Už mi je aj ľúto, že som sa nechala tak uniesť. Na druhej strane sa tu takto napísalo aj to, čo sa roky jemne obchádzalo, aby sme chránili svojich blízkych. Možno mala Erika v tejto téme nejaké "poslanie" a vďaka nej sme tu napísali aj to, s čím by sme inak otáľali. Nakoniec, všetko to, čo sa tu zomlelo patrí k diagnóze z názvu témy.
Viem, že väčšinou je to tak, že pacient povzbudzuje a drží nad vodou svojich blízkych, ktorí to všetko z pochopiteľných príčin znášajú oveľa ťažšie. Pacient sa so všetkým vyrovná a zmieri, príjme svoj osud, len aby chránil svojich milovaných. Teda, v drvivej väčšine to tak je.

Príbehy od pani Janky Shemesh sú skutočne dobré a poučné. Čítam ich pravidelne každú sobotu v prílohe SME.

Je ťažké posúdiť konanie človeka, ktorý sa bojí o svojho príbuzného...pozeráme sa na vec z tej našej stránky, zo stránky človeka, ktorý to prežil alebo práve prežíva a bojuje....ale nevidíme do mysle našich blízkych a nášho okolia...často krát mám pocit a myslím si, že to aj tak je, že naši blízki to všetko prežívajú horšie ako my sami...boja sa o nás, chcú nám pomôcť a nevedia ako...cítia sa bezmocní a tak sa snažia ako najlepšie vedia...možno aj tak ako Erika.
V tom istom roku ako ja, ochorel aj môj otec a verte mi, že naozaj som sa o neho viac bála ako o seba...
Z môjho pohľadu môj manžel bral moje ochorenie v pohode...mne to veľmi pomáhalo, pretože som si tak v kútiku duše hovorila, no asi to nie je až také zle, veď sa ku mne správa tak ako vždy....asi po roku som to spomenula medzi rečou sestre a tá mi vtedy povedala, že myslíš? v živote som ešte nevidela chlapa tak plakať ako tvojho muža...mňa to zaskočilo a uvedomila som si, koľko síl ho to muselo všetko stať...za to som mu neskutočne vďačná a prajem každému, aby dokázal svojim blízkym pomôcť aj takto...ak by môj muž behal za doktorkou s tým, že chce vedieť ako som na tom, na čo by to bolo dobre? aby sa ešte viac trápil, pretože mám pred sebou rok života? odpočítaval by mi dni? ...no to nehrozí pokiaľ som ešte svojprávna a viem otvoriť ústa...a napokon, koľkí z nás už tu nemali podľa lekárov byť a stále sú? a koľkí z nás mali dobre vyhliadky na vyliečenie a už tu nie sú?
Niekedy držať niekoho za ruku a len tak tíško pri ňom sedieť je viac ako čokoľvek iné.....

Natrafila som tiež na Janu Shemesh a kúpila som si od nej knihu Smrť si neškrtne. Pre mňa to bolo veľmi poučné čítanie....pohľad ženy, ktorá prežíva svoje ochorenie, všetky pády, vzostupy, depresie...a pohľad na tu istú situáciu ako ju vníma a posudzuje jej manžel a blízke okolie...odporúčam.

http://slunecnyzivot.cz/2013/07/rako...rirodni-lecba/

ahojte....chcem sa spýtať...moj tatko chodí raz ra pol roka na odbery kvôli prostate...stále ok v norme...teraz mi volala mama, že onkomarkery zvýšené.....musí ísť na biopsiu....je to zle?dakujem...

Ja teda určite neviem a pochybujem o ostatných .
Skús prečítať ...
http://www.slovenskypacient.sk/clano...-musite-vediet
Alebo aj
https://www.google.sk/search?client=...est&gws_rd=ssl

Ale nenechaj sa ovplyvniť subjektívnymi názormi ...

Lujza, snaž sa byť zatiaľ veľký optimista. Tie zvýšené markery môžu naozaj súvisieť len so zápalom. Už tu bolo viac takých prípadov, keď nakoniec všetko dobre dopadlo. Aj môj známy bol na tom rovnako, zatiaľ je pod kontrolu a všetko v poriadku. Držím palce, aby to bol aj Váš prípad.