Moji milí,
až teraz po Vás viem takto verejne povedať aj ja, že mojej mamke začiatkom tohto roku dotĺklo srdiečko. Malo to tak rýchly spád, že dodnes som sa s tým nezmierila. Prečoooooo??? Kladiem si otázku, veď v našej rodine nikto tú pliagu nemal. Doteraz... Odvtedy neviem spať, teda zaspať. Akonáhle si ľahnem, mám ju pred očami a vidím a počujem ako chodí, rozpráva,... a to najhoršie:.. aj tie posledné slová...

...želám každému, aby sa čo najskôr z toho dostal, želám veeľa optimizmu, veľa síl, prosím, nevzdávajte-me sa a v neposlednom rade ďakujem Vám všetkým za láskavé, povzbudzujúce slová, ktoré v mnohom pomôžu prekonať tú ťažkú životnú skúšku.
Vďaka Vierke Popluhárovej za túto založenú tému.

...pripájam sa ...



K tomu rozprávaniu ...

Neviem ako kto , no ja osobne s tým nejak problém nemám ...ani som nikdy nemal .
Stretol som sa už aj s názormi , respektíve určitými obavami dotyčných , či sa k tejto téme v rozhovore so mnou vôbec majú nejak vrátiť , niečo sa opýtať ...

Na druhej strane je tiež pravdou , že tieto ....a aj iné , trochu nepríjemné zážitky , skutočnosti mám ( povedané PC terminológiou ) uschované v tých najtajneších súboroch a zložkách mojej pamäte ...
Vyťahujem ich na svetlo božie v pravú chvíľu a v pravý čas ...na nie vždy a všade a za každých okolností ...niekto totiž nepochopí ( nezažil ) a niekto pre zmenu nechce pochopiť ...

No môžem potvrdiť , že občas sa vykecať spriaznenej duši má dačo do seba .
Je absolútne ale jedno , o čo sa jedná ...či o chorobe , problémoch v rodine alebo v zamestnaní ...aj o inom ...je to jedno , je to fakt ...


Za seba ???.....mám také spriaznené tri duše ...osobné a telefonické rozhovory o všetkom možnom zvyknú byť dosť dlhé ...

... všetko chce svoj čas, nech je to akokoľvek boľavé ... asi nie náhodou vznikla tradícia "nosiť smútok" aspoň rok, aby sme si mohli naplno uvedomiť a precítiť svoju stratu ... (ja som sa po otcovej smrti vari pol roka zobúdzala uprostred noci s tým, že som si jeho odchod zakaždým uvedomovala ako úplnú "novinku" ... no v konečnom dôsledku mi veľmi pomohlo práve to, že sa mi s ním do toho roka často snívalo, hoci vtedy to boli ťažké sny...)
... pripájam sa k želaniu prekonať smutné chvíle v živote tak, aby sme to, čo naši milí a blízki, ktorí už nie sú s nami, do nás "vložili", obohatili svojím vlastným životom ...
... pekné jarné dni Vám želám, priatelia!

...Ďakujem Zimama- Ľubka, aj buchač. Tak ak isto Ľudmilke, ktorú citujem:

Človek, ktorý nás opustí je ako slnko, ktoré zapadá.
I keď zapadne predsa len z jeho svetla niečo zostane .... navždy v našom srdci.

..áno je dobré sa "vykecať" ...pomáha to.

Valika moja v živote nastane čas, keď nevieme kam s našimi otázkami, v našom srdci doslova horia a kričia po pomoci, odpovedi, dobrej rade, pociťujeme bolesť, smútok, hnev, hľadáme spojitosti, vysvetlenie "prečo", potrebujeme odpoveď, rýchlo, najlepšie hneď.
Stratu mamy je ťažké spracovať v krátkom čase, veď mama je pre nás najdôležitejší človek, poznáme ju od prvej sekundy nášho života.
Budeš si teraz spomínať na veľa maličkostí, ktoré si s mamou prežila, ale celý život sa skladá z maličkostí, pri ktorých nám práve tento milovaný človek chýba a ty to práve teraz všetko v podvedomí spracovávaš, hlavne asi večer, keď zavrieš oči.
Valika dopraj si čas a svoje pocity nepotláčaj, ale naopak nájdi im svoje miesto v svojom živote, rozprávaj o nich ..... viem, že niekedy nie je komu v tom našom uponáhľanom svete, zabúdame načúvať tomu druhému... ak sa ti také niečo stane polož svoje pocity na papier, napíš mame list. čokoľvek, čo pomôže ... možno by nebolo zlé, aj tu na porade založiť tému, pre našich milovaných, ktorí už odišli, kde by boli položené listy, správy práve pre nich, kde by sme mohli napísať, to čo sme im nestihli povedať ....

Koniec života je ako vyplávanie lode:
Rozvinie svoje plachty a v červeni neba pri západe slnka
pláva až k horizontu a za sebou na brehu necháva, tých ktorých miluje, smutných ...
Keď sa už stráca za horizontom, plačeme a v srdci kričíme:

"Je preč ......"

Ale v tom istom okamihu uvidia na druhom brehu za horizontom iní - milovaní, čakajúci ... objavujúcu sa plachtu a potom celú loď
a niekto kričí s radosťou:

"Už prichádza ....."


Vali posielam Ti silné objatie a prajem Ti, aby sa dostavil ten okamih, kedy si uvedomíš, že pri spomienke na mamu sa už len usmievaš a tie spomienky ťa hrejú na srdiečku.

Ľudmilka, básnik by to nenapísal krajšie. Tak som, slov nemám, iba
obrovské Ď A K U J E M

Valčake, viki2: úprimnú sústrasť.
Moja mamka dobojovala svoj boj pred 3 týždňami a veľmi to bolí. Rozhodovala som sa, či to "povedať" tak verejne na tomto fóre, ale nechcela som v tejto ťažkej téme prispievať zlými správami.
Pravdou je nasledovný citát:
človeku sa násobí radosť , s ktoru sa podelí s druhými ľuďmi, a bolesť sa zmenší na polovicu, keď je zdielaná.
Všetkým prajem veľa síl a hlavne zdravia a aby tu pribúdali príspevky, ktoré budú prinášať dobré a radostné správy.

Ahoj mkatka, tiež Ti prajem úprimnú sústrasť! Je to veľmi čerstvé a bolí to.
Prajem Tebe, ale aj všetkým tiež hlavne veľa síl a zdravíčka, aby sme prekonali tie ťažké chvíle. Drž sa!

viki2,

som veľmi smutná, nebola som na tejto stranke a ako prechádzam príspevky, tak som prišla až po Tvoj, neviem Ti pomôcť v Tvojom smutku, viem Ti len povedať to čo som tu už možno spomenula, mysli na ňu, nesmieme myslieť na seba, náš smútok za blízkym býva veĺmi veĺký, niekedy si myslíme, že ho nezvládneme, ale Tvoja sesternica je oslobodená od bolestí, ktoré si niektorí nedokážeme predstaviť a mnohí z nás tu na tejto téme zažili už veľa.
Viki,
spomínaj na ňu a maj v srdiečku všetky pekné chvíle, ktoré Ste spolu zažili, i keď Ti je určite teraz ťažko.

Tvoja V.

Valčake,mkatka,

pred chvíľkou som napísala viki2, pre Vás moje milé obom patrí taktiež obdiv, že Ste sem napísali a lepšie už ako sa vyjadrila Ludmilka nedokážem, len by som po nej opakovala...
Obom prajem veľa síl a naozaj len držať si svojich najbližších vo svojom srdiečku.Nebudem klamať, čas síce utlmí veľký žiaľ , no smútok ostane v každom z nás.Mne tiež na tuto istú chorobu zomrel otecko, bude to už 4 roky, ale chyba mi stále.

Vaša V.

"viki2", "Valčake" a "mkatka"

pre Vás



Život je jako hvězdná obloha: zatímco na jednom konci některá souhvězdí zapadají, na druhém jiná vycházejí. (J. Paul)

Ďakujem Vierka, aj Tebe úprimnú sústrasť a želám Ti veľa, veľa síl a zdravíčka. Drž sa!

ďakujem Vám všetkým za podporu a povzbudivé slová....

...je to už vyše týždňa čo zomrela, ale stále sa v duchu pristihnem, že nie! to nemôže byť pravda, ona predsa žije!!!!

....áno, pre ňu bola smrť vykúpením, tak ako ona umierala, to ani nie je ľudské, ochrnutá, k tomu príšerné bolesti......bolo to hrozné

....napriek tomu, najviac mi utkvel v myšlienkach deň, keď prvýkrát išla na chemo, vtedy bola u nás doma a prvýkrát sme sa otvorene bavili o jej chorobe.....bola plná života, krásna, mladá žena, prišla aj s dcérou...mali sme vtedy nádej a verili tomu, že to prežije a chorobu porazí

...prešiel 3/4 rok a všetko je inak, ani sme sa nerozlúčili, tak to šlo rýchlo a to som s ňou týždeň pred tým telefonovala a nič nenasvedčovalo takému rýchlemu koncu
......veľmi to bolí.....

Pekný deň moji milí,

včera som písala o tienistejšie stránke našeho života, dnes by som chcela napísať niečo pozitívnejšie.
Včera sa mi podarilo stretnúť s Jarkou 1, a veľmi sme sa potešili jedna druhej, dlhšie si tu vymieňame skusenosti radíme si, ale nad osobné stretnutie nie je.
Bolo to pre mňa tak trošku zvláštne stretnutie, nevedela som ako budeme na seba reagovať, ale hneď ako sme sa videli padli sme si do náručia, dokonca jedna pani v čakárni povedala, že vyzerame ako sestry.
Jarka 1,
je ako by som to nazvala "moja krvná skupina" , krásna , milá a veľmi dobre naladená žienka.
Priala by som si, aby sme všetky boli také a brali naš hadicap, tak ako ona a niekedy sa stretli osobne.
Náš život nie je ľahký, ale je o to uprimnejší a vážime si hlavne prvotné a základné hodnoty života, rodiny a priateľstva.
Prajem všetkým krásny deň, veľa síl a najviac vieru v seba, tá dokáže najviac.

Vaša V.

Dobrý deň priatelia,

musím sa s Vami podeliť o radosť. Včera sa mi podarilo osobne spoznať Vierku Popluhárovú a jej mamičku. Našla si ma v NOÚ, kde sme boli obe na vyšetrení. Normálne obehla ambulancie, sestričky, pacientov a pýtala sa na moje meno. Keď ma už skoro vypátrala, bola som sa práve v ambulancii. Našťastie jej pani, ktorá sedela vedľa mňa povedala, že ešte jedna adeptka je vo vnútri. Pre našu Vierku nič nie je nemožné.
No, čo Vám mám povedať? Za všetkými jej príspevkami by som čakala prinajmenšom Halinu Pawlovskú. Stálo tam krehké, útle žieňa, z ktorého vyžaroval pokoj, pozitívne myslenie, sila a ochota pomôcť iným, hoci sama má problémy.
Samozrejme, že sme si chvíľu potrkotali a mala som pocit, že len my dve v celej nemocnici sme zdravé.
Vierka, ak Ti bude ťažko, daj nám vedieť aj o svojich problémoch. Všetci sa o ne s Tebou radi podelíme.

Tak neviem, či mi uveríte, ale môj príspevok mám rozpísaný už od rána. Keď som ho sem konečne prilepila, zistila som, že Vierka ma pred hodnou chvíľou predbehla.

No baby, tak včera bola stretávka a ja čo? Ja som tam bola tiež, mala som ísť na CHT, ale asi mi neschválili zatiaľ Erbitux, tak ma poslal domov, ale bola som tam včera asi do 14.00. Nabudúce by sme si mohli napísať, rada by som Vás spoznala naživo. Ja idem teraz vo štvrtok na CT a v pondelok 11.4. na liečbu.

No mňa picne! My sme sa stretli okolo 11,30 h. Ako prvú sme s Vierkou spomenuli Teba a potom ešte aj ďalšie z tejto témy. Nech Ti je útechou, že si predsa len bola s nami, aj keď nie osobne.

Ja idem na kontrolu až v pondelok 13.6.2011. Dúfam, že sa niekomu podarí vybaviť návštevu u lekára na tento termín.

Takú dovolenku by som brala, bohužiaľ musím tam chodiť každý týždeň. Tak teda nabudúce.

Jarka,

ale predsa sme sa mohli len stretnuť, ja som Ti totiž volala, myslela som, že to mam uložene tel. č. Jarky1, len si mi nebrala a ešte som chodila aj po chemo a hľadala hoci akú Jarku, či nie je z porady, pretože Jarkine(1) tel. č. som zabudla doma.
Ja by som mala isť 12.4. alebo 18.4., ak nebudem mať nič ine v programe tak dobehnem aspoň 11-teho na odbery a môžme sa tiež stretnúť.
Inak medzi nami dievčatami ak si ako Jarka 1 tak ak by nas 3 dali niekde spolu, tak po 5 minutach by nas rozsadili.

V.