veľa je tu popísané,
veľa bolesti, smútku,
či nádeje, ťažké sú slová,
posielam aspoň niečo
... na zamyslenie
Život
Si príliš krátky, na to čo chceme prežiť,
utekáš, naháňaš čas, o nič sa nestaráš,
a ľudia si hľadájú voľnú chvíľu,
na oddych, pokoj či relax.
Ale na preteky s Tebou sa nedá súťažiť,
nik nemá šancu nad Tebou zvíťaziť,
veď ty plynieš, nevšímaš si žiadnu slzu,
bolesť, obavy či strach.
Ty len bežíš, nevnímaš, bezhlavo sa rútiš,
pomedzi prsty preskočíš ako nič,
nezastavíš ani keď je radosť v oku,
ani keď počuť smiech či plač.
Si v každom z nás, musíme sa učiť,
ako s Tebou vychádzať a ako si Ťa deliť,
nedáš si pokoja, smelo pokúšaš každú dušu,
ale tvojim súperom je len čas.
Ideš, pokiaľ sa dá, dá sa odolávať,
musíme byť zdraví a všetko si vážiť,
len každý z nás má inú tvoju mieru
ako aj možnosť všetko ovládať.
Ty rozhodneš kedy pri kom už chceš zastaviť,
zadávaš tempo, kedy z vlaku koho vysadiť,
vtedy už nie je čas na sny či vidinu,
to už je neskoro, žiaľ.
Preto kým bežíš, či rýchlo utekáš,
ja si často spomeniem na srdcu blízkych,
podám im ruku, usmejem sa, poviem novinu,
mám šťastie, že si mi tú možnosť dal.