Ak je zamestnanec práceneschopný, zamestnávateľ mu nemôže dať platne výpoveď. V zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v tzv. ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
Tento zákaz výpovede sa však nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi
z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t.j. ak ide o výpoveď z dôvodu, že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.
To znamená, že ak je stále PN, zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, pretože by išlo o neplatnú výpoveď. Ak však dochádza k zrušeniu alebo premiestneniu zamestnávateľa, táto ochranná doba neplatí, a preto by zamestnávateľ mohol dať výpoveď aj počas PN. V takom prípade by pracovný pomer zanikol uplynutím výpovednej doby.
Uvedené obmedzenie sa ale nevzťahuje na prípad, kedy zamestnanec dal výpoveď sám. To znamená, že zamestnancovi plynie výpovedná doba aj počas jeho PN.