MySpace Pri niektorych typoch rozhovorov sa rychlo rozrusim.
Jednoducho ma to nastve, vytoci a aj ked nevybuchnem slovne - krikom, zvysi sa mi tlak a citim, ze to nie je ono. Podobne si vsimam, ze aj nie raz dynamicky rozpravam. Prezivam to. Vysledok? Vysoky tlak, busenie srdca, musim cakat kym ma to prejde...
Je to sprosty navyk a vadi mi. Myslim si, ze diskutovat sa da aj inteligentnejsie, bez rozculovania sa. Da sa s tym nieco robit? Co odporucate?
Mozno su na to nejake cvicenia, netusim. Lieky moc v laske nemam. Zvyknu totiz mat vedlajsie ucinky, napr. utlm, unavu atd.
Predom dakujem.
Každá situácia v živote má riešenie a nie len jedno.
Na úvod citát "Nič nie je dobré ani zlé, len myslenie to takým robí (W.Shakespeare).
1. čo môžem zmeniť - zmením.
2. čo nemôžem zmeniť - príjmem,
3. ak nemôžem zmeniť, prijať - odídem.
Začnem bodom 1.
To čo v živote vyzerá ako prekážka, je iba rébus, ktorý potrebujeme vyriešiť. Je veľmi dôležité pozorovať seba a uvedomiť si, či aj ja nedávam k takémuto správaniu zámienku.
Druhých nezmením, so zmenou u seba, môžem začať okamžite. Nachádzaš sa v situácii, ktorá ti nevyhovuje a ktorá sa sústavne opakuje. Skús si odpovedať na otázky. Mám problémy pri rozhovoroch s kolegami, so šéfom, s klientami, v súkromí ? Dôvodom sú iné názory na riešenie problému, ich neakceptovanie, alebo je to niečo iné ? Jednoducho situáciu treba rozbaliť, aby sa vyjasnilo, prečo takéto reakcie z tvojej strany vznikajú. Potom je najlepšie napísať si v bodoch na papier, čo môžem urobiť, aby sa situácia zmenila.
Ak zmena nastane je to fajn ak nie prichádzame k dalšiemu bodu 2 .
Čo znamená prijať situáciu ? Prijatie znamená akceptovať situáciu takú, aká je. T.j., že správanie sa protivníkov mi nerobí žiadne ťažkosti, nie je pre mňa emočnou záťažou, nemám pri rozhovoroch nepríjemné pocity nespokojnosti, že by mali byť iní.
Stará čínska múdrosť „je ako je“ znamená dokonalé prijímanie udalostí tak, ako idú a berú život „on-line“ Akonáhle som v situácii, ktorá je pre mňa konfliktná, stačí uvedomiť si „je ako je“ , znamená to, že ju budem riešiť takú aká je a nebudem ju komentovať (prečo tu je, načo tu je, je zlá, je nespravodlivá atd.). Uvedomím si skutočnosti, fakty a bez toho, aby som do toho vnášala emócie, budem situáciu riešiť.
Ak to nedokážem zvládnuť, znamená to, že mám pri tých rozhovoroch stále nepríjemné pocity, môžem stokrát na racionálnej úrovni situáciu pochopiť, ale v emočnej rovine to nejde, prichádza na rad bod 3 – odídem.
Treba si však dobre uvedomiť zodpovednosť tohto kroku. Akonáhle sa rozhodnem odísť, znamená to, že nikdy nebudem rozmýšlať nad tým, „čo by bolo keby“ či som urobila dobre, alebo nie. Toto rozhodnutie robím preto, lebo nedokážem prijať situáciu, nemám stabilizované emócie, stále ma to rozrušuje, stále mám energetické úniky a preto z tejto situácie odchádzam.
Nie je to ideálne riešenie, pretože to, o čo som sa mala pochopením a prijatím danej situácie obohatiť, som neurobila, ale z hľadiska zachovania pudu sebazáchovy, ked už sa naozaj začnú objavovať choroby, psychická nepohoda, niet iného riešenia, len sa nadýchnuť v živote tým, že z danej situácie odídem a v tej chvíli to bude správne rozhodnutie.