1. NUTNÁ OBRANA
Úprava v slovenskom trestnom zákonníku § 25 z.č. 300/2005:
1/ Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
2/ Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
3/ Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
4/ Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Nutnou obranou je človek zbavený trestnosti za predpokladu hroziaceho či trvajúceho útoku.
No úprava danej problematiky a sudcom voľné posúdenie prípadu je to, čo ľudí od konania v nutnej obrane odrádza. Keďže v živote môžu nastať rôzne situácie, nemôže úprava nutnej obrany obsiahnuť všetko. Preto je na sudcovi, aby posúdil jednotlivé okolnosti a objektívne zhodnotil, či sa jednalo o nutnú obranu a či bola alebo nebola primeraná. Práve nedôveryhodnosť v súdnictvo vyvoláva potom polemiky a názory verejnosti, že súd rozhodne v neprospech napadnutého a posúdi nutnú obranu ako trestný čin.