Pepsi, presne si to vystihla..nejaké problémy mám a rada by som to vyriešila tak, aby deti nemali s tým finančné problémy, to vieš sama s troma deťmi, peniaze nikdy nezvyšovali...a pri dedení by boli notárske poplatky

..

...mojuš tak takto som to teda nemyslela..ale radšej by som nechala peniaze na tie poplatky..lebo, vieš, aj ty, keby si mala stopercentnú istotu,nepotrebovala by si rady..sama by si konala..prosím ťa, nehnevaj sa, hovorí zo mňa rodinná skúsenosť, asi preto tak reagujem..

To by musel sy hneď po darovaní napísať taký závet, aby po ňom nemohol otec dediť. Rodič nie je neopomenuteľný dedič.

Zitka, nie, manželstvo s priateľom nie je nevyhnutné. Ale, keď sme pred pár rokmi začali spolu žiť, prešli sme si spolu "cez tŕnistú cestu". Čelili sme hlavne tomu zlému, čo nás obklopovalo. Ja som bola rozvedená, on ženatý. Napriek jeho veku (už prekročil šesťdesiatku) chcel dať veci na poriadok a po 39 ročnom manželstve sa rozviedol. A pretože tiež nie je najmladší, sobášom so mnou mi chce tak trochu zabezpečiť moju budúcnosť v prípade, že by zomrel skôr ako ja ... (ako manželka budem mať nárok na vdovský dôchodok, napr.) Možno zase niekto odsúdi mňa ...
Chcem poriešiť hlavne otázku bývania, ako som písala, aby v prípade, že zomriem skôr ja ako on, neprišiel o strechu nad hlavou, aby sa neocitol na ulici.

..takto si to, mojuš, mala napísať na začiatku...žijete spolu už pár rokov..to je dôležité..vieš, čo môžeš od partnera čakať, ak ste spolu vydržali zlé veci i činy svojich rodín..to je podstatné..to už je základ dôvery a vtedy už môžeš uvažovať o tom, aby tvoj budúci manžel mal zabezpečené bývanie, keby tebe niečo...riešte to vy dvaja,nepozeraj na deti,lebo nie deti, ale ten chlap bude pri tebe a ja dúfam, že ešte dlhý čas..byt je tvoj,tak sa s ním podeľ na polovicu,dá sa to dať spolu do BSM po svadbe..

... ale, čo ak zomriem skôr ja? On zdedí po mne rovnakým dielom ako moje deti. Čiže on bude mať 3/5 a moje deti každý 1/5. Mohlo by byť. Ale ak on zomrie, po ňom budú dediť jeho deti, a oni dostanú každý rovnakým dielom z 3/5 a mojim deťom (z môjho bytu) zostane ten menší diel. A tomuto sa chcem vyhnúť. Pretože za tú dobu, čo som bola rozvedená (a bolo to skoro 20 rokov) som sa musela aj s deťmi uskromňovať. Pomaličky sa mi podarilo našetriť na byt, ktorý som si od OSBD odkúpila.
Kým môj priateľ bol vždy finančne na tom lepšie, ako ja a tým pádom aj svojim deťom dal omnoho viac ako som mohla dať svojim deťom ja.
Preto by som chcela, aby po mne mojim deťom zostal aspoň ten byt.
Oni každý má síce svoj byt, ale na hypotéku, takže majú dobrých 30 rokov čo splácať.

Z celého Tvojho príbehu som nepochopila, ako je príjemné spolužitie s priateľom, neskôr, ako teraz uvažuješ aj s manželom, ak myslíš na smrť a zároveň na to, ako "mu" zabezpečiť strechu nad hlavou. Vraj bol finančne na tom lepšie ako Ty, tak kde je jeho strecha nad hlavou, kam Ťa mal privinúť? Alebo všetko zanechal svojej manželke, zabezpečil ju, veď za toľko rokov spolužitia s ním si to aj zaslúžila, a nechal sa on privinúť pod Tvojou strechou? Vidím to ako uprednostnenie priateľa pred vlastnými deťmi a aj ich odcudzenie a nedobrý vzťah k priateľovi naznačuje všeličo. Prepáč, ak sa mýlim, ale viem, čo je súžitie takmer 40 rokov a tak som sa iba nahlas zamyslela. Budovanie šťastia na nešťastí iného asi nie je cesta vydlaždená zlatom. Prepáč mi, ale v našom veku už nestačí len dvakrát merať, ale tisíckrát merať a možno ani raz ustrihnúť. Asi som veľa čítala medzi riadkami. Tých negatív v Tvojom príbehu je na moje gusto priveľa.

Svoju strechu nad hlavou prepísal na svoju dcéru. Teda, on a teraz už jeho ex prepísali byt na dcéru, s právom dožitia pre jeho ex.
Nie je z mojej strany uprednostnenie priateľa pred mojimi deťmi. Môj syn je veľmi ovplyvnený mojim ex, tak to bolo vždy a je to aj teraz. Vždy som sa mu snažila vo všetkom pomôcť, avšak zo strany môjho ex mi vždy boli hádzané polená pod nohy.
Ťažko sa to píše, pretože sa to nedá do pár viet vtesnať.
Zlý vzťah voči priateľovi má len môj syn, dcéra s ním problém nemá. Ani syn zo začiatku problém nemal. Ale len do určitého času, kým sa do toho nezamontoval môj ex. On totiž akosi nemohol "prežrieť", že aj ja môžem s niekým byť šťastná. A začal ma pred synom očierňovať. Mohla som robiť čokoľvek, mohla som hovoriť čokoľvek.
Myslím si, že aj ja mám právo na šťastný život.

...šmarjájozef, ty čo riešiš?..priateľ ti dáva viac, ako tvoje deti momentálne..viac, ako syn..tak sa zoberte, žite si spolu v láske a na iné sa nepozeraj..nerieš..dopraj si nejaké to šťastie!!!...

Svojou odpoveďou som reagovala na príspevok od Danily. Pretože som jej chcela vysvetliť, že svoje deti veľmi ľúbim, ale aj napriek tomu sa nechcem vzdať človeka, ktorý mi momentálne dáva viac, ako ony.
Aj napriek veľa negatívnych vecí v mojom terajšom živote som rozhodnutá si priateľa vziať, veď už máme aj termín sobášu.
Pevne verím, že môj syn, ak má ku mne ešte aspoň trochu citu, po čase zistí, že to, čo mu dlhú dobu vštepoval jeho otec, nie je úplne pravda, že nie som taká, akú ma v jeho očiach vykreslil.
Čas ukáže, kto mal pravdu, a kto nie.
K tomu dedeniu som rozmýšľala nasledovne:
Ak vzťah dvoch ľudí je založený okrem iného aj na dôvere, musím veriť svojmu partnerovi, ktorý ma ubezpečil o tom, že po mojej smrti veci usporiada tak, aby z jeho podielu nemohli dediť jeho deti. Teda, pri dedičskom konaní sa vzdá svojho podielu z mojej časti v prospech mojich detí a svoju polovicu potom prepíše (alebo akože predá) mojim deťom, ale s právom dožitia.
To isté urobím aj ja, v prípade, že by on zomrel skôr ako ja. Ale to už bude na ňom, aby dokázal svoje deti zaviazať slovom, že sa v prípade jeho smrti vzdajú svojho dedičstva z jeho podielu v môj prospech.

To rodina1 nechcela som sa Ťa dotknúť ani v najmenšom. Len som to videla reálne. A poviem Ti, aj ja by som občas môjho najdrahšieho poslala za nejakou, ešte by som ho aj vychválila do nebies, išiel by samozrejme bez centu a bez dáždnika, ale neočakávala by som, že by zo mňa v prípade, ak by som si našla novú lásku ja, urobil pred deťmi niečo na spôsob Matky Terezy. Deti mali však dostatok času na vlastný úsudok. Vybudovaný životom vedľa Vás. Tak asi tak. Prajem Ti samozrejme všetko najlepšie. Úprimne.

...vitaj v "klube dôverčivých"... život však prináša aj trpké rozčarovania... lebo slovo je naozaj len slovo... kým sa nepoloží na papier... držím Ti palce aby si sa aspoň Ty vo svojich pocitoch a úvahách v partnerovi nezmýlila...

Jarmilka, dúfam, že Vladko o tejto téme nevie, lebo určite by ho to ranilo, že riešiš poza jeho chrbát vlastníctvo bytu a vlastne chceš - nechceš,nahrávaš deťom. Tak by urobila asi každá matka, ktorej na deťoch záleží. I napriek tomu, že syn sa Ti odcudzil vinou ex manžela a skoro všetci z Tvojej rodiny sa postavili proti priateľovi, teraz už budúcemu manželovi, ktorý je inteligentný, milý, starostlivý - jednoducho taký, aký má manžel byť, rozmýšľaš zabezpečiť deti i budúceho manžela. Vidíš, že skoro celej Tvojej rodine vadí, že sa Ti pri ňom darí dobre, nie si sama, netrpíš a máš sa naozaj tak, ako by si to väčšina žien predstavovala.

Byt je Tvoj a takým by som ho zatiaľ nechala. Neviem prečo riešiš otázku
" keď ja skôr zomriem ". Mysli pozitívne, určite mi povieš, že nikdy nevieme, kedy bude náš koniec. Ale to teraz nerieš a nechaj bežať Váš život voľne ďalej. Vychutnaj si to, že si šťastná, oveľa mladšia od partnera. Pokiaľ bude on trvať na tom, že chce mať v byte svoju čiastku, potom sa raď........Ale to máš určite ešte kopu času. Ale ver, že na Porade je veľa múdrych ľudí, ktorí Ti poradia aj potom, len im budeš musieť podrobne napísať Tvoju situáciu.

Želám Ti, aby si bola šťastná, aby sa Vám spoločne naďalej darilo. Ale ver, keď napíšeš určitú čiastku Tvojho bytu na Vladka, stratíš navždy svoje deti a vnúčence, ktoré nesmierne miluješ.

Terezka, máš naozaj pravdu, Vladko o tejto téme nevie. Ale pretože sme sa už na tému, čo bude keď ... rozprávali, chcela som sa prostredníctvom ľudí, tu na porade pôsobiacich, opýtať, ako by bolo možné docieliť to, aby nebolo ublížené ani Vladkovi, ale ani mojim deťom.
Áno, najlepšie a najvhodnejšie je si užívať spokojný život teraz a to ostatné riešiť potom. Ale pretože on už nie je najmladší, a ako sám hovorí: "nevieme, koľko nám Pán Boh spolu ešte nadelil" je tak trochu treba myslieť aj na zadné kolieska.
Nechcem však poškodiť svoje deti (zatiaľ lepšie povedané syna), aj napriek tomu, aký vzťah majú voči môjmu partnerovi. Preto som chcela vedieť, aký by bol najvhodnejší spôsob neublížiť ani jednej strane.
Ako sa hovorí, veci sa majú riešiť, pokiaľ sa dá. Lebo niekedy je už neskoro.
Teším sa, že som našla človeka, ktorý mi dáva lásku, ktorej sa mi za moj život veľmi málo dostávalo. A za to všetko som mu veľmi vďačná a rovnako sa mu snažím jeho lásku opätovať. A preto by som mu (ak teda ja skôr odídem ako on) nechcela ublížiť tým, že by ho boli schopné moje deti vyhnať z bytu a on by sa zrazu ocitol na ulici.

No, ja napíšem ako nestranný človek, ktorý nepozná teba ani tvojho priateľa.
Deti máš dospelé, tak ako tvoj priateľ. Zatiaľ čo on napísal svoj byt na svoju dcéru, ty napíšeš časť svojho bytu na neho. Tvoje deti sa uskromňovali po dlhé roky aj preto, aby si ty mohla byt odkúpiť. A teraz sa hnevajú? No, ani sa nedivím. Tvoj priateľ sa postaral o svoje deti, ktoré sa mali vždy dobre. Ty, ktorej deti sa tak dobre nemali, dáš byt jemu, alebo jeho časť.
Viem stará sa o teba. Ty snáď o neho nie? Dáva ti lásku, ty jemu nie?
O tom ale nepíšeš. Ty chceš vedieť, či mu máš dať časť bytu. Po jeho smrti jeho slovo neplatí. Platí rozhodnutie jeho dedičov. A za to nemôže on dávať záruky. Pri dedení sa dejú také veci, ktoré by od seba ani vlastná rodina nebola očakávala.
Nechápem, prečo sa ty staráš, kde bude bývať po prípadnej tvojej smrti. Na to by každý človek mal myslieť skôr, než sa zbaví svojej strechy nad hlavou. Strecha nad hlavou je to, čo by mal každý zodpovedný človek po určitom čase mať a hlavne už v určitom veku. Čakať, že to dostane od životom skúšanej ženy, ktorá aj s deťmi sa uskromňovala, no...