profesional Petra Novakova:
Ak si pozorne precitas celu diskusiu, zistis ze ten kto temu vytvoril napisal ze objednavka bola zaslana emailom.
Co sa tyka logiky, tak odporucam navstivit niekolko vybranych pojednavani na okresnych sudoch. Zistis ako to v praxi funguje. Sudcovia su totalne pretazeni a preto sa snazia alibisticky sa veci zbavovat a to tak ze nutia zalobcu aby kazde svoje tvrdenie preukazal. Hoc niekde vo vnutri vedia ze je to cele kravina. Naposledy mi v hlave utkvel spor, kde slo o zalobu o zdrzanie sa konania. Tam zalobca zaloval ze isty clovek o nom verejne pred svedkami vyhlasil ze je svina. A ziadal aby sud rozhodol ze sa tomu cloveku prikazuje zdrzat sa konania ktorym by zasahoval do jeho osobnostnych prav atd. Sud vyzval zalobcu, aby doniesol potvrdenie od veterinara, ze zalobca nie je svina. Ano, citas dobre. Takto aktualne funguje slovenske sudnictvo. Je uplne jasne ze dokazne bremeno znasa zalujuca strana. A zalovany moze tvrdit co len chce. Nemusi nic preukazovat. Celkom staci ak zalujuci nedokaze preukazat opak. Formalna logika sa uz davno na nasich sudoch nenosi. Nosi sa na nich brutalny alibizmus.
So sudnou uschovou som neprestrelil. Je to jediny sposob ako odovzdat plnenie ak nie je objednavatel ochotny plnenie prijat. Tento institut nas pravny poriadok pozna. Navrhuje hodit ockom od Obcianskeho sudneho poriadku. Vec odovzdana do sudnej uschovy sa povazuje za odovzdanu. A sudy prijimaju do sudnej uschovy aj veci, nie len listiny. V kazdom kraji je na to zriadeny specialny dvor (adresy nie su verejne, ale sud po doruceni prislusneho navrhu oznami adresu kam sa ma vec alebo veci odovzdat).
Som zvedavy ako by zhotovitel dokazal, ze zmluva o dielo vobec vznikla. V pripadoch ked nedokaze zalobca preukazat tvrdenie ze vznikla zmluva o dielo, tak sud jednoznacne rozhodne o tom ze ide o svojvolne plnenie a na to navazne musi rozhodnut o tom ze zaloha je bezdovodnym obohatenim.
K tomuto už len pár poznámok.
Nenosím v živote ružové okuliare, viem v akom stave je náš právny systém, ale Tvoje príspevky hraničia s právnym nihilizmom. A šírenie takýchto názorov tú mizériu súdnictva ešte zhoršuje.
Uloženie vecí do súdnej úschovy je nezmysel, pretože to nie je zadarmo, a otázku splnenia záväzku nevyrieši, a nemá ani väzbu na povinnosť zaplatiť cenu za dielo. Znovu zopakujem, že problémom záväzku je, či jeho predmet podľa zmluvy zodpovedá tomu, čo bolo poskytnuté ako predmet plnenia, teda, či ho objednávateľ je povinný prevziať a zaplatiť.
Nepochybujem, že samotný vznik zmluvy o dielo by zhotoviteľ ľahko preukázal.