Ja si veru tiež spomínam na prvý deň v škole /musím sa pochvíliť, chodila som do školy, kde vyrastal aj Šatan.../, milá pani učiteľka, vôňa kriedy a triedy ako takej , noví spolužiaci, všetci sme boli úžasne vygúlení, no paráda...a teraz 2.9. som to prežívala znovu s mojou dcérou, normálne ma to celé dojalo, ale dcérke sa zatiaľ v škole páči, a to je dôležité, uvidíme do kedy........

Ja si tiez svoj den pamatam.
Mama mi dala usit saty, mala som biele podkolienky, horne zuby chybali , v ruke 3 karafiaty a v skole nas na lavici cakal slabikar, zosity, ceruzky, guma...proste komplet vybava , pisal sa rok 1982
Dnes to nehrozi ani v najhorsom sne...
A este spomeniem, ze som bola v 1.H triede...

Môj syn keď bol tak tretiak pomýlil si upratovačku s pani učiteľkou: objal ju okolo kvietkovanej zástery a s plačom sa ospravedlňoval:
- "pani učiteľkaaaa, ja som zaspaal !!!!"

(keď som ja odchádzala do roboty, tak som jeho aj so staršou sestrou budila. Samozrejme že hneď nevstali a potom obaja zaspali ...)

1977

No tak to neni tak dávno... si to opisoval ako by to bolo 1896 roku pána....

Bolo to tak,a žijeme.Nezáleží na naj škole ale na učiteloch a žiakoch.Mne sa tá škola aj keď mala x chýb páčila viac ako tie novšie,bola taká útulnejšia neviem to presne popísať mala svoju atmosféru či čo.Aj keď sa stretneme zo strými spolužiakmi tak sa na tom zhodneme .Na telesnú výchovu ak sa dalo sme chodili do veľkého parku ,bol cez ulicu,hneď vedľa starý kaštiel báli sme sa ho lebo tam bolo veľa netopierov a veľkých sov.

Tú si pamätám aj ja -doteraz sme v kontakte skoro denne, keď sa nestretneme, tak si aspoň zavoláme
učila ma totiž moja maminka

A takto sme boli od prvej minuty pozitívne motivovaní a ťahá sa to s nami celý život ..

Veľmi milá téma

Ako "Obecná škola" v hlavnej úlohe s učiteľom Hnízdom /Jan Tříska/...
Ale inak súhlas.
A vďaka za milú tému ... Tá bude aktuálna stále - no najmä 1. septembra...
A mimochodom - Tvoja ratolesť je ktorá? Tá v prvej lavici v červenom svetríku?...

No ten v tom červenom svetríku vyzerá, akoby ho to velmi bavilo...

Možno budúci poslanec ... treba predsa myslieť aj na dorast... :
Už len notbúúúk mu chýba...

PS1: Inak aj my v rodine máme jedného takého ... Keby nešiel do druhej, tak si myslím, že je to on
PS2: A našťastie to nie je môj syn...

Sranda .... a viete že mi zostala v pamäti aj "voňa" školskej jedálne? Tie hliníkové tácky, čo sa z nich šmýkala duritka s ružovou malinovkou, hliníkový vyštrbený príbor. Obed bol buď č. 1 alebo č. 2, ktorý sme si museli ísť zaplatiť k účtovníčke do kancelárie (.... ježišííí tie rady) a vyfasovali sme stravné lístky, ktoré sme obyčajne do konca mesiaca stratili. Ešte že som chodila do družiny na dedine a kuchárky ma nenechali hladovať. Na krku kľúčik na šnôrke, o 16.00 hod. odchod z družiny domov.

presne tak nejak si jedalen pamätam i ja-naviac,ja som skoro nic nelubila-napr.ked bola svieckova alebo kapusta,pytala som si so strachom v hlase len hole knedliky,ale tety kucharky co ma poznali uz zo skolky-moja mama ucila v skolke,mi ich pocukrovali praskovym cukrom.....len jedna mi vzdy nadavala,ze ma treba poslat do koncetraku.ona mi dala vzdy komplet aj kapustu s mäsom-tak smola....mama mi vzdy na to povedala,ze sa kompenzuje-bola stara dievka

bola som najmensia prvacka v triede,aj najchudsia/skoda ze dnes uz nie/,jedina s popolnikmi na ociach,vecne v prvej lavici este s jednym spoluziakom,tiez brylatym.
boli sme super parta-my dvaja,ja som si sice skoro vzdy nieco zabudla,ale mala som to domov len cez potok a ked sa nedalo behnut domov,moj spolusediaci bol po case tak na to zvyknuty.ze nosil vsetko dvojmo.....preistotu.
mama ma isla preto doma zabit...
ucitelka jej hocikde na ceste ked sa stretli koli mne nadelila hubovu polievku....bola hrozne prisna a mala silny a nizko polozeny hlas.bali sme sa jej jak certi svätenej vody.ale naucila nas,to sa musi nechat.

boli to pekne casy.z druziny sa nam nechcelo ist domov,posuvali sme rucicky na hodinkach dozadu,len aby este neboli styri popoludni......

Zostali mi v pamäti aj všelijaké krúžky: športový, turistický, kreslenie .... a prvý tanečný - no hrôza !!!!
A to všetko bolo zadarmo vrátane materiálu. My sme boli doma traja tak neviem ako by to dnes mama zvládala platiť nejaké voľnočasové aktivity. Ale na druhej strane sme sa vlastne v takýchto krúžkoch pripravovali na taký všestranný život: zo všetkého troška a keď nás voľačo zaujalo, tak sa dalo zadara v tom pokračovať. Neboli mobily - keď sa zotmelo sme museli byť doma, neboli internety, ale mali sme veľa kamarátov, zážitkov, navzájom sme sa učili tolerancii, nepamätám si na národnostné trenice, neboli také markantné rozdiely medzi rodinami. Dnes mi chýba tá ľudskosť, ktorú nenahradí ani fejsbuk a smskovanie.

Ja si už tiež na svoj prvý deň v škole nepamätám. To bolo strašne dávno. Pani učiteľku si ešte pamätám. A súdružku učiteľku sme mali až od tretej triedy, vtedy sa to nejako začalo presadzovať. Otvorili nám novú veľkú školu, prišli aj nové móresy

Ja som nikdy nemusela chodiť do družiny,ani do školskej jedálne, moja mama bola domáca.Vtedy tak ženy neboli zamestnané ako teraz. Neboli ani družiny, ani školské jedálne. Každý sa najedol doma. U nás školskú jedáleň otvorili dosť neskoro - teda stavať ju začali až keď som pomaly končila deviatu triedu. Takže ani kľúčik na krku nepoznám.A nepoznala ho ani moja dcéra, pokiaľ žila mama. Potom kľúčik sice poznala, ale to už bola asi v siedmej - ôsmej triede.

Z môjho prvého školského dňa si pamätám akurát to, že som mala veľkú mašľu, modrú skladaničku a biele podkolienky. A svietilo slnko. Ale veľmi dobre si pamätám zápis do školy. Za stolom sedela učiteľka ako vystrihnutá zo starých filmov. Okuliare, brčkavé vlasy bez ručníka a čudné šaty Bol to kostým s úzkou sukňou a na saku veľké gombíky. Pre dieťa z kopaníc naučené na kroje a čepce to bolo niečo nevídané. A ešte niečo ma na nej upútalo, ona nevyprávjaua jak normálný ludé, ona rozprávala jak v rádyju To bolo veľmi podozrivé, pre istotu som sa skryla za maminu sukňu a nechcela som s ňou ani za svet hovoriť. A mňa potom rodičia pre istotu strčili do škôlky aby som si zvykala.

Na kopanicách???

Hehe, žeby kopanyčárka z Myjavských kopaníc? Oblé kopce a na nich ringloty, trnky, hrušky, šípky, pálila sa domáca lavórovica. Prekrásne myjavské kroje nebovej farby s bielymi rukáfcami, vŕzgajúce kordovánové čižmy.... No a ženy "nerobili" preto že každý mal doma hospodárstvo a humno, kde sa ženy nadreli ako voly. Je jedno také porekadlo" ženská práca skrytá, ale sýta !!!"
Do školy sa chodilo pešo, vykrikovalo sa po kopcoch, aby bolo veselšie. V zime sa brodilo snehom, šmýkalo sa na kabeli (taške) alebo na igelitkách. V júni sa oberali májové čerešne, čo rástli popri cestách a robili tieň......

...kedysi, tuším to bolo v tretej triede sa mi dostala do rúk stará, ošúchaná knižka, ktorá bola písaná , no, pre mňa v tom čase ,veľmi čudným jazykom..nevedela som ešte, že je to "kopaničiarština"...lebo na čítanie to bolo ťažšie, ale počúvalo sa pekne..Zuzka Zguriška vedela tak prekrásne vniesť moju fantáziu do iného sveta v inej reči, že mi ostala láska na celý život a mne zas bolo čudné, ako mohli ženy nosiť toľké a tak farebné sukne a ešte v nich aj niečo robiť...som decko z mesta a tam bola iná móda...