Tak to som netušila, že je to také napäté medzi vami. Viem, že sa o tom ťažko hovorí/píše, ale my nepoznáme tvoju situáciu a nevidíme do problémov, keď sa o ňom nerozpráva. Som rada, že si nám to vyjasnila. Budem s tebou súhlasiť, musíš sa osamostatniť a postaviť "na vlastné nohy", ak je situácia na nevydržanie(ako opisuješ). V prvom rade si nájdi dobrú prácu a potom rieš osamostatnenie od mamy, lebo ako píšeš, tak to budeš mať aj naďalej "peklo", ktorého niet konca. Viem ťa pochopiť, v tvojom veku si si už niečo "preskákala v rodine", takže nemusíš sa báť toho, ako to mama bude znášať(tvoj odchod). Veď bola tiež mladá a plná očakávania....bude ju to trocha bolieť, ale každá bolesť prebolí a pochopí, že to bolo pre teba dobré. Držím palce a neboj sa komunikovať s nami, na to sme tu, aby sme poradili/pomohli v rámci našich schopností.

danushka
vedela som ze mas kamen na srdci a si sa aj priznala... nesudte ma a neponizujte, ja som ani jedneho neurazila, dokonca aj to "moja" mi uslo, nic v zlom, nechcela som sa nikoho dotknut...
Vidis, danuška, tak my take nieco nepozname, nikdy to v nas mama nejak nerozvijala a teraz su mi take tulenia cudzie ale kazdy ma nejaky vztah s rodicom, ja myslim, ze pre mna je jasny smer - odstahovanie a oddychneme si a bude to o moc lepsie.. papiky

Nesúdim a už vôbec nechcem ponižovať; ovšem čítajuc tvoje reakcie, tiež by som asi nechcel s tebou pracovať...