Dbala by som aby mala dostatok kamarátov a zdá sa mi to dôležitejšie ako mať dobré vysvedčenie. Usporiadať nenápadne stretnutie s 2-3 spolužiačkami napr. pri náhodnom stretnutí a pozvať ich na zmrzlinu, prípadne na nejaký zaujímavý výlet do prírody, nadviazať nenápadne kontakty s ich rodičmi.
Rozširovať známych a priateľov na sídlisku, ale sa nesťažovať pred nimi na tento problém, snažiť sa ho vyriešiť veľkým množstvom známych ľudí tak aby sa dcéra cítila v bezpečí aj v škole, aj v okolí kde bývate. Pokecať na ulici za prítomnosti dcéry so susedkou o bezvýznamnej téme: trebárs o bordeli vo vchode, okolo smetiakov, posťažovať sa o vysokom nájomnom, zdraviť aj menej známych susedov a to isté kázať aj dcére: prisadnúť si k niekomu zo starších susedov na lavičke, ponúknuť ho cukríkom, pohovoriť si s ním o jeho mladosti, atď......

Neizolovať sa so svojim problémom, ale ani ho nevytrubovať do sveta, snažiť sa ho zlikvidovať prirodzenou cestou priateľstvom, príjemným správaním, pozdravením. Na nadviazanie takýchto kontaktov je ako stvorený napr. malý psík ktorého budú obdivovať kamarátky a je vďačnou témou na rozhovory so susedmi, spolužiakmi, známymi a podobne. Zároveň odpúta pozornosť dcéry od nej samej a silnejšia postava nebude až takou sledovanou záležitosťou.