Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
spoveď nešťastnej matky
Dobrý deň,
s problémom ktorý ma trápi sa chcem s vami podeliť a prečítať si vaše názory, či pripomienky. Som matkou dnes už dospelých detí. Kým staršia dcéra mi bola vždy oporou, žije v peknom manželstve so svojou rodinou, syn je pravý opak. Už v mladosti bol veľmi sebecký a vedel človeku veľmi ublížiť slovom, ako som sa na vlastnej koži niekoľkokrát presvedčila. Keď začal chodiť do práce a žil s nami rodičmi v spoločnej domácnosti odmietal prispievať do domácnosti a nikdy ani neprispel. Ako matka som už vtedy pravdepodobne zlyhala, keď som si s ním nevedela dať rady. Potom išiel na vojnu, s ktorej keď sa po 1 roku vrátil odišiel bývať k priateľke a jej rodičom. O pár rokov sa s ňou oženil a zostal bývať ako sa hovorí "za nevestu". Po roku manželstva sa mu narodila dcérka a my sme sa zhruba v tom období dozvedeli že podvádza svoju manželku so ženami, ktorým za služby platil. Bolo to aj pre mňa ako jeho matku ťažké a trápila som sa preto. Jeho manželstvo vydržalo 6 rokov (myslím si že aj preto, lebo býval so svokrovcami, ktorí ho neustále kontrolovali a strážili). A tu nastáva tá najdôležitejšia časť mojej spovede. Syn začal na mňa naliehať aby som mu darovacou zmluvou darovala dom ktorý som zdedila po svojich rodičoch, vraj svokrovci mu jeho prešľap z minulosti dávajú každý deň pocítiť kým manželka by sa chcela s ním osamostatniť a žiť pod vlastnou strechou aj s dcérkou. Jeho naliehanie trvalo niekoľko mesiacov nakoľko sa mi stále vybavovali zo spomienok "krivdy" ktoré mi v minulosti urobil, no nakoniec som mu dom darovala na jeseň 2006. Spolu s mojim manželom sme im pomáhali v rekonštrukcii domu celú zimu a na jar sa "mladí" sťahovali do domu. No potom sa ich vzťah rozpadol úplne a nevesta od syna odišla aj s dcérou späť k rodičom, načo môj syn nelenil a nasťahoval si do domu prvú známosť z internetu. V tom období som odmietla synovi finančne vypomáhať čo som mu povedala spôsobom: že "mám peniaze, ale mu nedám"... Vtedy tresol dvermi so slovami že on už rodičov nemá. Asi po 10 mesiacoch škandalózneho života s priateľkou č.1 sa s ňou rozišiel a prišla priateľka č.2 v mojich očiach prospechárka. Táto žena si dovolila vulgárnym spôsobom osočovať nielen mňa a moju rodinu, ale aj susedov bývajúcich vedľa nich. Bývam v susednom meste a verte mi že nie je príjemné ak vám volajú susedia z ich okolia aby sa vám sťažovali na správanie syna a jeho priateľky. Došlo to tak ďaleko, že v súčasnosti mi syn zanechal dlhy aj v T-Come - bohužiaľ na moje meno zostal v dome telefón, ktorý on využíval a platil, ale za posledný štvrťrok nezaplatil ani jednu faktúru ale pritom telefonoval. Dnes som už psychicky úplne na dne. Nevidela som sa sním 10 mesiacov, len o ňom a jeho správaní k okoliu počúvam od ľudí, hanbím sa na úradoch kde chodím "vyžehliť" jeho dlhy. Neviem ako sa s tejto situácie dostať. Mám dcéru ktorú som spomínala na začiatku, chcela by som sa tešiť z jej detí (svojich vnúčat) ale cez slzy a bôľ čo prežívam kvôli synovi sa mi to darí len málo. Poraďte, prosím ako z toho von, ako mám prinútiť syna aby ma "nechal žiť" ? Dnes si s odstupom času uvedomujem že som urobila VEĽKÚ chybu, keď som si myslela ako mu pomáham a on ma pritom sprosto využil. Mám urobiť to, že sa pustím s ním do súdneho sporu o darovaný dom? Mám žiadať od neho vrátenie daru za takéto správanie? Má vôbec zmysel sa do toho púšťať? Ďakujem za vaše reakcie.
s problémom ktorý ma trápi sa chcem s vami podeliť a prečítať si vaše názory, či pripomienky. Som matkou dnes už dospelých detí. Kým staršia dcéra mi bola vždy oporou, žije v peknom manželstve so svojou rodinou, syn je pravý opak. Už v mladosti bol veľmi sebecký a vedel človeku veľmi ublížiť slovom, ako som sa na vlastnej koži niekoľkokrát presvedčila. Keď začal chodiť do práce a žil s nami rodičmi v spoločnej domácnosti odmietal prispievať do domácnosti a nikdy ani neprispel. Ako matka som už vtedy pravdepodobne zlyhala, keď som si s ním nevedela dať rady. Potom išiel na vojnu, s ktorej keď sa po 1 roku vrátil odišiel bývať k priateľke a jej rodičom. O pár rokov sa s ňou oženil a zostal bývať ako sa hovorí "za nevestu". Po roku manželstva sa mu narodila dcérka a my sme sa zhruba v tom období dozvedeli že podvádza svoju manželku so ženami, ktorým za služby platil. Bolo to aj pre mňa ako jeho matku ťažké a trápila som sa preto. Jeho manželstvo vydržalo 6 rokov (myslím si že aj preto, lebo býval so svokrovcami, ktorí ho neustále kontrolovali a strážili). A tu nastáva tá najdôležitejšia časť mojej spovede. Syn začal na mňa naliehať aby som mu darovacou zmluvou darovala dom ktorý som zdedila po svojich rodičoch, vraj svokrovci mu jeho prešľap z minulosti dávajú každý deň pocítiť kým manželka by sa chcela s ním osamostatniť a žiť pod vlastnou strechou aj s dcérkou. Jeho naliehanie trvalo niekoľko mesiacov nakoľko sa mi stále vybavovali zo spomienok "krivdy" ktoré mi v minulosti urobil, no nakoniec som mu dom darovala na jeseň 2006. Spolu s mojim manželom sme im pomáhali v rekonštrukcii domu celú zimu a na jar sa "mladí" sťahovali do domu. No potom sa ich vzťah rozpadol úplne a nevesta od syna odišla aj s dcérou späť k rodičom, načo môj syn nelenil a nasťahoval si do domu prvú známosť z internetu. V tom období som odmietla synovi finančne vypomáhať čo som mu povedala spôsobom: že "mám peniaze, ale mu nedám"... Vtedy tresol dvermi so slovami že on už rodičov nemá. Asi po 10 mesiacoch škandalózneho života s priateľkou č.1 sa s ňou rozišiel a prišla priateľka č.2 v mojich očiach prospechárka. Táto žena si dovolila vulgárnym spôsobom osočovať nielen mňa a moju rodinu, ale aj susedov bývajúcich vedľa nich. Bývam v susednom meste a verte mi že nie je príjemné ak vám volajú susedia z ich okolia aby sa vám sťažovali na správanie syna a jeho priateľky. Došlo to tak ďaleko, že v súčasnosti mi syn zanechal dlhy aj v T-Come - bohužiaľ na moje meno zostal v dome telefón, ktorý on využíval a platil, ale za posledný štvrťrok nezaplatil ani jednu faktúru ale pritom telefonoval. Dnes som už psychicky úplne na dne. Nevidela som sa sním 10 mesiacov, len o ňom a jeho správaní k okoliu počúvam od ľudí, hanbím sa na úradoch kde chodím "vyžehliť" jeho dlhy. Neviem ako sa s tejto situácie dostať. Mám dcéru ktorú som spomínala na začiatku, chcela by som sa tešiť z jej detí (svojich vnúčat) ale cez slzy a bôľ čo prežívam kvôli synovi sa mi to darí len málo. Poraďte, prosím ako z toho von, ako mám prinútiť syna aby ma "nechal žiť" ? Dnes si s odstupom času uvedomujem že som urobila VEĽKÚ chybu, keď som si myslela ako mu pomáham a on ma pritom sprosto využil. Mám urobiť to, že sa pustím s ním do súdneho sporu o darovaný dom? Mám žiadať od neho vrátenie daru za takéto správanie? Má vôbec zmysel sa do toho púšťať? Ďakujem za vaše reakcie.
Hľadať v debate
profesional 
sprievodca CR Rakúsko,
Rodina bola prekvapená a zistila, že stará pani darovala svoj byt jehovistom! Známa je hotová, vraví, že keď to bude potrebné, mamčku si vezme k sebe. Dá sa s tým niečo robiť? Veď, keď si stará pani nepamätá s kým o sťahovaní hovorila, asi nebola celkom pri zmysloch?!
maminaJM
je hodnota darovaného domu z r. 2006 totožná s hodnotou darovaného bytu?
Lebo ak chceš byť konečne spravodlivá k obidvom deťom, tak ktovie, ako by znel názor znalca... Nehovorím, že si ho máš hneď objednať a zaplatiť, ale - stačí trochu sledovať regionálne inzeráty, trochu pogúgliť a hneď budeš v obraze - aspoň orientačne...
Lebo ten dom, ktorý si darovala synovi, stojí na nejakom pozemku - len Ty vieš, aký veľký je ten pozemok, či je celý synov a v ktorej časti Slovenska...
Okrem toho spomínaš rekonštrukciu toho domu... Tú financoval syn z vlastných prostriedkov a Vy s manželom ste mu "len" pomáhali priložiť ruku k dielu, alebo všetko išlo z Vašich vrecák a on to bral ako samozrejmosť...? Ak áno, koľko Vás táto finančná injekcia synčekovi stála? Tiež by som mu to pripočítala - ak máš na to nejaké doklady, čo ale predpokladám, že nemáš...
A byt, v ktorom bývaš/te s manželom a darovala si ho dcére s doživotným právom bývania, môže/nemusí byť lukratívnejší - záleží od jeho veľkosti, stavu, mesta, resp. lokality, kde sa nachádza...
A čo Tvoj manžel? Synovi pomáhal pri rekonštrukcii Tvojho dedičstva, súhlasil s darovaním Vášho bytu dcére... on je spokojný, ako ste sa zachovali voči Vašim deťom...? Alebo syn bol aj jeho "libling", lebo sa v ňom nezdravo videl - ako v dedičovi "po meči" a v pokračovateľovi rodu?
Chcem tým povedať, že rovnica dom = byt = spravodlivosť nemusí byť taká rovná, ako sa na prvý pohľad môže zdať... Rozdiel môže byť aj pár desiatok či tisíc eur...
Takže ak by si chcela svoju materinskú spravodlivosť doviesť do úplného konca, navrhujem zodpovedať si na tieto otázky.
Ak odpoveď bude ÁNO, je to O.K. - nie je čo riešiť a môžeš kľudne spávať.
Ak si však synovi dala viac majetku /nehovorím teraz o láske/ - riešime tu majetkovo-právne veci - môžeš pre dcéru urobiť toto:
Keďže nepoznáme všetky detaily, z môjho pohľadu je to teoretická rada:
daj dcére do úschovy kópiu darovacej zmluvy, ktorou si synovi v r. 2006 darovala svoj rodičovský dom. Lebo on jej ju nikdy neukáže, to si píš.. Za predpokladu, že by v budúcnosti prišlo k dedičskému konaniu a existoval by napr. ešte nejaký majetok /možno áno, možno nie - Ty vieš/, bude môcť dcéra predložiť túto zmluvu notárovi a žiadať započítať, t.j. odrátať hodnotu tohto daru z bratovho dedičského podielu. To samozrejme platí aj naopak, keďže aj ona bola obdarovaná... Možno to znie trošku morbídne, ale veď Ty sama riešiš dedičstvo už teraz...
A úplne najsprávnejšie by bolo zavolať si obidve deti na návštevu a povedať im, ako /prípadne aj prečo/ si sa rozhodla naložiť so svojím majetkom...
Viem, si rodič a máš právo rozhodovať za svojho života o svojom majetku ako uznáš za vhodné... A dospelé deti nemajú právo čakať od rodičov, že ich postavia na nohy a celý život ich budú podopierať barličkami, aj keď sú zdravé a schopné sa o seba postarať...
Nečíta sa to ľahko... A nie si sama, ktorá niečo v živote domrvila... Ale si jedna z mála, ktorá dospela /aj keď - za akú cenu?/ k takej dávke sebareflexie, že si je to schopná priznať... A za toto priznanie máš moje uznanie. V inej téme sa ktosi pýtal, prečo rodič uprednostňuje celý život jedno svoje dieťa na úkor druhého /ktovie, či sa nepýtala napr. práve Tvoja dcéra?/... Vtedy som odpísala, že je to otázka skôr pre rodičov, prečo tak konajú, resp. v tej svojej zaslepenej rodičovskej láske si ani neuvedomujú, čo konajú a čo svojím konaním spôsobujú, aké fatálne následky môže mať ich konanie na vzťahy v rodine a že ak sa niekto taký na Porade ozve, rada sa s ním zoznámim... Takže maminaJM, teší ma - si jediná osoba s takýmto "sebapoznaním", ktorú som práve spoznala...
Naposledy upravil Oliwa : 07.10.10 at 10:03
Oliwa, nie celkom som pochopila zámer Tvojej rady. To si má matka urobiť bilanciu so stranami MD a D? A rozdiel vyrovnať? Je to príliš osobné, nie je to podľa mňa OK. Rodičia by mali mať slobodu aspoň v tom, aby konali tak, ako tú spravodlivosť voči deťom cítia oni. Pretože oni najlepšie poznajú detaily rodinného spolužitia a jediným kritériom spravodlivosti nemôže byť rozdelenie hmotných statkov.
A ako by to podľa Teba bolo O.K.? Alebo aspoň trochu spravodlivé aj voči dcére?
Matka priznáva, že celý život uprednostňovala syna na úkor dcéry a sype si popol na hlavu. Zrejme ju to veľmi trápi, keď takúto príliš osobnú tému zavesila na net, aby si psychicky uľavila a hľadala východisko z danej situácie, keďže uvažuje súdnou cestou dostať od syna naspäť svoj dom... Takže slobodu konania má - nik jej ju neupiera - veď celý život konala slobodne - až pokým neprišla na to, že nekonala správne...
Nejedná sa predsa o rozdelenie hmotných statkov na základe jediného kritéria - ale práve hmotné statky sa pokúša touto cestou vyriešiť... Lásku /rodičovskú a ani synovskú/ si predsa nevysúdiš na žiadnom súdnom dvore...
Chcela som len poukázať na to, že ak sa už rozhodla naprávať chyby z minulosti, ktorých sa dopustila a ktoré tu verejne priznáva, nech sa pokúsi byť vo svojej spravodlivosti dôsledná...
To je všetko. Možno sa jej potom uľaví a nájde vytúžený pokoj.
Ale najskôr by sa mala pokúsiť dať znova dohromady svoju rodinu...
Apoň pokúsiť...
Matka priznáva, že celý život uprednostňovala syna na úkor dcéry a sype si popol na hlavu. Zrejme ju to veľmi trápi, keď takúto príliš osobnú tému zavesila na net, aby si psychicky uľavila a hľadala východisko z danej situácie, keďže uvažuje súdnou cestou dostať od syna naspäť svoj dom... Takže slobodu konania má - nik jej ju neupiera - veď celý život konala slobodne - až pokým neprišla na to, že nekonala správne...
Nejedná sa predsa o rozdelenie hmotných statkov na základe jediného kritéria - ale práve hmotné statky sa pokúša touto cestou vyriešiť... Lásku /rodičovskú a ani synovskú/ si predsa nevysúdiš na žiadnom súdnom dvore...
Chcela som len poukázať na to, že ak sa už rozhodla naprávať chyby z minulosti, ktorých sa dopustila a ktoré tu verejne priznáva, nech sa pokúsi byť vo svojej spravodlivosti dôsledná...
To je všetko. Možno sa jej potom uľaví a nájde vytúžený pokoj.
Ale najskôr by sa mala pokúsiť dať znova dohromady svoju rodinu...
Apoň pokúsiť...
Naposledy upravil Oliwa : 07.10.10 at 10:04
To " nie OK" som vzťahovala k tomu, že ten Tvoj príspevok je osobný a priveľmi vstupuješ do rodiny pýtajúcej sa. Kulantnejšie to neviem napísať.
Petra, celá "Spoveď nešťastnej matky" je predsa príliš osobná...
A nie všetko sa dá vyjadriť rečou paragrafov...
A že priveľmi vstupujem do rodiny pýtajúcej sa? Nepísala, že máme zostať pred dverami jej bytu, veď sama ich otvorila... Písala, že je psychicky úplne na dne, preto si nemyslím, že akýkoľvek súdny spor by jej pomohol navrátiť duševnú pohodu... Ešte viac by ju nielen psychicky, ale aj finančne vyčerpal...
Darmo 20 ľudí súhlasí s názorom hanelie, že matka má žiadať vrátenie daru podľa § 630 OZ - keďže premlčacia lehota je 3 roky a dom darovala synovi na jeseň 2006, je to pasé... Ale zase nevieme, kedy od jesene 2006 sa synovo správanie zmenilo tak, že by ho bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov - lebo ak sa nemýlim, tak až od toho dňa sa táto lehota počíta...
No zároveň si neviem predstaviť, čo by predložila ako dôkaz hrubého porušenia mravov proti svojej osobe alebo rodine... vysoké a nezaplatené faktúry za telefón na jej meno, ktorý zabudla odhlásiť? To je predsa irelevantné... OZ nikde presne nekonkretizuje, čo sa za hrubé porušenie mravov považuje - iba že by sa naplnilo niečo z tohto:
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Zároveň ale treba podotknúť, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630.
Nejde teda o subjektívny pocit nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ale o objektívny prejav voči nemu, resp. jeho rodine...
Petra, vážim si Tvoje profesionálne rady, ktorými si za tie roky mnohým nezištne pomohla. Preto ma Tvoja reakcia trošku prekvapila, ale to sme už fakt mimo témy...
A nie všetko sa dá vyjadriť rečou paragrafov...
A že priveľmi vstupujem do rodiny pýtajúcej sa? Nepísala, že máme zostať pred dverami jej bytu, veď sama ich otvorila... Písala, že je psychicky úplne na dne, preto si nemyslím, že akýkoľvek súdny spor by jej pomohol navrátiť duševnú pohodu... Ešte viac by ju nielen psychicky, ale aj finančne vyčerpal...
Darmo 20 ľudí súhlasí s názorom hanelie, že matka má žiadať vrátenie daru podľa § 630 OZ - keďže premlčacia lehota je 3 roky a dom darovala synovi na jeseň 2006, je to pasé... Ale zase nevieme, kedy od jesene 2006 sa synovo správanie zmenilo tak, že by ho bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov - lebo ak sa nemýlim, tak až od toho dňa sa táto lehota počíta...
No zároveň si neviem predstaviť, čo by predložila ako dôkaz hrubého porušenia mravov proti svojej osobe alebo rodine... vysoké a nezaplatené faktúry za telefón na jej meno, ktorý zabudla odhlásiť? To je predsa irelevantné... OZ nikde presne nekonkretizuje, čo sa za hrubé porušenie mravov považuje - iba že by sa naplnilo niečo z tohto:
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Zároveň ale treba podotknúť, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630.
Nejde teda o subjektívny pocit nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ale o objektívny prejav voči nemu, resp. jeho rodine...
Petra, vážim si Tvoje profesionálne rady, ktorými si za tie roky mnohým nezištne pomohla. Preto ma Tvoja reakcia trošku prekvapila, ale to sme už fakt mimo témy...
Naposledy upravil Oliwa : 07.10.10 at 08:35
sprievodca CR Rakúsko,
Darmo 20 ľudí súhlasí s názorom hanelie, že matka má žiadať vrátenie daru podľa § 630 OZ
hanelie
Tiež som sa snažila prispieť svojím uhľom pohľadu... No nemyslím si, rovnako ako Petra Nová, že práve súdna cesta je v tomto konkrétnom prípade tá najschodnejšia - eliminujúca spôsobené škody na minimum... Myslím majetkové, lebo tie morálne sú nevyčísliteľné...
Oliwa, dovolím si navrhnúť ukončiť našu debatu tak, že Ty si si povedala svoj názor a ja zas svoj. A vôbec nie je isté, či by maminaJM, alebo väčšina so mnou súhlasila. Vieš čo ma na tej našej debate potešilo? To, že sa snažíš si veci preveriť a že si v tom dôsledná.
ukončiť našu debatu tak, že Ty si si povedala svoj názor a ja zas svoj. A vôbec nie je isté, či by maminaJM, alebo väčšina so mnou súhlasila. Vieš čo ma na tej našej debate potešilo? To, že sa snažíš si veci preveriť a že si v tom dôsledná.
Naposledy upravil Petra Nová : 07.10.10 at 10:18
U mně taky tak.
Na začiatku sa chcem poďakovať všetkým ktorí sa zúčastnili a prispeli svojim názorom do tejto "debaty". Rozprávala som sa s dcérou, ktorá mi povedala aby som "urobila hrubú čiaru" za minulosťou a prestala sa obzerať späť. Nechce, aby som sa púšťala do súdneho sporu zo synom, kvôli domu. Ona sama mi povedala, že s bratom nekomunikuje a ani sa s ním nechce stretnúť či rozprávať.
Priznám sa, že mi nie je ľahostajné že mám ignorovať svoje dieťa, ale nakoniec si túto cestu zvolil on sám. Zmenil si telefonne číslo, nové číslo si utajil, keď ma stretne, tvári sa že ma nepozná..... To ma bolí..... Asi sa naozaj budem musieť s tým vyrovnať. Ale zatvrdnúť voči nemu ako dcéra ???? to nedokážem...... Ale jej to ani nezazlievam.....
Chcela som si touto spoveďou uľaviť, pretože je ľahšie takto otvorene o sebe a svojich chybách písať cudzím ľuďom, ako hovoriť zoči-voči blízkemu.... Snáď si z tohto zoberú ponaučenie mamy, ktoré ľúbia opičou láskou, alebo tak ako to tu napísali poniektorí z Vás, že sa treba vyvarovať tých (detí) čo najviac vykrikujú a pýtajú viac, len preto že sa o seba nevedia či nechcú postarať. Škoda len, že som sa musela poučiť na vlastných chybách... ak by som dala na varovné signály mohla som sa tomu vyhnúť a o takéto príbehy len čítať tu na porade.sk
Ešte raz Vám všetkým ďakujem a želám všetko dobré....
mamina JM
Priznám sa, že mi nie je ľahostajné že mám ignorovať svoje dieťa, ale nakoniec si túto cestu zvolil on sám. Zmenil si telefonne číslo, nové číslo si utajil, keď ma stretne, tvári sa že ma nepozná..... To ma bolí..... Asi sa naozaj budem musieť s tým vyrovnať. Ale zatvrdnúť voči nemu ako dcéra ???? to nedokážem...... Ale jej to ani nezazlievam.....
Chcela som si touto spoveďou uľaviť, pretože je ľahšie takto otvorene o sebe a svojich chybách písať cudzím ľuďom, ako hovoriť zoči-voči blízkemu.... Snáď si z tohto zoberú ponaučenie mamy, ktoré ľúbia opičou láskou, alebo tak ako to tu napísali poniektorí z Vás, že sa treba vyvarovať tých (detí) čo najviac vykrikujú a pýtajú viac, len preto že sa o seba nevedia či nechcú postarať. Škoda len, že som sa musela poučiť na vlastných chybách... ak by som dala na varovné signály mohla som sa tomu vyhnúť a o takéto príbehy len čítať tu na porade.sk
Ešte raz Vám všetkým ďakujem a želám všetko dobré....
mamina JM
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
