Neviem čo na to napíšeš.
Možno to 2.11.2010 ešte nikto nevedel, ale dnes je to ináč.
-------------------------------------------------------------


Dá sa s tebou súhlasiť hlavne v tom, že chceme mať viac peňazí.
Čo myslíš, aký vplyv to bude mať na investície do akcií a fondov? Budeme mať viac peňazí?

Čo vlastne robí FED na príklade:

zo začiatku je v obehu 100 mil. dolárov, každý dolár má reálnu hodnotu 1 dolára.

Ale FED bez akejkoľvek garancie natlačí ďalších 10 mil dolárov, ktoré potrebuje napríklad americká vláda na krytie svojho deficitu, alebo na iné projekty.

tak je v obehu 110 mil. dolárov, ale hodnota majetku nevzrastá, nevyrobí sa viac tovarov. Reálna hodnota majetku je stále na 100 mil.

Preto musí reálna hodnota dolára klesnúť, teda za 1 nový dolár si kúpime iba 0,9 dolára hodnoty reálneho majetku


Preto tento krok hodnotí
- verejnosť pozitívne (oživenie trhu..) z dôvodu nedostatku informácií
- odborní finančníci negatívne (klesá reálna hodnota dolára, a následne sa skryto dvíha inflácia)

Ako ovplyvní toto opatrenie fondy (z dlhodobého hľadiska)
- reálna hodnota dolára klesne (dlhopisové fondy budú nevýhodné)
- hodnota majetku spoločnosti ostane, a ohodnotí sa aktuálnou trhovou cenou podniku (teda akciové fondy budú výhodnejšie)

A či budeme mať viac peňazí?
neinformovaný človek nie
informovaný človek áno, pretože urobí správne kroky, a vždy sa prispôsobí aktuálnej situácii

A vplyv na zmenu kurzu meny - to je kapitola samá o sebe

Ak takto vydá doláre vo veľkom množstve iba FED, a nie okolité centrálne banky (napr. eurá - Európska centrálna banka), vyvolá to znehodnotenie dolára, a zhodnotenie eura voči doláru.

teda človek, ktorý má otvorený účet v dolároch, a vkladá tu eurá, prerobí

Ale každá akcia vyvolá reakciu:
- američania budú mať slabší dolár, preto budú vyvážať lacnejšie (podpora Exportu), a dovážať drahšie (zníženie Importu).
- ostatné krajiny musia byť na tom opačne - budú mať drahší Export, a lacnejší Import.

teda oslabenie dolára je podpora americkej ekonomiky, ale oslabenie ekonomík okolitých štátov vrátane európskej. Preto budú okolité štáty uvažovať o tom, ako oslabiť svoju menu tak, aby nepadala ich mena (napríklad euro) spolu s dolárom, ale zároveň aby nezruinovali svoju ekonomiku.

Typický príklad menovej politiky:
Čína
zámerne oslabuje svoju menu nákupom zahraničných mien, a iných nástrojov finančného trhu, preto je jej mena poriadne podhodnotená, ale udržuje ju aj naďalej podhodnotenú -> podporuje Export.
Preto sú Čínske výrobky tak lacné, a nie je šanca vyrobiť ten istý produkt s tými istými ľuďmi a strojmi lacnejšie ako Čína

Máš to trochu popletené, ako tí čo zastávajú názor, že doláre sa vyrábajú zo vzduchu.
--------------------------
Dobre si napísal na začiatku, že dolár má hodnotu jedného dolára.
To je fakt pravda a tam to s faktami končí.
Ďalej sa snažíš naznačiť, že je aj nejaký NOVÝ dolár a ten má (podľa teba) hodnotu len 90 centov. Je to hlúposť, lebo nové doláre nie sú a aj tie novo natlačené, majú hodnotu len jedného dolára.
-----------------------------
Druhá hlúposť, čo píšeš je, že si za tie doláre kúpiš menej. Opak je pravdou. Faktom je, že zlacňujú autá, stroje, nehnuteľnosti, práca a tak ďalej. Budeš sa s tým musieť vyrovnať, ale tvoja teória sa nekoná.

Nemám to popletené, a tie doláre sa naozaj vyrábajú zo vzduchu (resp. niektoré z papiera).

A ak so mnou nesúhlasíš, tak mi povedz, z čoho sa tie peniaze vyrábajú? a čím sú kryté? a prečo existuje inflácia?

A prečo krajiny dokážu hospodáriť s neustálym deficitom (vyššie výdavky ako príjmy), a stále sa zadlžujú? Z kadiaľ berú peniaze?


Poprosil by som odpovedať na všetkých týchto 5 otázok. Keď si taký zbehlý, určite to pre teba nebude problém.

Robo D.má absolútnu pravdu a jar88 ty sa rozumieš ekonomike ako ja medicíne nakoľko som ekonóm.

1. Peniaze, aby boli skutočnými peniazmi, nestačí len vyrobiť, treba ich aj nejakým spôsobom dostať do obehu. Porozmýšľaj prečo si napríklad také Maďarsko nemôže natlačiť forinty, za ne nakúpiť kopu zlata a následne devalvovať forint (napríklad 1:10.000)
2. Čím sú kryté? No predsa vierou, že si za ne niečo kúpiš. Ta viera je overená dlhodobou skúsenosťou ľudí. (napríklad s forintom, takú skúsenosť nemáš)
3. Prečo existuje inflácia? Čo to je za otázka? Chcel si sa opýtať, prečo máme infláciu, alebo prečo teraz nemáme infláciu?
4. Prečo dokážu krajiny hospodáriť s deficitom? Lebo si vedia požičať peniaze v banke a následne ich vrátiť.
5. Kde berú peniaze? No predsa od ľudí cez dane. Ja si myslím, že zaujímavejšie by bolo zistiť, kde budú ľudia brať peniaze na zaplatenie daní a odvodov v budúcnosti, aby štát mal kde brať peniaze.

si ma pobavil teraz

neviem o co ti ide? robo ma pravdu a vidiet ze ma prehlad a mam pocit ze ty to nemozes prehltnut.

Nechcem sa ťa dotknúť, ale práve preto, že tu máme "ekonómov" tvojho formátu, sme v svrabe v akom sme.
Viete fungovať len v uzatvorenej statickej ekonomike s pevným kurzom, bez trhu a na prídel.
--------------------------------------
Ak ti niekto, niečim konkuruje, jediné riešenie aké poznáte, je clo, dovozná kvóta, embargo a podobne.
Neviem, či sa oplatí drať klávesnicu a vysvetľovať ti prečo máme WTO. Načo bola taká dohoda uzatvorená a čo sleduje. Prečo sa k WTO prihlási aj Rusko.
---------------------------------------
Len tak na okraj: myslíš si, že elektrotechnik s VŠ vzdelaním z roku 1980, by mohol chápať a navrhovať dnešné satelity, mobilné telefóny, počítače a podobne? (tým som chcel naznačiť, že ak si sa prestal vzdelávať v roku 1990 (ukončená VŠE) a zostal si na tých vedomostiach dodnes, si dinosaurus)

Tak rád by som uviedol niektoré nedostatky tvojich odpovedí:

To sa robí. Ak krajina ekonomicky upadá, má obrovské dlhy, a nemá iný spôsob, ako ich zaplatiť, naštartuje hyperinfláciu - teda obrovské znehodnotenie svojej meny. Teda tvoj príklad sa stával, a bude stávať aj naďalej

Príklady z histórie:
- Maďarsko, júl 1946, denná(!!!) inflácia 207%
- Zimbabwe, november 2008, denná inflácia 98%
- Juhoslávia, január 1994, denná inflácia 64,6%
- Nemecko, október 1923, denná inflácia 20,9%
- Grécko, október 1944, denná inflácia 17,9%
- Taiwan, máj 1949, denná inflácia 11%

príklad: denná inflácia 11%, Taiwan, máj 1949. Za mesiac sa mena najviac znehodnotila o 2178%. Teda majetok o hodnote jedného starého taiwanského dolára mal o mesiac kvôli znehodnoteniu hodnotu 2178 dolárov.
A dolár, ktorý sme si nechali tento mesiac niekde v kapse, bude mať o mesiac reálnu hodnotu 0,000459, teda prakticky si ho môžeme vylepiť na stenu ako tapetu, pretože len obyčajná normálna tapeta bude drahšia...

A prečo to veľké štáty zatiaľ neurobili (USA, západná Európa a pod.)? Pretože tento krok úplne zlikviduje menu, úspory, dlhy, a prakticky znefunkční ekonomiku a akýkoľvek obchod na nejaký čas. Preto je to až poslednou možnosťou, ktorú štáty použijú...

zdroj: en.wikipedia.org/wiki/Hyperinflation
(aj ak by ste nevedeli po anglicky, tabuľkám určite porozumiete)

A prečo si maďarsko nemôže vytlačiť kopu bankoviek (v kurze 1:10 000), a predať, a následne nakúpiť zlato? Pretože tieto peniaze musí predať niekde na burze v zahraničí. A ak čolen prvý deň dá do obehu dvojnásobok svojej doterajšej meny, vznikne prebytok forintu na burze, a preto kurz forintu klesne na polovicu. Teda kurz forintu klesne ešte skôr, ako by si mohli stihnúť nejaké reálne zlato kúpiť.

Teda: Na túto 1. otázku si odpovedal ako úplný laik bez akéhokoľvek finančného prehľadu

Peniaze sú naozaj kryté iba vierou... pretože zlatom (ani iným drahým kovom) nie je žiadna veľká mena krytá už 40 rokov!! (konkrétne od zmeny bretonwoodskeho systému)

A Sorry, ale za vieru si kúpiš máločo. A čo sa stane keď ľudia stratia vieru? Keď nastane hyperinflácia? (rozpísaná v 1. otázke, ktorá sa v histórii stávala, a v budúcnosti sa bude stávať ešte častejšie)

ľudia platia peniazmi, pretože veria, že majú hodnotu. A preto, že to robí každý človek okolo nich. V skutočnosti dnešné peniaze sú iba štátny dlh. (napríklad USA má 19x väčší štátny dlh, ako ročný HDP!!! -> toto je fakt, ktorý nikto nedokáže vyvrátiť)

Je 5% bohatých, a 95% chudobných, či chceme, alebo nie. Bohatí majú prehľad, ale chudobní ho nemajú. A preto chudobní majú vieru, a preto niekedy odpovedajú nezmyselne na mnohé otázky - pretože o tom, ako fungujú peniaze, a štátny dlh ich nikto neučil, aby sa nevyvolala panika

teda: Odpoveď na 2. otázku - Viera v hodnotu peňazí nie je hmotná, a preto ju ľudia môžu kedykoľvek stratiť (ako stratili aj v minulosti napríklad pri hyperinfláciách). Preto viera nie je žiadna garancia skutočnej hodnoty peňazí

Sorry, to že ty v niečo veríš, vôbec neznamená, že máš pravdu. Pre mňa za mňa, môžeš aj veriť že Eifelovka je v Bratislave

Deflácia je prejavom krízy

Mechanizmus funguje asi takto: (1) pokles dopytu má za následok zhoršenie situácie podnikov; (2) podnikom klesajú zisky a začínajú šetriť a prepúšťať – klesajú príjmy domácností; (3) banky sú opatrnejšie pri poskytovaní hypoték podnikom i domácnostiam; (4) pokles objemov úverov vedie k znižovaniu cien, čo sa týka najmä nehnuteľností, ale často aj iných položiek, pretože firmy usporadúvajú výpredaje za znížené ceny. Tu cyklus pokračuje bodom (2).

Viac o téme:
nazory.pravda.sk/dobra-a-zla-deflacia-0o6-/sk-nana.asp?c=A090511_093412_sk-nana_p29
článok z roku 2008 upozorňujúci na možnosť deflácie ešte pred tým, než prišla:
euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/eu-hrozi-deflacia-pre-prudke-znizenie-cien-011731

Poznámka: na otázku, prečo teraz máme defláciu, a mali by sme mať infláciu, si nedopovedal. To najskôr znamená, že v skutočnosti vôbec netušíš, čo tieto dve slová znamenajú, a čo ich zapríčiňuje
-> znak neodbornosti

Základná otázka: Z kadiaľ zoberú komerčné banky peniaze? Jedine z vkladov.
Ale väčšina štátov EÚ sa neustále zadlžuje, a nemajú z čoho vrátiť peniaze. Teda tvoja teória má jednu obrovsky veľkú trhlinu.

Komerčné banky a štát si môžu požičať iba od centrálnej banky, ktorá má ako jediná právo vytlačiť nové peniaze.
-> tlačia sa nové, ničím nekryté peniaze

Preto ak štát potrebuje neustále peniaze, musí si ich odniekadiaľ požičať, a niekto mu ich musí chcieť požičať. Ale ak je na trhu peňazí málo, štátu nikto nechce požičať, a radšej ich požičia súkromníkovi.

Preto na trh sa musí dostať viac peňazí, aby ich na trhu bolo dostatok, a niekto požičal aj štátu -> tlačenie peňazí centrálnou bankou

A že sa nejedná o pár halierov, čo štát potrebuje:
Celkový dlh Slovenska dosiahol v roku 2009 22,59 miliardy eur, čo predstavuje 35,66 percenta HDP. V porovnaní s rokom 2008 sa zadĺženie krajiny zvýšilo o pätinu,
zdroj:
topky.sk/cl/7/713826/Deficit-verejnych-financii-vlani-vzrastol-na-6-8-percenta

štvrtú a piatu otázku treba chápať spolu:
4. Prečo dokážu krajiny hospodáriť s deficitom? 5. Kde na to berú peniaze?
odpoveď nájdeš vo vysvetlení 4-tej otázky o pár riadkov vyššie.

A kde budú brať ľudia peniaze na dane? zo svojich príjmov. Peniaze obiehajú. A nemuseli by sa tlačiť nové peniaze, kebyže štát má vyrovnaný rozpočet a neodčerpáva z týchto peňazí.


A na záver citát:
A taktiež niekto spomínal ekonomického dinosaura. Ale tento nemenovaný ekonomický dinosaurus zaspal takých pekných 100 rokov. jeho odpovede sú ešte z časov, keď všetky peniaze boli plne kryté zlatom, a toto obdobie definitívne skončilo v roku 1971.
Vtedy neexistovala žiadna inflácia, žiadna deflácia, a minimálny nárast objemu peňazí (len o to zlato, ktoré sa každý rok vyťažilo).


Asi najpoučnejší článok o Inflácii, Deflácii, a súčasnom ekonomickom vývoji, ale treba si na jeho hlbšie pochopenie vyhradiť viac času
sevis.sk/blog/fed-tlaci-peniaze-hrozi-inflacia/

Najväčšie ekonomiky by mali uvažovať o prijatí modifikovaného globálneho zlatého štandardu, ktorý by vniesol poriadok na devízový trh, tvrdí prezident Svetovej banky....

Poznámka:
konečne sa niekomu dostal do ruky užitočný článok. S článkom plne súhlasím. Ale peniaze kryté zlatom určite v najbližšej dobe nebudú. to by sa štáty začať správať zodpovedne, a nemať deficit verejných financií. Jedine tak nebudú potrebovať tlačiť stále nové a nové peniaze...

PS: a vcelku by ma zaujímalo ekonomické vzdelanie jar88. Má vôbec nejaké? Lebo súvislosti mu unikajú

Navyše tým, že napísal link na tento článok, iba podporil názor, že v systéme sú problémy. Teda podporil moj názor, a vyvrátil svoj vlastný názor. Vďaka

a ku zlatu:
Zlato je uchovávateľom hodnôt, pretože svoju hodnotu ani behom storočí nestratí. Ale nedokáže sa ho vyťažiť dostatok každý rok. Preto jeho objem medziročne rastie iba minimálne

Ale pozrime si vývoj vzťahu zlata za trójsku uncu (jednotka hmotnosti) a amerického dolára
rok 1833 - $18,93
rok 1930 - $20,65
rok 1970 - $36,02 -> za 137 rokov hodnota vzrástla o 190% (približne dvojnásobok)

rok 1971 - 40.62 - zrušenie krytia dolára zlatom
rok 1990 - 383.51
rok 2008 - 871.96 -> za 37 rokov nárast hodnoty zlata o približne 2146% (21 krát)

v skutočnosti neposilnilo zlato, ale dolár tak výrazne oslabil voči zlatu
(zdroj: nma.org/pdf/gold/his_gold_prices.pdf)

A ku doláru a jeho množstvu v obehu:

pozri link: richdad.com/richdad/seminars/2010_goldvstheusdollar/index.html#1

Na grafe jasne vidieť, koľko dolárov bolo v obehu:
1980 - cca 0,2
2008 - cca 0,9
2010 - cca 2 bilióny USD

-> jasný dôkaz, že množstvo nekrytých dolárov v obehu stále iba pribúda

pozn.: američania majú odlišný zápis väčších čísel, ako Slováci a iné krajiny - nemajú miliardy, triliardy, a pod. preto anglický trilion = milión miliónov = po slovensky bilión
milión - milion
miliarda - bilion
bilión - trilion

a ku celkovému dlhu USA (kôli hromadeniu každoročných nezaplatených deficitov verejných financií):
pozri link: richdad.com/richdad/seminars/2010_goldvstheusdollar/index.html#2

A hádajte kedy začal rapídne stúpať dlh tohto štátu? nie je to práve po roku 1971, keď prestali byť doláre kryté zlatom, a USA, podobne ako každý ďalší štát západnej Európy si mohli vytlačiť koľko peňazí chceli??

Žralokom určite...

Takže Robo články píšeš super, tak poďme k realite. Rozhodujem sa kúpiť 1kg zlata alebo ísť do rastového fondu.
No skús poradiť.

Pekne si sa rozpísal a vidím, že si schopný uvažovať aj v súvislostiach.
Tak že poďme na to a dúfam, že si nemusíme vykať.
---------------------------------------------
Na začiatok by bolo vhodné si ujasniť pár základných faktov a pojmov, aby sme nakoniec neskončili "ja o voze a ty o koze".
Teória "peniaze ako dlh".
Nemusíš sa o nej rozpisovať a pokúšať sa mi ju vysvetliť. Neuznám ti ju. Peniaze nie sú dlh.
---------------------
Za druhé, by sme si mohli ujasniť, prečo skončil zlatý štandard, ale bez toho, že niekto potreboval tlačiť peniaze zo vzduchu.
----------------------
A za tretie, potreba stabilnej meny. Myslím tým stabilnej hodnoty peňazí v horizonte rokov. (na slobodnom trhu to nieje podmienkou)
----------------------
No a nakoniec moje ekonomické vzdelanie. Napísať ti môžem čokoľvek, ale na pochopenie ekonomických súvislostí mi stačí vedieť čítať a počítať na úrovni druhého stupňa ZDŠ. Na to nepotrebujem akademické vzdelanie.
--------------------------------------
Ešte jednu vec by som chcel doplniť.
Nehádžme do jedného vreca EU a USA. Sú to dve odlišné ekonomiky a používajú aj odlišné meny. Naviac si treba uvedomiť, že majú aj úplne iné bankové systémy.
ECB a FED nie je to isté.

Zlato alebo rastový fond?

Zlato je dnes veľmi predražené, a jeho cena je nafúknutá. (začína sa šíriť davová psychóza, že zlato je jediná najlepšia investícia, kupuje ho čoraz viac ľudí, a jeho cena závratne rastie)

A predovšetkým:
Akým spôsobom si chceš kúpiť zlato?

Ak cez webstránky typu investicne-zlato.sk?
Tieto webstránky majú príliš veľké poplatky na to, aby si mohol na zlate zarobiť. A 1kg je príliš málo na hromadný nákup zlata.
A zlato je uchovávateľom hodnôt, ale samo o sebe neprináša nič, žiadnu produktivitu. Preto v 20. storočí v priemere na zlate ľudia zarobili najmenej, výhodnejšie boli dlhopisy, a najvýhodnejšie akcie.

Akcie sú časťou majetku spoločností, a spoločnosti reálne produkujú zisk.

Preto ja by som rozhodne nešiel do zlata, ale do rastových podielových fondov

A trochu utópie a špekulácie:
- ak by sa rozpadla celosvetová ekonomika, a mal by si zlato, a akcie a dlhopisy v rastovom fonde. Akcie, dlhopisy, a peniaze by stratili hodnotu. A zlato by si si nemusel stihnúť vybrať z trezoru v banke, a ak by si si ho aj vybral, bol by si častým terčom útokov.
Navyše 1 kg zlata by si si kúpil asi ako celok (kôli poplatkom), teda nedokázal by si ho vhodne rozdeliť. Teda ako zábezpeka sa ani v tomto prípade nehodí...
Vtedy by mali cenu šperky, mince (aj euromince), potraviny, zbrane...
Ale ešte nie sme v tom štádiu, keď je výhodné nakupovať všetky tieto položky, ale začať ich kupovať bezprostredne po začiatku novej veľkej krízy.

Myslím si, že v EÚ sa udrží ekonomika, a peniaze budú mať aspoň zlomok svojej hodnoty, a preto do extrémov, aké sú v riadku vyššie, podľa mňa nedôjde. Napríklad v Nemecku po 1. svetovej vojne došlo k obrovskej inflácii, vznikla nová nemecká mena, štátny systém prešiel obrovskou zmenou, ale udržal sa. Navyše EÚ nie je tak zadĺžená ako USA

A ohľadne toho, že ECB je niečo úplne iné ako FED:
- spomínate si, ako nám politici na začiatku krízy v Amerike hovorili, že sa nás kríza vôbec nedotkne? A aký je výsledok?
Dnešné ekonomiky sú tak prepojené, že to, čo sa stane v štáte tak veľkom ako USA, ovplyvní celý svet

Takže rastové fondy. No dobre aké fondy je ich hrozne veľa.
Ja asi 15 rokov som klient VUB. Mám od nich ich podielové listy VUB aset- vyvážení rastový fond sa to tuším volá. od apríla v pluse pár percent.Teraz som pár percent hore ale kolíše to dosť to ovplyvňuje dolár si myslím.
Ked stúpa akcie klesajú ked klesá trochu stúpajú.
No skús niečo poradiť.

Ak má toto byť porovnanie ECB a FEDu, tak klobúk dole.
To že sa nás kríza nedotkne, táral len jeden táraj.
-------------------------------------------------
Ja som v skutočnosti nechcel porovnávať FED a ECB. Chcel som porovnať celý bankový systém v USA s bankovým systémom v EU.
Možno si nebol práve na prednáške a pri skúškach ťa to obišlo, alebo túto otázku nebrali vaši profesori veľmi vážne a tak si to skús naštudovať.
Ja pritom nie som zvedavý na tie odlišnosti, ale skôr na podmienky, ktoré tieto odlišnosti v ich ekonomikách spôsobujú.
---------------------------------------------
Skús to popísať aspoň vlastnými slovami. Možno sa postupne dopátrame, ako má vyzerať bankový systém. Možno dospejeme k názoru, že bankový systém v EU, je natoľko odlišný od Amerického, že si povieme, či v EU máme aj skutočné banky, alebo len prerozdeľovne peňazí.
Možno lepšie pochopíme rozdiel medzi (bankovkou - štátovkou) zvanou Americký dolár (tlačenou zo vzduchu) a bezprízorným platidlom (len bankovkou) zvaným euro (určite ho netlačia zo vzduchu). Rád by som sa dozvedel z čoho tlačia euro a čím je vlastne kryté. (viem, že euro je čiastočne kryté aj US dolárom).

Rastové fondy budú najbližšiu dobu v priemere v pluse, až kým nepríde ďalšia kríza. A je nutné vedieť, do čoho fond investuje - či sú to americké alebo európske akcie, alebo akcie rozvojových krajín (ázia, južná amerika). Ak investuje do amerických akcií, musí hodnotu v tomto fonde ovplyvňovať aj dolár

Stratégia uplatňovaná pri anuitách (pravidelných vkladoch) je nechať celý ročný vklad iba v rastovom fonde, a ak fond vystúpi na určitú mieru (napr. viac ako o 30% od začiatku investovania), presunúť peniaze do bezpečnejšieho fondu (vyvážený, peňažný, dlhopisový a pod.) - tuším je to stratégia TOP-DOWN

je tu možnosť vysokého zhodnotenia, hlavne pri ázijských akciách a štátnych dlhopisov rozvojových krajín s úrokovou mierou aj viac ako 10%, ale pri štátnych dlhopisoch rozvojových krajín hrozí riziko defraudu (napr. Argentína)

Je to na tebe, či ostaneš sporiť v tomto fonde, alebo si kúpiš priamo dlhopis (najlepšie korporátny) s fixnou úrokovou mierou, alebo priamo akcie, alebo ostaneš sporiť s tomto vyváženom VÚB fonde.

V tomto ti radšej radiť nebudem, rozhodnutie nechám na tebe, pretože trh sa správa nevyspytateľne, a preto nie je nikdy možné na 100% predpovedať vývoj trhu.


A ak by si chcel investovať do zlata, rozhodne neodporúčam investičné zlato. Radšej si kúp pamätné mince z centrály alebo expozitúr NBS - sú strieborné alebo zlaté. A nikdy ich hodnota neklesne pod nominálnu hodnotu, a môže rásť iba ich numizmatická hodnota

Celkom náhodou som Robo D. natrafil na túto tému. Ak si chcel polemizovať o tom, či sa tie slovenské junk dlhopisy vyplatia, tak si mal možnosť obrátiť sa v diskusii priamo na autora toho článku. Je mi jasné prečo si to neurobil. Pretože by si tam svojimi vedomosťami neobstál. Dokonca si ani nepochopil súvislosti v tom článku a snažíš sa tu na Porade získať nejaké tie dušičky.

V tom článku sa píše o tom, že tie slovenské Junk dlhopisy majú veľmi nízky výnos v porovnaní so zahraničnými korporátnymi dlhopismi oveľa významenjších firiem. Preto je tam tá tabuľka, kde sa dá porovnať, čo by sa rizikový dlhopis dostal investor vonku.
Tie domáce od Arcy a Petny mali kupóny od 7-10%. Čo je ne junk bondy (rizikové dlhopisy) žalastne málo. O to to v tom článku išlo.

K ostatnému nemá význam sa vyjadrovať, lebo z tvojich poznámok je vidieť, že o téme veľa nevieš a ani si nedokázal pochopiť ideo toho článku a údajov v ňom obsiahnutých.