Žijú v Bratislave. Včera som im zrovna zahlásila, že cez tohtoročné Vianoce pozerám rozprávočky ja u nich v Bratislave ...
Sú slobodné, majú rovnakú prácu ako ja.

Výborne !!!...a neopováž sa nič okrem diaľkového od TV zobrať do rúk

Veronika, tak im nerob servis, nenavar, nechaj kopec neumytého riadu, porozhadzované topánky v predsieni, nepriprav im postieľky... a tisíc iných drobností, ktoré mamy robia pre svoje deti. Alebo ich privítaj s tým, že ich už čakáš, aby ti pomohli. Sú to predsa dcéry, budúce maminy a po čase vari samé pochopia čo všetko život obnáša. Neľutuj ich a neservíruj pred nich hotové, nech sa pričinia, si chorá, potrebuješ liečiť sa a kľud, tak nech to akceptujú, veď doma je vtedy doma, ak sú v ňom všetci doma... A to nielen pre radosti ale aj pre povinnosti. Viem, ľahko sa mi to píše, no musíš byť tvrdšia na ne a nie im zametať cestu pod nohami po celé ich dospelé "detstvo".

Veronika, neverim, ze to dokazes. Ja by som Vianoce bez svojich deti, oblatok, kolacov, kapustnice a pekneho stromceka vo svojom dome nepovazovala za pekne. Ale je pravda, ze zatial si vsetko, chvala Bohu, stiham a vladzem porobit sama.

Dievčence, ďakujem za podporu. To čo bolo pre mňa vo vzťahu k rodičom úplnou samozrejmosťou, u nás nefunguje ...

U nás to doma bolo tak, že keď sa sestra vydala, mala 2 detičky, chodievala domov cca každý druhý víkend (v tej dobe ešte mamina žila a ja som chodila na strednú a mali sme rodinný dom), tak bolo nepísaným pravidlom, že v sobotu ráno mamina vstala k deťom, nech sa sestra vyspí, ale po raňajkách sme začali spolu upratovať komplet celý dom, od vrchu až po pivnicu. Ak bolo treba pomôcť v záhrade, alebo v záhumenke (vinohrad mimo domu), tak sme išli pomôcť aj tam. Pri spoločnej práci sme sa vedeli hodiny smiať, ale to bolo v podstate od detstva, že sme celá rodina robili všetko spolu, či už pracovali, alebo oddychovali, behali po výletoch, ..... Mimochodom, mama pri nás ani nevedela, čo je to upratovať (my sme upratovali a ona varila a vypekala), veď mala dcéry a ona sa aj tak dosť narobila v záhrade, okolo domu a zverov, čo sme v tej dobe chovali, plus samozrejme bola zamestnaná.

PS: mám neterky, ktoré majú 25 a 26 rokov a kedýkoľvek potrebujem pomoc, nie je problém, vždy prídu a pomôžu.

Veronika, pravdepodobne si im zametala celý život cestu pod nohami. Treba byť aj trochu tvrdšou aj voči vlastnému pokoleniu. Nedovoľ, aby z nich boli sebecké mladé dámy...

Dášenka, je pravdou, že Vianoce sú najkrajším sviatkom v roku, ale pokiaľ to dievčatá berú ako samozrejmosť a nepričinia sa, tak by som nespravila nič.
Ale to som JA ...
Viete čo praktizujem pri tých mojich?
Každý druhý týždeň je u nás na striedačku synova frajerka. Spočiatku to bolo samé obskakovanie a ani taniere po sebe zo stola nevedeli odpratať.
A po pár takýchto víkendoch, pri ktorých sa nečinne zviezla aj dcéra mi manžel poklopkal na čelo, či som ,,nahlavu".
Tak som sa na to všetko pekne a zvysoka a nepreložila som krížom slamku.
Bol síce barák hore nohami, prázdne hrnce, plné umývadlo, ale nevyliezla som zo svojej izby a nechala ich o hlade, v neporiadku.
Nebudem Vám hovoriť, ako ma káralo a nevedela som sa zmestiť vo vlastnom tele, nie je nič horšie ako žiť v neporiadku, ale zabralo to. Síce pripomínam, žiadam, ale nakoniec urobia, hádam som na dobrej ceste k automatizácii .

Veronika, napisem z pozicie dcery svojej matky:
Som z Blavy, tu su zrejme ine zvyky ako v malych mesatach, ci obciach. Moja mama nevyzaduje odo mna ziadnu pomoc, co povazujem za fajn a je to pre nas obe prirodzene, nakolko ja som si k nej prisla oddychnut, vypit kavu, pokecat si. Nastastie toto obe vnimame rovnako, a ona odo mna ani ziadnu pomoc neziada. Jednoducho ma to byt prijemne stretnutie, uvolnujuce pre obidve.

Kazda mame svoju domacnost a v nej svoje povinnosti. Kazda si toho na seba davame tolko, aby sme to zvladli. Nastastie mama nema ziadne zdravotne problemy, je vitalna, vie sa o vsetko okolo seba postarat. Ohladom technickych zalezitosti jej pomoze moj brat, mama si inak vela urobi sama, co velmi ocenujem. Ja jej skor poradim v nejakych ekonomickych, pravnych a inych zalezitostiach. Samozrejme, keby ma o konkretnu pomoc poziadala, neodmietla by som.

Mam velky zmysel pre poriadok, tiez som bola z domu zvyknuta robit pred Vianocami velke upratovanie a robim ho aj vo svojej domacnosti, ale urcite pocas roka nie som otrokom svojej domacnosti, hoci sa snazim mat cisto, upratujem pravidelne, ale nemam zaujem travit svoj zivot prioritne varenim a upratovanim. Moja mam uz zmysla podobne, upratuje si sama. Rozdiel oproti minulosti je napr. v tom, ze uz ani na Vianoce vela nevarime, nepecieme, nerobime si stres. A ked, tak sa dohodneme, ktora co napecie a uvari - ja neznasam varenie, radsej upeciem. Pocas roka si radsej spolu doprajeme spolocny obed, spolocnu dovolenku, spolocny vikend niekde mimo mesta. Co sa tyka napr. prace v zahrade (ma rodinny dom), tak namiesto zeleniny ma dnes vsade travniky, tak ma menej starosti a viac casu pre seba.Dolezitejsim sa pre nas stalo to, ze mame jedna druhu (otca uz nemame, mam brata, po tom, co sa ozenil, si nerozumieme :-( ), to duchovno medzi nami, spolocne zazitky a pohoda.

Myslim, ze odpoved na tvoje otazka je velmi individualna, zavisi v prvom rade od zvykov v rodine, od fyzickej, dusevnej, ci financnej od potrieb a schopnosti sa o seba postarat. (bez urazky, nechcem sa tym nikoho dotknut)

Lianka, dobre, ty prídeš k svojej mame na návštevu, na pokec s kávičkou, preto, že si navzájom chýbate, ale Veronikine dcéry prídu si oddýchnuť domov a mama nech obskakuje. A tu je myslím si, podstatný rozdiel. Ty už máš svoju rodinu, jej dcéry ešte nie, za rodinu majú svoju mamu s kompletným servisom.

Je to tak Lianka ako píšeš, každý máme svoje priority.
Momentálne mám 40 a v princípe som zdravá a zvládam všetko, dokonca mám pocit, že to čo si spravím sama, je aspoň pre mňa dokonalé
Nevyžadujem od svojich detí príliš veľa, ale nemienim im tiež lietať s pierkom okolo zadočkov.
Ak sa však dejú v dome zásadné rekonštrukcie, pracuje sa na záhrade - tak makajú aj ony.
A dúfam, že keď raz nebudem mať síl v starobe umývať okná, zvesiť záclony, tepovať koberce a väčšie sezónne upratovanie už naozaj nezvládnem, tak prídu a pomôžu.
Ale ak odídu kdesi na iný kontinent, či mimo SK...nuž neviem, neviem.
Moja mamina má teraz 80 a je samozrejmosťou takéto práce u nej raz za kvartál urobiť, chvalabohu je inak mentálne OK a dostatočne sebestačná.
Rátam však s tým, že už to dlho takto nebude a vezmem si ju k sebe, aby v čase, keď už nebude vládať dožila v láske a opatere, ktorú si ako mamenka zaslúži. Mám aj bratov, ale dcéra je určite bližšia, ako nevesta, hoci vzťahy sú v poriadku.

.. no tak danuska, už to zase nepreháňaj ... hádam aj šáločku s uvarenou kávičkou by si veronika sama mohla odniesť z kuchyne k televízoru ... kým dcéra bude piecť koláčiky (aby nezavadzala)

Ako sme sa pekne dostali od problemu mladeho muza s jeho mamou na svoje problemy so svojimi detmi. Dufam, ze tento mlady muz si uvedomi, ze aj deti maju nejake povinnosti voci svojim mamam a trochu sa nad sebou zamysli. Len ci toto vsetko aj precital?

... ono sa to ťažko zovšeobecňuje .. každý človek je iný .. niekto ľahšie, niekto ťažšie zvláda aj svoje pracovné povinnosti.
Som si spomenula na jednu známu .. vždy si sťažovala, koľko sa doma narobí (tridsiatnička), aká je strašne uťahaná ... nuž a veľké upratovanie, okná, pečenie - to všetko jej chodila robiť mamka.
ja som za to, že deťom treba pomôcť - ale samozrejme, aby to fungovalo aj naopak
takže dúfam, že budeš mať v Blave krásne Vianoce

Veronika, a ak už budeš v tej Bratislave, tak môžeme zorganizovať stretko, nech dievčatám pri varení, pečení a upratovaní nezavadziaš. To zavadzanie použi ako výhovorku - dôvod, že si ideš povyraziť s nami