Zoltán Kovács Budem mimo mísu: Ale jednu vec neviem pochopiť. Každý živnostník, szčo ale aj zamestnanec "frfle", nadáva na odvodové povinnosti, a saží sa im vyhnúť. Ale, ak nastane situácia, že z tej spoločnej kasy, nazývanej sociálna poisťovňa, by chcel niečo (PN, OČR, invalidný, starobný dôchodok a iné dávky), tak nastrkuje obe dlane, a štát plať.
Ale z čoho, ak tam neprispeje?
Vždy som zastával názor, že vyhýbanie sa odvodom je krátkozraké riešenie, pre okamžitý finančný efekt, ktorý mimochodom nie je až taký markantný oproti dlhodobým vlastným záujmom.
V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť.
1. Odvody a dane sú povinné platby, ja som za to, nech si to každý platí sám ako dobrovoľné poistenie a nech sám rozhodne, akým veciam venuje svoje priority.
2.Sám som študent, neberiem žiadne sociálne štipendiá, ani nič také, len sa snažím si nejakú stovku mesačne zarobiť obchodovaním a chcem to robiť legálne. Všetci ma vysmiali a ťukali si na čelo, ked som to známym povedal, ale išiel som do toho. Plne chápem platenie dane z príjmu. Ale aký má význam platiť každý mesiac všemožné odvody do sociálnej poisťovne, ked nejaký môj rovesník čo nepodniká nič také platiť nemusí? Tie odvody sú reálne približne v takej výške, ako je môj zisk, takže je možné, že by som na nich zaplatil viac, ako zarobím. Takže vlastne mám platiť štátu za to, že podnikám? Táto bulharská konštanta pri platení odvodov je totálne chorá.
Môj návrh na oveľa lepší stav:
1. Dobrovoľnosť platenia odvodov, avšak s dôchodkovými by to bolo ťažšie, keďže tu máme tento pyramídový systém.
2.Buď žiadna daň z príjmu FO, alebo nejaká nízka daň, ktorá by sa použila práve na financovanie (už potom) chýbajúcich dôchodkových odvodov.
Pre mňa by sa situácia zmenila takto:
1.Na všetky nepredvídané situácie, ale aj na dôchodok, ako očakávanú situáciu si sporím už teraz. Keby však nebolo odvodov, odkladal by som si oveľa viac.
2.Dobrovoľne by som si platil zdravotné poistenie. Aj keby bolo o polovicu vyššie, tak by som to robil oveľa radšej, lebo by som nemusel prechádzať všetkými možnými obmedzeniami štátu len preto, aby som si mohol poctivo zarobiť.
Sloboda prináša prosperitu, nie obmedzenia tých, čo sa snažia poctivo pracovať, násilné prerozdeľovanie plodov ich práce, a sociálne dávky a všemožné výhody pre tých, ktorí pracovať nechcú, prípadne kvôli predchádzajúcim štátnym zásahom nemôžu.