tá istá krajinka, ako na predošlej strane, ale bez vody a s deťmi

tá istá krajinka, ale zase iná

Moje prianie a prosbička k Ježiškovi

Ježiško milený, dopraj všetkým nešťastným, aby raz mali svoje šťastie, dopraj všetkým žobrákom, aby raz mali všetko najnutnejšie pre život, dopraj všetkým chorým, aby raz mali zdravie aspoň relatívne dobré, dopraj všetkým nevedomcom, aby raz nadobudli zdravý rozum a dopraj všetkým ľuďom planéty Zem, aby si vážili život, zdravie, prírodu ako darkyňu a milovali Ťa pre Tvoju nevinu, Tvoju obetavosť, Tvoju mierumilovnosť, Tvoju bezpodmienečnú lásku a Tvoje milosrdenstvo. Ježiško, ďakujem!

Z textov o sv. Mikulášovi vysvitá, že bol od malička veľmi štedrý, pričom jeho otec bol bohatý "škrob". V tom čase (3., 4. storočie n.l.) nebolo výnimkou, že za nesplatený dlh sa bralo do zálohy dieťa, ktoré neskôr predali na trhu pre otrokov. Mikuláš často položil vrecko s výkupným za okno, zabúchal a zmizol. Niekedy nechal dar aj v topánke. Práve tu môžeme nájsť prazáklad dnešných zvykov. Historicky je doložené, že Mikuláš sa stal biskupom okolo roku 300 v Myre, v dnešnom Turecku. Čoskoro začalo prenasledovanie kresťanov, Mikuláš sa dostal do väzenia, kde ho mučili. Veľa sa o jeho živote nevie, ale bezpochyby to bol charizmatický muž. Stal sa patrónom Ruska, ale aj detí, panien, pútnikov, rôznych remeselníkov, advokátov, sudcov a notárov.

Symboly sviatočného stola

Vianočné obyčaje boli pre menších vianočným tajomstvom a pre dospelých symbolikou, ktorá spája rodinu v dobrom i v zlom. Gazda ráno (24.decembra - v štedrovečerný deň) obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa vraj strašidlá, zlí duchovia a bosorky veľmi báli. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosila rodina o pomoc nebeského otca. Samotné odhodlanie odplašiť zlých duchov a odvrátiť všetky nešťastia demonštrovala morálne silná a súdržná rodina.
Potom išiel gazda spolu s gazdinou a celou rodinou, hlavne deťmi do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná zase nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila.

Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd

A akú symboliku majú orechy, med, jablká, cesnak či šošovica na našich štedrovečerných stoloch?
Orechy - Hlava rodiny - otec, starý otec ALEBO iný člen rodiny, ktorý organizoval štedrovečernú hostinu) rozhodil orechy do všetkých kútov miestnosti so slovami: "Na všetky svetové strany posielam zvesť o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi pre pokoj a mier vo svete a nech do mojej rodiny prúdi zo všetkých strán sveta len zdravie a šťastie po celý rok". Každý zo stolujúcich musel rozbiť jeden orech a keď mal zdravé jadro v škrupine znamenalo to, že bude zdravý po celý rok a keď mal zoschnuté či červivé jadro, bude chorý v roku budúcom.
Med - ten nesmel chýbať. Podľa starých povier, každý pred večerou dostal od najstaršieho člena za lyžicu medu na oblátku, aby mu med po celý rok pripomínal, že je má pracovať ako včely a pochopiť, že je krásne žiť v "sladkej" rodinnej zhode. Otec rodiny alebo matka urobil na čelo každému stolovníkovi znak kríža, aby boli pokorní a dobrí ako med. Deťom sa hovorilo, aby poslúchali a boli dobré.
Cesnak - znamenal niečo ako odpudzovač diabla. Aby neprišli zlí duchovia, museli sa ním natrieť zámky na dverách domu, maštale, i závory na chlievoch. To preto, aby kravy kozy a ovce nestratili mlieko.
Jablká - tie sa podávali na stôl už v 16. storočí (v roku 1508), keď sa v Porýní objavil vianočný stromček. U Slovanov každý mal pri štedrovečernom stole rozkrojiť jablko kolmým rezom na stopku. Hviezda na jablku znamenala zdravie. Kríž zlé znamenie.
Šošovica - bola symbolom hojnosti a bohatej úrody.

Okrasa vianočného stola - vianočná hviezda z Mexika

Jedna z najkrajších vianočných dekorácií dneška - rozkvitnutá "vianočná hviezdu" - známa aj ako vianočná ruža. V časoch Aztékov bola "vianočná hviezda" symbolom nového života pre bojovníkov, ktorí padli.
Krík s botanickým názvom prýštec najkrajší (Euphrobia pulcherrima) je charakteristický krásnou červenou farbou listeňov červenajúcich sa v čase Vianoc. Tento krík pochádza z mexických štátov Guerrero a Morelos, kde ho indiáni ho nazývali "kvetom s listami pevnými sťa koža". Rozšírili ho brazilskí misionári, ktorí ho vysádzali pri kostoloch. Inak, tento krík sa v španielskom jazyku nazýva "Nochebuena", čiže Svätá noc. Záhradné centrum obľúbenej vianočnej ozdoby je v mestečku Atlixco, neďaleko známej sopky Popocatepetl, kde vo vianočnom čase predajú až 1,6 milióna rastlín. "Frontálne" rozšírenie dekoratívnej ruže začalo v 19. storočí, kedy ju vraj uvidel pri náhodnej návšteve jednej haciendy nejaký americký veľvyslanec, ktorý krík odviezol do Ameriky a odvtedy "vianočná žiarivá a krásna červená hviezda" zdobí sviatočne prestreté stoly miliónov ľudí sveta.

Adventný veniec

Keď sa na adventnom venci zapáli prvá sviečka, deti sa začnú tešiť, dobre už vedia, že nepotrvá dlho a o necelé štyri týždne prídu Vianoce.
Od tej prvej zapálenej sviece sa každú nedeľu pred Vianocami zapáli ďalšia sviečka. Tak to dnes poznáme, no nie vždy to bolo tak. Adventný veniec prvý krát, vraj až okolo roku 1860 zavesil Johan Hinrich Wichlern v domove pre opustené deti. Zvláštne na ňom bolo že to bol vlastne adventný luster ozdobený jedľovými vetvičkami a mal oveľa viac sviečok ako dnešný adventný veniec. Nielen každý týždeň, ale denne sa zapaľovala nová sviečka. Presne tak, ako keď dnes deti každý deň otvárajú nové dvierka na adventnom kalendári so sladkosťami.

Oplátky
Tie sú súčasťou stredoveku. Symbolizujú to, že kresťania pristupujú k eucharistii, svätému prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý večer robili krížiky dievčatám, aby boli krásne, a deťom, aby boli dobré. Cesnak je prírodné antibiotikum a má svoju prirodzenú arómu a jedol sa ako ochrana proti démonom a upírom. Je to jeden z krásnych zvykov, ktorý sme našli ešte aj v predkresťanskom období a pretrval dodnes, hoci dnes už ľudia možno ani netušia, prečo sa to jedáva. Voľakedy, asi od druhej polovice devätnásteho storočia, mali výsadu piecť tieto oplátky učitelia. Celý december sa piekli a roznášali do rodín.