Hani,ona ešte len príde cez víkend.

reagovala som prirýchlo, nepozrela som predchádzajúci príspevok, v piatok mám voľno, Majka sprav niečo ak sa dá

ale najlepšie bolo Lečo s moravskou klobásou >:-) , ach jaj kde su dnešné výrobky od tej chuti a kvality. / ale bacha to nesmel byt vyrobca Slovlik NMNV/

Pamätníci, nenechajte túto tému zaniknúť, sem som chodila rovnako rada ako na srandičky, výroky detí, humorola a pod. Inak nás prevalcujú témy ako zúfalstvo, depresie, a pod. Alebo ste na tom všetci tak ako ja, že si nič nepamätám?

... však pri dobrom MARTINI si na niečo spomenieme...
Pekný večer...

Myslím, že si aj pamätáme, ale akosi...? Mňa minule napadli sáčkové malinovky. To bolo dostať akurát na staniciach. Alebo robená malinovka: sóda a šťava. To už dnes ozaj človek nedostane.

Janko, tu by sa spomínalo, že? Alebo skôr zabúdalo http://www.anticomartini.com/

Výborná téma,
ja sa pamätám na malé nugetky s takými malými umelými lyžičkami. Bol to podpultový tovar, a keď nám ich rodičia náhodou po známosti zohnali,mali sme väčšiu radosť ako na VIANOCE. Dnes už nutelu a podobné arašidové dobroty dostať vo všetkým marketoch, ale ten pocit, ktorý sme zažívali keď sme jedli vytúženú "nugetku" v minulosti, ten už dnes nekúpime.

No veľmi ma teší, že téma, ktorú som tak troška z recesie založila, má taký obrovský úspech.
Je to úžasné čítať vaše spomienky. Ja som v tej dobe bola sopliak alebo pionier ak chcete.
Ale veľa vecí si pamätám...
Najhoršie sú sny, ktoré dodnes často (nie stále - iba keď sa veľa najem) mávam:
Bojujem, ľudia ale ako bojujem... Schovávam sa pred fašistami, ukrývam partizánov, bojím sa, že Nemci vypália celú dedinu, rozprávam sa s bratmi po rusky, utekám pred Nemcami, sem tam stúpim na mínu, rozstrielam fašistický tank, niekedy horím v plynovej komore... bŕŕ... Ráno som šťastná, že žijem a že je mier...

Toto všetko sa hlboko vrylo do môjho detského mozgu a ešte teraz to vychádza na povrch. Minule som bola Janko Giertli, inokedy Július Fučík a riadne ma mučili...

Ale ináč som celkom normálna.

No tak Ti prajem, aby sa Ti snívalo že si na rekreácii od ROH niekde v Juhoslávii a sleduješ natáčanie scén do Vinetua. To by bolo, čo! K tomu pioniersky tábor, večery pri táboráku. Každý oddiel nejaký kultúrny program. Noví kamaráti, kamarátky.

Spomínam si len na to, čo som si tu prečítala a nič nové ma nenapadá. Až keď to niekto napíše, tak vykríknem: áno, áno, aj to... Ale skúsim. Do svojho prvého zamestnania som nastupovala na výpočtové stredisko vo Výskumnom ústave jadrových elektrární. Už len ten názov ako znel. Tiež si možno pamätáte tie veľké klimatizované sály s operačným pultom, stojanmi na magnetické pásky, dierovače, veľké tlačiarne. No nádhera, a ja veľmi pyšná a dôležitá, lebo som to vedela obsluhovať. Keď priniesli inžinieri prvý stolový počítač, (myslela som, že je to televízor) a povedali, že v budúcnosti sa budú používať takéto PC, dobre som sa nasmiala. Veď kde by sa dali všetky tie stojany vopchať do takej malej krabice? Po návrate z materskej boli už malé PC všade a šéf nám hovoril o takej vymoženosti, že v budúcnosti to človek bude mať aj doma a keď si spomeniem, že som v robote niečo pokafrala, tak z domu to budem môcť opraviť. No totálny nezmysel. A teraz ma napadlo, ktovie čo budú písať do tejto témy napr. naše deti. Budú sa chytať za bruchá pri fotografiách PC, ktoré zaberali na stoloch toľko miesta a oni to nosia napr. ako prívesok na retiazke? A možno vnuci našich vnukov budú prenášať údaje telepatiou? Ale to už nebude bohviečo, lebo nebude ten kontakt s Poradou...

Tak to nesmieme dopustiť. Porada je môj relax, i keď tu zažijem neraz aj šok, keď sa dozviem niečo nové, čo platí už dlhšie, na druhej strane sa veľa aj nasmejem.

sice som len iskrickovy pamatnik ale naozaj nechcem tuto temu nechat zaniknut.

slubujem, ak sa mi nieco stare pripomenie, hned to tu napisem

Ozaj, pamätáte pioniersky, sľub? Ja si ho pamätám takto: sľubujem pred svojimi druhmi /poraďáckymi xixixix/, že budem pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zásad, aby som bol platným občanom svojej milovanej vlasti ČSSR. To je čo?

Takto sa mi zdá že to bolo.

A ešte sme hovorili Heslo:
Budovať a chrániť socialistickú vlasť buď pripravený!
Vždy pripravený!

Doplňujem: v príspevku č. 50 tejto témy je celý sľub aj s pravidlami správania sa pioniera... Pozrite si.

To som si fakt nevšimla, že to tam je. Napadol ma aj iskričkový. Myslím že nie je ešte nikde. "Domovina moja kásna sľubujem Ti v tento deň, že ja,Tvoja iskra jasná, Tebe k sláve vyrastiem". :p


P.S. V tom príspevku č. 50, je....dobrým občanom

http://www.porada.sk/t15458-p15-udia-pamtte-sa.html

prispevok č. 144

ale opakovanie matka mudrosti.

napadlo mi toto:
mozno to bolo uz po socíku, ale pobavilo ma to, ked som si dnes pustila dvd a spomenula na to, ako sme kedysi ked dosli prve videá, pocuvali prve citane dabingy?
blee

som cvicila spartakiadu ako dieta. v oranzovom drese, s modrym polystyrenovym drakom.
boli to super casy.. kazdopadne sa ludia vtedy viacej hybali, ako dnes...

...ale nemali poradu

Dnes sa nám zdá, aké to boli super časy, ale neviem, kto z nás by menil za "vymoženosti" tých čias... Ja by som teda nemenila... Jediné, za čím nám môže byť ľúto, je ušlá mladosť. (teda poniektorým ) A možno precíznosť v niektorých vciach. Lebo jedno je pravda, aj keď sme vtedy nadávali na kvalitu výrobkov, tie dnešné im nesiahajú ani po členky.

Aj ja som cvicila spartakiádu s tými drakmi. Bola som prvá, s hlavou. To bola hrdosť!!! Akurát, že sme sa s tým dostali len do Nitry na futbalový štadión, ale to bol zážitok!!!
Minule som medzi starými vecami vyhrabala aj ten dres a vo fotkách aj fotku, ako stojíme s tým drakom...

Ja som sa dostala až do Prahy. Cvičili sme už ako stredoškoláčky s bielou
stuhou. Nádherné spomienky.