...a kto bude produkovať eurky, ak nemáš zamestnancov, ani seba nezamestnáš?...z čoho bude zisk?..
..a keď si zakladal s.r.o. nikto ti nepovedal, kam máš nahlásiť všetko okolo nej?..divné..


...http://www.eserocka.sk/prehlad_odvodov.html

http://podnikanie.ako-investovat.sk/...-alebo-zivnost

pepsi... no tak. Veď ako konateľ - majiteľ nemusí byť zamestnaný predsa.

.....no tak obaja....snáď mu rozumiete....či nie?

stačí, že si registrovaný na DU, prajem úspech v podnikaní.

aký plánuješ obrat? ....prípadne má pre Teba význam byť dobrovolným platcom DPH? potom tiež registracia na DU

Vďaka za reakcie všetkým …

Platcom DPH sa budem musieť stať asi (ne)dobrovoľne, pretože pokiaľ to správne chápem tak každý kto poskytne alebo príme služby zo / do zahraničia (EU) sa musí stať platcom DPH povinne, bez ohľadu na výšku obratu. Čítal som mnoho rozhorčených článkov a komentárov práve na túto tému – že hoci aj kvôli pár centom z napr. Google reklám je povinnosť stať sa platcom DPH čo je veľmi nemilé.

Ja som hlavne programátor (ale aj dizajnu, grafike, atď. sa venujem) a teda doménou mojej firmy je / bude práve celosvetová pôsobnosť v IT sektore – outsourcing naprieč celým IT segmetom, vývoj offline / online aplikácií / programovanie, freelance grafika, (web)design, vlastné webové (prevažne mimo SK) projekty, predaj reklamy / affiliate na nich a pod.

Btw. počul som (strašidelné reči) že keď sa firma stane platcom DPH môže sa stať že jej DÚ vyrúbi platenie nejakých astronomicky vysokých preddavkov na DPH. Môžete mi prosím vás niekto povedať niečo bližšie k tomu? Hľadal som to na nete ale moc som toho o tých preddavkoch na DPH nenašiel. Tie preddavky musia platiť automaticky všetci platci DPH? Alebo len od určitej výšky obratu? Alebo jednoducho podľa toho ako to komu DÚ "vyrúbi"?

Dopredu vďaka za odpoveď.

Či sa stať dobrovoľným platiteľom DPH alebo nie závisí od toho, v akom segmente podnikateľ pôsobí. "Ak predáva tovar, tak sa mu zrejme oplatí byť

platiteľom DPH, pretože bude mať lacnejšie vstupy do podnikania. Pokiaľ predáva hlavne služby, tak sa mu to tak veľmi neoplatí. Závisí to aj od toho, kto bude konečným odberateľom. Pokiaľ je to drobný živnostník, ktorý bude vykonávať remeselnú živnosť, teda dodáva služby s minimálnou potrebou nákupu subdodávok a konečnými odberateľmi budú fyzické osoby - nepodnikatelia, tak sa mu až tak neoplatí stať sa dobrovoľným platiteľom DPH.“ Naopak, pokiaľ to bude podnikateľ, ktorý bude mať na svoju prevádzku nemalé vstupy a konečnými odberateľmi budú podnikatelia alebo obchodné spoločnosti, určite sa mu oplatí stať sa dobrovoľným platiteľom DPH.

Výhodné platiť DPH bude vtedy, ak podnikateľ nakupuje tovary a služby od partnerov, ktorí daň platia, a ďalej pritom dodáva tovar a služby pre platiteľov dane v tuzemsku alebo iného členského štátu. Podnikateľ si v takomto prípade môže odpočítať daň na vstupe, ktorá je súčasťou ním nakupovaných tovarov a služieb, a účtovať daň na výstupe v cenách svojich dodávok.

Ak podnikateľ dodáva tovary a služby priamo konečným spotrebiteľom, určite nebude preňho výhodné byť platiteľom dane. Účtoval by si totiž DPH v cenách svojich tovarov. Tým by zvýšil svoje ceny o daň, ktorú si však konečný spotrebiteľ odpísať nemôže.

Kedy sa registrovať
Keď sa podnikateľ rozhodne, že sa stane dobrovoľným platiteľom DPH, musí si tiež premyslieť, kedy žiadosť o registráciu podá. Daňový úrad mu totiž do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu vydá osvedčenie o registrácii - teda najneskôr 31. deň po doručení žiadosti o registráciu sa stane platiteľom dane. Žiadosť sa predkladá na rovnakom tlačive ako pri povinnej registrácii. Registráciu so spätným dátumom zákon neumožňuje. Daňový úrad o registrácii pre daň vydá osvedčenie (ružovú kartičku), kde je uvedené pridelené identifikačné číslo pre DPH (IČ DPH). Odo dňa uvedeného na osvedčení o registrácii sa podnikateľ stáva platiteľom DPH. Z toho mu vyplýva povinnosť viesť účtovnú agendu a pravidelne zasielať daňové priznania k DPH.

Ukončenie registrácie
Podnikateľovi sa po čase môže zdať, že registrácia sa mu nevypláca. Nemôže však o jej zrušenie hneď požiadať. Môže tak urobiť najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom. Daňový úrad potom zruší registráciu pre daň, ak pre ňu nie sú dôvody.

Informácia k novele zákona o DPH od 1.1.2011
Zákon č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„novela zákona o DPH“) prináša s účinnosťou od 1.1.2011 viaceré zmeny. Najväčší
rozsah si vyžiadali úpravy zákona o DPH súvisiace s povinným transponovaním
smerníc Rady 2008/8/ES (článok 3), 2009/69/ES, 2009/162/ES, 2010/23/EÚ
a 2010/66/EÚ do slovenskej právnej úpravy. Prehľad najdôležitejších zmien, ktoré
novela zákona o DPH obsahuje:
1. Zmeny v sadzbách DPH
Dochádza k dočasnému zvýšeniu základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %.
Zvýšenie základnej sadzby DPH o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť
skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %. Uvedené
opatrenie je zamerané na zníženie deficitu verejných financií v súlade
s Programovým vyhlásením vlády SR.
Znížená sadzba DPH 6 % zo základu dane, ktorá sa uplatňovala od 1.5.2010
na konkrétne v zákone špecifikované druhy potravinárskych výrobkov, vyrábané
a uvádzané na trh podľa osobitných predpisov tzv. predaj z dvora, sa ruší.
UPOZORNENIE!
Pri zmene sadzby DPH sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba
DPH platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
2. Zmeny pravidiel pri určení miesta dodania služieb
Zmeny sa týkajú kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých,
vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na
výstavách a veľtrhoch vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových
služieb, iných ako služieb súvisiacich so vstupom na tieto podujatia
a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané
zdaniteľnej osobe. Pri dodaní týchto služieb zdaniteľnej osobe sa miesto dodania
určí ako miesto, kde je usadený odberateľ služieb, t.j. podľa základného pravidla.
Ide o povinnú transpozíciu článku 3 smernice Rady 2008/8/ES.
V prípade dodania služieb v súvislosti so vstupom na tieto podujatia, ako aj
doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané
zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.
Pri dodaní vyššie uvedených služieb osobe inej ako zdaniteľnej osobe sa
postupuje tak ako doteraz, to znamená, že miesto dodania je miesto, kde sa tieto
služby fyzicky vykonajú. 2 / 4
3. Vznik daňovej povinnosti pri čiastkových a opakovaných dodaniach
V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH s účinnosťou
od 1.1.2010 dochádzalo v praxi k aplikačným problémom. S cieľom odstrániť
problémy spojené s týmto ustanovením, ako aj zjednodušiť fakturáciu za opakované
a čiastkové dodania tovarov a služieb, sa prvá veta v § 19 ods. 3 zákona o DPH
upravuje nasledovne:
Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane,
považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na
ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje
s výnimkou podľa písmen a) až d).
4. Vrátenie nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a zánik
práva na vrátenie nadmerného odpočtu
Ustanovenie o vrátení nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly sa
spresnilo z dôvodu, aby bola jednoznačná lehota, do kedy sa má nadmerný
odpočet vrátiť v prípade, ak sa právoplatným rozhodnutím prizná vyšší
nadmerný odpočet ako zistí daňová kontrola.
V prípade kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia kontroly len
vo výške zistenej daňovou kontrolou. Ak sa následne v odvolacom konaní
prizná vyšší nadmerný odpočet, t.j. vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným
odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a nadmerným odpočtom vráteným
daňovým úradom, vráti daňový úrad tento rozdiel do 10 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak daňový úrad daňovou kontrolou nezistí
nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti
daňový úrad nadmerný odpočet do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia.
Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia,
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho
mesiaca.
UPOZORNENIE!
Lehota na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na
nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31.
decembra 2010.
5. Predĺženie lehoty na podávanie žiadostí o vrátenie dane v členských
štátoch EÚ za obdobie roka 2009
S účinnosťou od 1.1.2010 bol zavedený nový systém podávania žiadostí
o vrátenie dane v členských štátoch EÚ. Podstatnou zmenou bola skutočnosť, že
žiadateľ podáva žiadosť elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického
portálu členského štátu, v ktorom je usadený. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva
najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období za ktoré
sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. To znamená, že pre žiadosti za rok 2009
končila lehota 30.9.2010.
Európska komisia zistila, že na úrovni portálov niektorých členských štátov sa
vyskytli vážne problémy, a z uvedeného dôvodu bola prijatá smernica Rady 3 / 4
2010/66/EÚ, ktorou sa predĺžila lehota na podanie žiadostí o vrátenie dane za
obdobie roku 2009 do 31. marca 2011.
Smernica bola účinná od 1.10.2010 a členské štáty mali zabezpečiť
transpozíciu tejto smernice do svojich vnútroštátnych predpisov k tomuto termínu.
Keďže transponovanie smernice do zákona o DPH sa uskutočnilo k 1.1.2011
v období od 1.10.2010 do 31.12.2010 sa pri podávaní žiadostí o vrátenie dane za rok
2009 uplatňoval priamy účinok smernice a Daňové riaditeľstvo SR nepozastavilo
prijímanie týchto žiadostí ani po 30.9.2010.
UPOZORNENIE!
Lehota na podávanie žiadostí o vrátenie dane v členských štátoch EÚ za obdobie
roka 2010 sa nemení, t.j. končí 30.9.2011.
6. Rozšírenie vnútroštátneho sektorového samozdanenia
Vnútroštátny prenos povinnosti platiť daň na odberateľa - platiteľa dane (tzv.
samozdanenie) sa v Slovenskej republike uplatňuje od 1.4.2009 a vzťahuje sa na
dodanie zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej,
dodanie investičného zlata za podmienok upravených v § 69 ods. 11 zákona o DPH
a dodanie kovového odpadu a kovového šrotu podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH.
Vnútroštátny systém prenosu povinnosti platiť daň na odberateľa tovaru alebo
služby sa rozširuje o prenos povinnosti platiť daň na odberateľa – platiteľa dane
pri prevode emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu
(zákona č. 572/2004 Z. z.). Zavedením prenosu daňovej povinnosti na platiteľa dane,
ktorému je táto služba dodaná, a na ktorého sa prevedú emisné kvóty oprávňujúce
vypustiť skleníkové plyny, sa Slovenská republika vzhľadom na závažnosť daňových
podvodov v tejto oblasti rozhodla využiť možnosť danú smernicou Rady 2010/23/EÚ
zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie
mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých
služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu. Mechanizmus prenesenia daňovej
povinnosti na príjemcu služby je možné uplatňovať len dočasne a takéto opatrenie
bude zavedené takmer vo všetkých členských štátoch EÚ.
7. Oslobodenie od DPH pri dovoze tovaru, ktorého odoslanie alebo
preprava skončí v inom členskom štáte
Dochádza k spresneniu podmienok, za ktorých sa môže uplatniť oslobodenie
od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. V súlade so stratégiou boja proti daňovým
podvodom v oblasti nepriameho zdaňovania a nadväzne na prijaté minimálne
podmienky na úrovni EÚ smernicou Rady 2009/69/ES, sa v zákone o DPH vytvorili
podmienky, aby sa nezneužívalo oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z územia
tretích štátov, najmä v prípade, keď po dovoze tovaru do členského štátu dovozu
nasleduje dodanie alebo premiestnenie tohto tovaru do iného členského štátu EÚ.
Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru, dovozca, ktorý je
platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej nasledovné
informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné
identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo
veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69 zákona o DPH,
b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo
svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa 4 / 4
odoslanie alebo preprava tovaru skončí,
c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do
iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný
doklad.
8. Sprísnenie podmienok na odpočítanie DPH pri nehnuteľnom majetku
S cieľom zabezpečiť, aby sa so zdaniteľnými osobami zaobchádzalo rovnakým
spôsobom ako s nezdaniteľnými osobami, keď sa nehnuteľný majetok nepoužíva
výlučne na účely súvisiace s podnikaním, dochádza k sprísneniu podmienok
odpočítania DPH pri nehnuteľnom majetku, ktorý je uvedený v § 54 ods. 2 písm. b)
a c) zákona o DPH.
Platiteľ dane pri obstaraní takéhoto nehnuteľného majetku, ktorý použije na
podnikanie ako aj na iné účely ako na podnikanie, musí rozdeliť vstupnú DPH na
časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia majetku na iný účel ako na
podnikanie a časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok použije výlučne na
podnikanie. To znamená, že platiteľ dane sa už nemôže rozhodnúť uplatniť
odpočítanie dane a následne zdaňovať použitie tohto majetku na súkromnú spotrebu.
Ak sa po zaradení nehnuteľného majetku do užívania zmení pôvodne
stanovený rozsah použitia majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, je
platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane v kalendárnom roku, v ktorom sa
zmenil rozsah tohto použitia.
Doplnenie zákona o DPH o nové ustanovenia § 49a a § 54a vychádza
z povinnej transpozície článku 1 bodu 12 smernice Rady 2009/162/EÚ.
9. Rozšírenie osobitnej úpravy uplatňovanej pri dodaní plynu a elektriny aj
na dodávky tepla a chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo
chladiarenských sietí
Problematika dodávky a dovozu tepla alebo chladu je rovnaká ako problematika
dodávky a dovozu plynu alebo elektriny. Z tohto dôvodu sa tá istá úprava, ktorá sa
vzťahuje na plyn a elektrinu, bude v zmysle novely zákona o DPH uplatňovať aj na
dodanie tepla a chladu prostredníctvom teplárenských a chladiarenských sietí.
Osobitná úprava pre miesto zdanenia dodávok plynu cez rozvodné siete sa
bude uplatňovať aj na dodávky plynu plynovodmi, ktoré do distribučnej siete nepatria,
ako aj na dovoz plynu uskutočnený plavidlami. Rovnako sa osobitná úprava týka aj
služieb súvisiacich s poskytovaním prístupu ku všetkým sústavám alebo sieťam
plynu a elektriny, ako aj k teplárenským a chladiarenským sieťam.
Doplnenie zákona o DPH vychádza z povinnej transpozície článku 1 bodov 4 až
6 a 10 smernice Rady 2009/162/EÚ.
10. Úprava ustanovení § 43 ods. 6, § 48 ods. 5 a doplnenie § 62a
Oslobodenie od dane priame alebo realizované formou vrátenia dane, ktoré sa
doteraz uskutočňovalo priamo na základe Protokolu z 8.4.1965 o výsadách
a imunitách Európskych spoločenstiev a k nemu vykonávacej Dohody medzi vládou
SR a Komisiou ES o vykonávaní tohto protokolu, sa dopĺňa do príslušných
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na článok 1 body 10 a 11 smernice Rady
2009/162/EÚ. Nedochádza k vecnej zmene uplatňovania dane.
Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, január 2011
sekcia metodiky daní, odbor služieb pre verejnosť

Dík za rozsiahlu odpoveď ... ale pravdu povediac moc múdry z toho nie som.

Mohli by ste mi to prosím vysvetliť polopatisticky?

A teda ako som už konkrétne vravel:
Otázka: 1. Musím sa stať platcom DPH povinne aj napriek tomu že nemám ten stanovený obrat (pred nedávnom mi len firma vznikla ako som vravel), ale budem obchodovať (reklama, affiliate, (web)design, programovanie atď.) s inými firmami alebo jednotlivcami (aj) v iných štátoch EU (ale aj v USA a iné).
Musím, či nemusím sa povinne stať platcom DPH??? Mám zato že musím, keďže som čítal v rôznych článkoch že každý kto poskytne / príme službu z / do iného členského štátu EU, musí sa stať povinne platcom DPH bez ohľadu na výšku obratu.
(Hoci ak keby to bola napríklad google kontextová reklama, kde niekto klikne a naskočí tam 5 centov – tak aj pre tých 5 centov by som sa mal stať platcom DPH.)
Napr.: investujeme.sk/clanky/dph-v-roku-2010-registrovat-sa-musia-aj-neplatcovia-pri-nadobudnuti-sluzby-z-eu/

Otázka: 2. Ešte raz k tým preddavkom na DPH.
Skopírujem čo som písal minule:

Btw. počul som (strašidelné reči) že keď sa firma stane platcom DPH môže sa stať že jej DÚ vyrúbi platenie nejakých astronomicky vysokých preddavkov na DPH. Môžete mi prosím vás niekto povedať niečo bližšie k tomu? Hľadal som to na nete ale moc som toho o tých preddavkoch na DPH nenašiel. Tie preddavky musia platiť automaticky všetci platci DPH? Alebo len od určitej výšky obratu? Alebo jednoducho podľa toho ako to komu DÚ "vyrúbi"?

Prosím môžete mi povedať či mi to skutočne môže DÚ vyrúbiť keď sa k platcovstvu DPH zaregistrujem? Sorry ak je to od veci otázka ale skutočne by som rád o tom niečo vedieť ... Od čoho tie preddavky závisia? Kto všetko ich vlastne musí platiť? (A čo to vlastne sú tie preddavky na DPH?) Jednoducho ... mám strach že keď sa zaregistrujem ako platca DPH, tak hneď od začiatku budem musieť platiť nejaké astronomické preddavky na DPH (toto som reálne počul že sa to môže stať) ak mi ich DÚ stanoví.
Je to naozaj tak???

Vďaka za odpoveď.

Otázka 1: musíš sa stať povinne platiteľom, ale na základe §7a -pozri si to v zákone (to nie je klasický platiteľ, je to vlastne kôli tomu, že budeš podávať súhrnný výkaz o službách poskytnutých do štátov EU - §80).

Otázka 2: to je hlúposť, na DPH sa preddavky nikdy neplatili, vždy sa platí len rozdiel medzi DPH na výstupe (z vystavených faktúr) a DPH na vstupe (z dodávateľských faktúr, pokladničných dokladov a pod. - nakúpené tovary a služby)

Zdravím, môžete mi prosím poradiť? Šéfka ide založiť novú s.r.o., kým nám pridelia DIČ je možné vystavovať faktúry či sa musí počkať na to číslo? Ďakujem za odpoveď.

musíš mať DIČ.

Ďakujem

Asi hlúpa otázka, ale musí firma vždy vystavovať a poslať faktúru keď niečo vykoná?
(Prosím neberte to tak že chcem niečo obchádzať, či podobne. - To v žiadnom prípade! Len si chcem veci ujasniť. A úprimne rád by som to robil všetko naozaj tak ako treba!)

Hypotetický príklad.: 1. (Ktorý ale nieje vôbec ďaleko od reality.)
Čo v prípade že zahraničná firma / eshop, ktorej privediem zákazníkov napríklad cez affiliate program, žiadnu faktúru odo mňa nechce???

Bežne to funguje tak že človek sa na ich stránke zaregistruje ako affiliate partner, dostane prístup k affiliate linkám (a bannerom) ktoré umiestni na svoj web. Keď cez tieto linky príde zákazník ktorý tam nakúpi, partnerovi sa začne zbierať percentuálna provízia v ich internom systéme z obratu ktorý tam ten človek urobil. V momente keď výška naakumulovaných provízií dosiahne dajme tomu 100$, peniaze sa dajú poslať. Obyčajne sa pošlú automaticky na stanovený účet (PayPal, MoneyBookers, alebo aj ako wire-transfer priamo do banky na SK – to je ale drahé [aj 20$ za prevod]), alebo sa pošlú tak že si partner na ich stránke sám odklikne že sa majú poslať. V každom prípade je to ale obyčajne plne automatizovaný systém, ktorý nevyžaduje žiaden zásah zo strany toho eshopu (okrem nejakej internej kontroly ktorá tam určite je samozrejme). Skrátka neočakávajú že im partner pošle nejakú faktúru za reklamné služby / či sprostredkovanie obchodu na základe ktorej oni pošlú peniaze.
Nie, ešte raz - peniaze sa naakumulujú a pošlú samé.

Keď im partner povie že by im chcel poslať nejakú faktúru – tak o tom nechcú ani počuť!!! (Že akože – čo to od nich chce. Že načo!!!) (Podotýkam že je to inak normálny, veľký a známy online shop.)

Čo v takomto prípade???
To si tú faktúru budem vystavovať len sám pre seba (a nikam ju nebudem posielať [ – však im ju nebudem vari posielať nasilu, keď ju nechcú???]), a pre úrady? Jednu v angličtine (resp. jazyku toho eshopu) + to isté v Slovenčine?
Čo tam má byť??? (resp. na čo nezabudnúť.) Atď.
Sú iné možnosti ako to účtovať / dokladovať???

Hypotetický príklad.: 2.
Na zahraničnom obchodnom web fóre sú všemožné ponuky od výmyslu sveta. Nejaký chlapík si tam hľadá kódera v PHP ktorý by mu mal naprogramovať taký a či onaký skript za 400$. Ponuka sa príme, skript sa naprogramuje, pošle chlapíkovi na kontrolu, chlapík po vyskúšaní a zistení že je všetko OK, pošle peniaze obratom hneď a zaraz bez problému ako nič. - Ale o posielaní nejakej faktúry nechce ani počuť ...

A tak by som mohol pokračovať v príkladoch ...

musíš si urobiť doklady pre vlastné účtovníctvo.
Faktúra sa posiela, ak je neuhradená, ale ak máš peniaze na účte a oni ju nechcú ..........?
tak niet o čom.
Protiotázka - ako si zaúčtuješ príjem, ak nebudeš mať účtovný doklad?

Zopár ďalších otázok:

1. Môže niekomu (hlavne DÚ) vadiť že tie faktúry nikam nepošlem a mám ich len vo svojom účtovníctve. (Ako som povedal, zahraniční odberatelia služby ich nechcú!!! ... tak čo mám robiť ... ) Môže z toho byť problém pri nejakej kontrole, či podobne???

2. Musia byť faktúry aj v cudzom jazyku. Keď napríklad urobím službu pre firmu usídlenú v USA, musí byť faktúra okrem Slovenčiny aj v Angličtine? Tj. 2 rovnaké faktúry, jedna v EN, druhá v SK. Alebo keďže ich nikam nepošlem, stačí mi len jedna po slovensky v mojom účtovníctve? Znova, nemôže to niekomu vadiť??? (Nebude sa DÚ pýtať kde je faktúra písaná po anglicky, keď je služba pre firmu v USA?)

3. Faktúra môže byť aj dvojjazyčná, vo formáte SK / EN. Však? Tj. všetky texty v oboch jazykoch naraz na jednej faktúre vedľa seba, oddelené lomítkom, napr.:
"Faktúra / Invoice: XXXXXX", atď.

4. Čo keď mi odberateľ (počítačovej) služby (zo všemožných kútov sveta = komunikácia len online) nechce dať svoje údaje, ktoré by som napísal do faktúry??? Resp. mám len neúplné údaje, ktoré o ňom viem / ktoré sa dajú zistiť. Ale on mi ďalšie údaje nechce dať! V horšom prípade ani nechápe(??!!?!) načo by mi asi tak mali byť nejaké jeho údaje. Alebo sa bojí mi ich dať (zase = lebo nechápe načo od neho chcem také údaje), resp. si to ani nedá nijak vysvetliť.
Ale peniaze pošle ako nič, bez problému!!!!!!!

Napadá ma mnoho ďalších otázok, ale zatiaľ stačí ...

Inak, .... ako som vravel, ja by som to fakt chcel všetko robiť správne, ale z toho aké je to niekedy komplikované mi je ...

Prosím odpovedzte mi. Vďaka!

Podľa mňa ak má nejakú zmluvu o poskytovaní služieb, tak nemusí vystavovať faktúry.

1. Vystavené faktúry sú tvojím príjmom. Teda ty si ich priznávaš. Ak ich odberatelia nechcú, s tým ty nič nespravíš. Hlavne, aby si ich ty mal založené. Skontrolovať to môžu maximálne krížovou kontrolou u odberateľoch, ale túto kontrolu robievajú skôr s došlými faktúrami a nie vystavenými.
2. Účtovníctvo a všetky doklady sa vedú v slovenskom jazyku. Ak ich odberateľ chce v inom, môžeš poskytnúť. DÚ určite nemôže vyžadovať doklady v inom ako slovenskom jazyku.
3. Áno.
4. Do faktúry (aj iných dokladov) potrebuješ len tie údaje, ktoré sú zverejniteľné. Ak nie sú tajné, nechápem, prečo by ich nechcel niekto poskytnúť. Ktoré údaje sú to, zistíš zo zákona o DPH. Ak budeš platcom.

planujem si podobne ako flector zalozit jednoosobovu s.r.o + platca dph, bez zamestnancov, bez odmeny pre konatela, budem len brat podiel zo zisku

chcem sa spytat, kedze nebudem v s.r.o zamestnany (budem len ako konatel/spolocnik) ci budem mat aj v tomto pripade narok na odpocet dph na veci a sluzieb potrebnych na podnikanie - notebook, internet, mobil a pod.? Dakujem pekne za odpoved.

nárok na odpočítanie DPH nemáš ty - konateľ, spoločník, ale firma=s.r.o, ak je platiteľom DPH podľa §4 /nie 7, 7a/
takže nerozhoduje, či sro má alebo nemá zam-cov.

Ďakujem za odpoveď.

Táto veta ma zaujala. Môžeš to prosím ťa viac rozvinúť? Kedy nieje nutné vystavovať faktúry???

Inak ešte k tej otázke 4. Uvediem teoretický príklad.:
Niekedy majú skrátka zahraniční odberatelia strach (alebo neviem čo to je) uviesť svoje údaje. Môže sa stať že v úplne extrémnom prípade môže byť ten človek napríklad len meno / nick v nejakom zahraničnom obchodnom fóre, či serveri. Napr. xyz81 – no a to sa dá ťažko napísať do faktúry. Poprípade ešte meno ktoré sa objaví napríklad v detailoch transakcií v PayPale. Ale keď by som od neho chcel ďalšie údaje, trebárs adresu, tak nechce o tom ani počuť a hneď sa začne zvíjať – ako keby to bolo neviem čo – v štýle „však obchod prebehol, peniaze zaplatil tak načo by mi boli nejaké jeho údaje“. (Podotýkam že sa samozrejme jedná o úplne normálu a legálnu počítačovú službu.) Ale, vysvetlenie o nejakých faktúrach nechápe, alebo nechce chápať, alebo ja už neviem čo ...
A snažiť sa uhádnuť / dedukovať jeho údaje (napr. podľa registrácie jeho domény, atď.) je predsa nezmysel ...

Predpokladám, že odpoveď na to je asi taká, že netreba s niekým takým obchodovať, resp. zaistiť si údaje dopredu – čo ale časť zahraničných objednávateľov odradí. Napr. keď zareagujem na jeho ponuku + s tým že budem potrebovať aj jeho údaje ... Tak sa hneď zľakne, alebo ja už skutočne neviem čo ...
Službu chce, zaplatiť je schopný ako nič, ale údaje dať ani za svet!!!
Divné, ... ale je to skrátka tak!

Ešte mám ďalšiu otázku:
5. Prosím neviete niekto či môže firma faktúrovať podľa autorského zákona? Konkrétne mám na mysli predaj (mojich) fotografií na základe autorského zákona, uskutočnený cez moju firmu. Viem že fotografie sa dajú predávať aj na základe autorského zákona (nie ako služba, ale tvorivá duševná činnosť) bez firmy, ale ja by som chcel tento obchod uskutočniť cez moju firmu. Ako to spraviť? Už som s v tomto zmysle raz pýtal tu, žiaľ odpovede som sa nedočkal. Prosím poraďte.

http://www.porada.sk/t162230-predaj-...cez-s-r-o.html

Môžem do faktúry napísať napr.:
Predaj fotografií na základe autorského zákona podľa objednávky. Počet fotografií 40. Atď.

Resp. ako to správne sformulovať??? Môže byť vôbec na faktúre uvedené "na základe autorského zákona"??? Nemôže s tým mať živnostenský úrad problém??? - Keďže na predaj cez autorský zákon sa ani nedá vydať živnosť ...

Ďakujem za odpovede.