Nuž veru dávno som tu nebol, na porade.
Tiež ma samozrejme trápi opad plodov.
Opadlo mi ich samozrejme tiež veľa.
Po prvý krát som sa s týmto problémom stretol už pred dvadsiatimi piatimi rokmi keď som sa snažil pestovať hurmi kaki v skleníku. Snažil som sa pestovať pomerne chúlostivú odrodu „Dunaj“. Strom, ktorý rástol v studenom – nevykurovanom skleníku nebol nikdy poškodený mrazmi. Boli však letá, počas ktorých zhodil všetky plody. Strom, ktorý rástol v chránených podmienkach záhrady na terase južného svahu ak nenamrzol, vytvoril slušnú úrodu pekných plodov. Ak v niektorom roku nestihli úplne dozrieť do oranžovej farby, tak dozreli po odtrhnutí pretože už hrozili prvé mrazy. Približne po desiatich rokoch od vysadenia napokon ako už veľký strom úplne vymrzol počas extrémnej zimy. Po týchto skúsenostiach som pochopiteľne skúmal ako pestovať iné odolnejšie odrody, a to i napriek tomu, že Zobor patrí k lokalitám s veľmi vhodnými podmienkami na pestovanie hurmi kaki, a rastú tu aj štyridsať rokov staré stromy, ktoré prežili už rôzne zimy. Pestovanie hurmi kaki v skleníku je úspešne vtedy, keď dokážme stromček zatieniť počas najväčších letných horúčav, zabezpečiť intenzívne vetranie a pravidelnú zálievku. V skleníku je však ťažšie zabezpečiť aby plody neopadli než vo voľnej pôde.
Žiaľ nie je možné jednoducho v krátkosti uviesť dôvod opadu plodov u diospyrosa a predložiť recept ako tomuto opadu zaprániť. Musíme sa vyhnúť zovšeobecňovaniu na základe malého počtu pozorovaní. Ak niekto má jeden alebo niekoľko týchto stromov a pestuje ich v prostredí svojej záhradky môže mať v tomto smere pozitívne alebo aj negatívne skúsenosti. Nemôže na základe týchto skúseností poľahky zovšeobecniť recept ako správne postupovať pri iných stromoch v inom prostredí.
Do značnej miery je opad fyziologická záležitosť...
Malé stromy často nasadzujú veľa plodov... je prirodzené že sa ich musia zbaviť, najmä ak sa jedná o partenokarpické odrody, ktoré tvoria plody z každého kvetu bez opelenia.
Skutočne sa Diospyros chová k plodom neopeleným dosť macošsky. Nečudujme sa že sú bezsemenné plody menšie, horšie vyfarbené, bledšie, menej sladké a menej chutné, s inou štruktúrou dužiny. Strom totiž v skutočnosti nemá motiváciu na tom, aby dozreli. Aj tak v nich nemá semeno, teda jediný dôvod prečo ich vytvoril a iba ho vysiľujú...
Je praktickými pokusmi dokázané, že stromy - partenokarpické samice, ktoré rastú vedľa takého stromu, ktorý vytvára aj samčie kvety a sú nim opelené, majú lepšiu úrodu po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke. Hmotnosť dozretých plodov – úroda - môže byť v takomto prípade až o polovicu vyššia v porovnaní so stromom ktorý nebol opelený. Hovoríme pritom o partenokarpickej odrode. Je tu aj kvalitatívny rozdiel. Plody sú proste lepšie a chutnejšie. Tým samozrejme nechcem tvrdiť, že práve len toto je jediný problém a dôvod opadu plodov. Jedná sa o celý súbor dôvodov...
Asi najznámejším dôvodom je "zošokovanie". Najčastejšie vplyvom veľkých rozdielov - výkyvov vo vlhkosti najmä za suchého leta.
Jednak je s časti na vine pnutie membrány medzi stopkou a plodom pri náhlom nasatí vlhkosti stromom po období sucha a jednak sa jedná o veľký rozdiel v teplote vzduchu a pôdy. Niečo podobné ako keď schováte neskoro na jeseň pred mrazmi kvetináče dnu, napríklad do bytu. Teplý vzduch stromy, či akékoľvek rastliny, náhle obklopí. Pôde ale trvá oveľa dlhšie pokiaľ sa ohreje a tak rastlina má studené korene a teplé konáre a listy. Je to zlé. Zošokuje sa a odhodí plody a aj listy... Yabrániť sa tomu dá poliatim podstatne teplejšou vodou.
Počas letných horúčav môže teplota na slnku stúpnuť až na 60 stupňov a i viac. Pôda ale zostáva relatívne chladná. Najmä ak je mokrá relatívne chladnou vodou...
Čo teda robiť v praxi?
Stromy zhadzujú lístie a ľudia ich odstraňujú ako "bordel". Tieto majú ale svoju úlohu. Udržujú pôdu vlhkú a spôsobujú, že pod stromom nerastie toľko trávy, či dokonca buriny priamo pod korunou. Teda mulčovanie a pravidelná zálievka teplou odstátou vodou pomaly, najlepšie kvapková závlaha.
V Číne sa kvôli "ohrievaniu" pôdy a udržaniu tejto teploty aj v noci, obkladajú stromy v sadoch plochými kameňmi.Tieto sa na slnku vyhrejú a akumulujú teplo, ktoré potom vypúšťajú v noci. Tým nedochádza k extrémom čo sa týka teploty koreňov v porovnaní s teplotou listov. Skutočne Diospyros je špecializovaný na horské podmienky ale v teplejšom pásme než je naše. Preto u nás úspešne prežíva hoci sme v chladnejšom pásme, ale tým, že v nížinách, kde je teplejšie.
(Myslím samozrejme kaki, teda tie chúlostivejšie, pôvodom práve Čínske. Pri Amerických alebo hybridoch tento problém nie je, pretože vydržia aj v horších podmienkach a vyšších nadmorských výškach, iste všetko s mierou... v úrovni kosodreviny by som to už neriešil... Ale v Poprade kde rastú a rodia dokonca aj marhule by som sa napríklad nebál... )
Vráťme sa k tomu, že Hurmi kaki sa vo svojej pôvodnej domovine stretávajú často s veľkými kameňmi medzi ktorými rastú, tie zadržiavajú čiastočne spolu s vrstvou starého opadaného lístia vlahu a zároveň kumulujú teplo. Chránia koreňovú sústavu pred prudkými zmenami v teplote a vlhkosti...
Ak teda aj v Číne po tisíce rokov obkladajú stromy plochými kameňmi, prečo sa z toho nepoučiť?
Netvrdím že ak namulčujete dôkladne pod stromami a listy, či pokosenú trávu, zaťažíte plochými kameňmi na ktoré pustíte kvapkovú závlahu, že opad nedozretých plodov úplne prestane. Ak však súčasne necháte plody opeliť a získate tak väčšiu úrodu kvalitnejších plodov, urobíte ďalší krok pre to, aby ste zmenšili opad plodov.
Ak už raz starší strom Diospyros nepolievate, tak je asi lepšie v tom počas toho leta pokračovať a nepolievať ďalej. Iste pri dostatku pravidelnej závlahy bez výkyvov je úroda lepšia a strom v lepšej kondícii. Ak už ale vednú či dokonca opadávajú listy, neváhal by som napriek všetkému predsa len použiť vodu...
Čo tu doposiaľ nebolo spomenuté bol vplyv odrody. Zatiaľ som nepozoroval jednoznačný vplyv odrody. Pochopiteľne vplyv odrody vylúčiť úplne nemožno. Logicky však jediným čím by sa odroda mohla na tomto fenoméne podieľať je úroveň "partenokarpickosti". Iste, rôzne odrody rôzne ochotne vytvárajú bezsemenné plody bez opelenia. S tým súvisí aj opad plodov najmä krátko po odkvitnutí ale do istej miery aj neskôr. (Zatiaľ čo napríklad pri kôstkovinách opadnú kvety hneď po odkvitnutí, u diospyrosov opadnú samičie kvety až po vytvorení malého plôdika.)
Niektoré odrody vôbec nie sú partenokarpické a vyžadujú opelenie samčími kvetmi, čím je jednoznačne daný opad neopelených kvetov-plodov.
Opad z dôvodu zošokovania zálievky však ťažko možno dávať "za vinu" odrode, pretože je naštepená na podnoži... Koreň je teda celkom iný... to on pritom nasáva...
Podnož – podpník je u nás najčastejšie Diospyros lotus. Prichádza ešte do úvahy podnož Diospyros Virginiana, alebo vlastný semenáč. Vlastný semenáč Diospyros kaki sa vyskytuje zriedkavo a nemá v našich podmienkach veľké uplatnenie. Hlavne pre nízku odolnosť voči mrazom, hoci iste vyskytujú sa aj odolnejšie jedince, napokon možno ich pozorovať ako už staré mnohoročné stromy v teplejších regionoch a na miestach s dobrou mikroklímou. Nie je to však nijak zvlášť vzácny jav. Takýchto miest je na južnom Slovensku pomerne veľké množstvo ako dobrý potenciál na pestovanie aj menej odolných odrôd.
Tieto staré stromy majú pomerne pomaly rastúci koreň a tiež kmeň je slabší a tenší, v porovnaní s jedincami štepením na Diospyros lotus. Táto podnož teda potenciálne zvyšuje bujnosť rastu a tiež veľkosť plodov. Čo ale nemusí priamo súvisieť s veľkosťou a habitusom koruny stromu.
Treba však povedať aj to, že rozdiely medzi jednotlivými semenáčmi sú veľké...
Teda možno nájsť aj bujne rastúci semenáč kaki aj naopak relatívne slabšie rastúci lotus... Ešte väčšie rozdiely sa prejavujú v intenzite rastu semenáčov diospyros Virginiana. Jedná sa o semená prinesené z Ameriky. Tam je tento druh rozšírený od Mexika až po Kanadu vrátane. Vytvára tu viaceré poddruhy líšiace sa geneticky okrem počtu chromozómov aj mrazuodolnosťou, vzrastom a všetkými ostatnými charakteristikami. Niektoré populácie sa dokonca líšia natoľko, že sa vzájomne ani neopeľujú a tak nekrížia a je tak otázka či sa teda vlastne nejedná o samostatné druhy...
Vo všeobecnosti majú menej bujný rast, slabší koreň a kratšiu vegetačnú dobu. Majú tendenciu zmenšovať plody na naštepenej odrode. Vzhľadom k rozkolísaným vlastnostiam to však zďaleka neplatí vždy.
(Asi ako keď nemôžeme vylúčiť ak nechceme byť rasisti, že, róm ktorého sme práve náhodne stretli na ulici je usilovný pracovitý "vzorný bezúhonný občan" na ktorého slovo sa dá spoľahnúť.
Tak neviem či toto prirovnanie je práve výstižné... to už by som si asi skôr stavil na tú Virginianu že sa bude správať inak než by sme očakávali...)
Vo všeobecnosti sú všetky semenáče s rozkolísanými vlastnosťami, platí pre všetky druhy vrátane človeka.
(Je predsa známe, že aj slušný človek napriek špičkovej výchove môže mať syna s ktorého vyrastie politik a naopak aj gauner, zlodej a podvodník, ktorý patrí za mreže môže mať syna s ktorého vyrastie sporiadaný bezúhonný občan ktorý až do smrti maká neklame nekradne a platí poplatky a dane ako sa patrí... Je to len otázka pravdepodobnosti... )
Je to teda problém s ktorým sa potýkame nielen medzi ľuďmi ale aj medzi inými semenáčmi...
Iste, u ľudí to neriešime a veselo chaosíme v spoločnosti ktorá nás obklopuje. Plodíme a množíme sa doslova bez rozmyslu, naopak podporujeme sociálne najslabšie vrstvy, ktorým slušne platíme za to že pôrodnosť až tak prudko neklesá. Lebo veď majú na to ľudské právo a sex je fajn akurát, že to spolu súvisí... a tak sa množia a ich % v populácii v porovnaní s tými ktorí ich vlastne živia rastie rýchlejšie než je únosné. Berte to prosím len ako prosté konštatovanie faktu, bez emócií, veď sa nás to vlastne netýka... či? Nie, ide len o naše deti a vnukov a tých je vlastne čoraz menej, teda načo si s tým robiť starosti. Aj tak to reálne neovplyvníme. Nechajme to politikom. Koho však naši skorumpovaný poslanci budú skutočne zastupovať zo stúpajúcim počtom voličov - príživníkov, najmä keď k nim majú svojim spôsobom fungovania tak blízky vzťah...
Ale dosť už vrátim sa k téme, lebo sa už "teším" ako sa tejto "vsuvky" chytia niektorý čitatelia akoby to nebola iba nevinná krátka metafora. Ako prirovnanie správania sa stromov k nám "blízkej" na pochopenie ľudskej spoločnosti v ktorej chtiac nechtiac proste žijeme. Aj v tomto nie sme nepodobný stromom, ktoré si akosi tiež nevyberajú do akej pôdy ich vysadíme a hoci by sa im aj tieto podmienky nepáčili, ťažko ich ovplyvnia...
Problém je teda v tom, že jeden podpník sa môže správať inak než druhý, hoci by aj podmienky mali rovnaké...
U stromov sa to rieši tým, že sa proste používajú podpníky množené vegetatívne, teda s rovnakými odskúšanými vlastnosťami a síce presne takými ktoré chceme a aby mali. Najmä u jadrovín, ale čoraz častejšie aj u kôstkovín, u ktorých ide zakoreňovanie trochu ťažšie.
U diospyrosov sa mi podarilo viac krát namnožiť podnož vegetatívne najmä ako koreňová odnož, ale aj ako zakorenený rezok. Inicioval som tiež množenie "meristémovým" spôsobom kde sa ukazujú tiež dobré výsledky, takže ak to dobre pôjde budeme mať vegetatívne množené podnože so známymi vlastnosťami, mrazuodolnosti aj charakteristík rastu a vplyvu na naštepenú odrodu.
Vtedy má význam urobiť aj výskum takejto podnože na opad plodov.
V situácii s rôznorodými vlastnosťami jednotlivých generatívnych podnoží ktoré sa používajú by to malo obmedzený význam.
Tiež úroveň kompatibility a výška miesta štepenia majú isto určitý význam pri skúmaní opadu nedozretých plodov u diospyrosa.
Ako vidno, problém opadu plodov je zložitejšia záležitosť. Preto nie je možné nájsť jednu príčinu a tiež jednoduchý recept ako zabezpečiť aby nedozreté plody diospyros predčasne neopadávali.
Rozdelenie príčin:
1. Vplyv prostredia
1.1. Vplyv striedania suchých a vlhkých periód počas dozrievania
1.2. Vplyv výrazného rozdielu teploty nadzemnej a podzemnej časti stromu
1.3. Vplyv vlastností a spôsob ošetrenia pôdy, substrátu v okruhu pod korunou stromu
2. Vplyv konkrétneho stromu
2.1. Vplyv veku, kondície stromu a kvality koreňovej sústavy stromu
2.2. "miera partenokarpickosti pestovanej odrody"
2.3. fyziologický opad súvisiaci so schopnosťou stromu udržať, vyživiť a dozrieť určité množstvo plodov za aktuálnych okolností