Je to tak některé asi budou přímo od Cliff. Jak píšeš on obchoduje a pýše z celím světem tak u takového člověka nějaké podrobné informace je těžké dostat pro jeho vytížení. Korejské rostly sbírá z oblibou protože má ženu z Koreje a má tam kontakty. Má vysazeno kolem 400ks matečních rostlin. Ono bude lepší vyčkat až tyto Hybridi začnou rodit tady je to lepší že budeme vědět přesněji o tom že se tady dají pěstovat. Zdenek Černoch dovezl spoustu různých rostlin z USA a po čase zjistil že jsou některé tady k ničemu plody nedosáhly velikosti jak měly nebo nedozrály. Nebo mohlo dojí k popletení odrůdy z nějakého důvodu. Jak už tady bylo zmíněno nemusí úplně nést stejné vlastnosti od rodičů. Proto bude lepší vyčkat až začnou rodit tady. Kamarádovy VKH 1 tento rok taky kvetlo a mělo jen samčí květy tak se uvidí na rok.

Tu sa to ale celkom fajn rozbehlo!
Je to tu celkom podnetné čítanie pre mnohých ale aj trochu zábavné. Tak napríklad máme tu aritmetického genetika, ktorý iste vie ako vysoké budú moje 3 deti. Ja mám 188cm, moja žena má 169..? Veď načo vlastne skúšať mrazuodolnosť u jednotlivých klonov a odrôd, keď na to postačí úplne kalkulačka...
Chcel som najprv reagovať najmä na pmajap, pretože mi jej prišlo ľúto, že sa stretáva s tak rozporuplnými názormi. Text ktorý som napísal mi zmizol, čo je mrzuté pretože 2x to už napíšem inak. Tiež už som reagoval na jej mierne povedané - nepresné tvrdenie že : „Pred asi rokom sa tu prezentovali ako najodolnejšie odrody ukrajinské gory profesora Zajceva...“
Prof. Zajc nemá s Gorami nič spoločné a pochybujem že by niekto prezentoval „gory“ ako najodolnejšie...
Ak však číta všetky Ukrajinské a české fóra, kde síce píšu aj skúsený pestovatelia ale často tam prispievajú aj nadšenci so svojimi ničím nepodloženými názormi... človek si potom len ťažko vyberá ktoré fakty sú skutočne faktami a ktoré sú len dohady.
Mám tú smolu, že mi chutí. Skutočne to nie je veľká výhoda. Stáva sa mi, že jedlo či nápoj ktorý iným ešte chutí, ja už nezjem, cítim nejaké pachute. Hoci nie som prieberčivý v tom že by som nejaké jedlo nemal rád, naopak zjem všetko čo ma nezje, niektoré nepríjemné plesnivé či skysnuté pachute mi proste vadia. Taká zvetraná stuchnutá zalievaná káva mi napríklad robí problém. Tak som mal problém keď ma naposledy v lete na Ukrajine ponúkol jeden pestovateľ kaki svojim vínom. U nás sa taká brečka bežne vylieva, nie je vhodná už ani na vínny ocot. Napokon som prehltol, zostabilizoval pozíciu a udržal to v sebe. Ako keď si vspierač vyhodí činku pod krk, zostabiluzuje sa a potom sa všetkými silami a švihom snaží zdvihnúť tú obludu až nad hlavu. Tak aj ja som zvyšok pohára na záver stretnutia, keď už si domáci pán pochutnával medzitým na 3 poháriku, kopol do seba a rozlúčil sa priškrteným hlasom. V aute som potom vypil 2 l minerálky aby som to nejak zriedil a prestalo sa mi z toho grgať. Aj takéto útrapy človek podstupuje kvôli nejakej novej zaujímavej sorte a to nehovorím o pérovaní auta, pružinách a silenblokoch ktoré po návrate s tohto východu vlastne už ani nie sú. Až vtedy človek pochopí aké kvalitné vlastne naše cesty sú... Sem tam nejaký výmol, ktorému sa dá s prehľadom vyhnúť a hoci potom to niekedy vypadá akoby som klučkoval okolo kúželov na jazde zručnosti v autoškole, stále je to fajn. Na ukrajine sú úseky, kde proste nie je už ani cesta iba jamy a akékoľvek vyhýbanie sa je absolútne nemožné...
Vráťme sa ale k téme. Je to už dávno čo som pochopil prečo som tak citlivý na chute. Zistil som to až na základe skúšok citlivosti chuti a vône s výsledkom 99,9% presnosti. To odštartovalo pred asi 17 rokmi moju krátku a nepodstatnú etapu, keď ma dokonca platili za jedenie. Hovorilo sa tomu senzorické vyšetrenia (degustovania) potravín. Na základe týchto skúseností chcem zverejniť svoje samozrejme iba subjektívne hodnotenia niektorých odrôd virginian aj kaki a ich hybridov, ako aj hodnotenia niektorých svojich dobrých priateľov a znalcov Diospyrosov. Žiaľ ale až v decebri, skôr nebudem mať dostatok času na podrobné spracovanie témy.Zatiaľ len toľko, že existujú chuťovo vinikajúce odrody a klony Virginian a naopak niektoré mi nechutia vôbec. Takže ak niekto napíše že mu Virginiany nechutia verím mu, ani mne nechutia všetky. Sú medzi nimi priepastné rozdiely.
S pomedzi hybridov mi najmenej chutia Rosijanky. Nie že by sa nedali jesť, ale všetky ostatné hybridy, ktoré som zatiaľ ochutnal sú proste lepšie...
Dočítate sa na stránke:
Asimina.webnode.sk
Zároveň chcem uviesť že ak sem niečo píšem, nerobím to len vďaka svojím skúsenostiam a práci. Mám dobrého priateľa ktorý nechce byť zverejnený, ale urobil pre šírenie a propagáciu kaki možno viac ako ja. Tiež sleduje a hodnotí jednotlivé odrody a sú ich desiatky, novšie i staršie, často dokonca naštepené na jednom strome a jeho práce si vážim nielen preto že ju robí dobre.
Opieram sa tiež o skúsenosti a pozorovania ďalších ľudí kde som pomáhal vysádzať za tie roky rôzne odrody. Inak by to samozrejme ani nešlo, veď neviem byť na veľa miestach súčasne... ani záhradu nemám nafukovaciu. To už by som musel mať fakt veľký sad, ale nemám žiaľ dostatok pôdy. Pokiaľ ale niekto má dostatok pôdy, rád mu pomôžem vo vysadení hoc aj veľkého sadu...
Vráťme sa ale k Dvorskému a 3flowu. Napísal som toho na túto tému už dosť. Niečo tiež na zmienenej stránke. Zdá sa však že to treba nejako zhrnúť.
Podľa jednej tézy ktorá tu bola naznačená, že existuje súbor odrôd viacerých klonov a semenáčov, príbuzných s odrodou Costata, ktoré sa vyznačujú nadpriemernou odolnosťou voči mrazom a zopár ďalšími typickými vlastnosťami.
Rovnako existuje menšia skupina čistokrvných Kaki, ktoré tiež majú navzájom veľmi podobné vlastnosti často dokonca takmer totožné, pretože všetky semenáče držia veľmi dobre vlastnosti. Napokon otec a matka sú v tomto prípade totožný strom, takže jablko či skôr Hurmi kaki asi naozaj nemôže padnúť ďaleko od stromu, v prenesenom význame samozrejme rovnako ako tiež v realite.
Stručne len zhrniem prečo množím kaki skupiny 3flow v bodoch:
1. Pre vysokú mrazuodolnosť ktorú preukázal počas desiatok rokov na viacerých miestach. Nesporne je odolnejší od dovozových stromov z Talianska, Bulharska či Španielska a tiež od korejčiat, o Dunaji nehovoriac. Ak by sme chceli dokázať, či porovnať jeho odolnosť s inými, museli by sme ho nechať za rovnakých podmienok „zmrznúť“ spolu s inými odrodami ako najodolnejšími „kamikadze“ stromčekmi a to vo viacerých exemplároch na viacerých miestach a podnožiach...
Práve toto je dôležité , zostaviť rebríček odolnosti odrôd pretože stupne mrazu sa ťažko dajú porovnať z rôznych lokalít a rôznych zím...
2. Pre vitalitu, ktorú preukázal počas desiatok rokov na viacerých miestach. Tých pár stupňov o ktoré je odolnejší znamemá u nás veľmi veľa, je to otázkou dlhodobého prežitia stromu. Podľa mojich poznatkov je to najstarší strom Diospyros kaki, ktorý rastie na Slovensku a tým domnievam sa, zrejme aj v strednej Európe. Teda aj Čechy, Rakúsko, Maďarsko...) Zhodou okolností pochádza ako ja tiež z Partizánskeho a rovnako ako ja sa odsťahoval z horného toku rieky Nitry južnejšie. Ako umiernený lokálpatriot sa rozhodujem v prípade že si mám vybrať medzi podobnými, Slovenským, Rakúskym, Korejským a Kavkazským jednoznačne pre Slovenské ak by boli rovnaké. Ak je navyše Slovenské ešte lepšie, tak už vôbec nemám nad čím váhať...
3. Pre jeho dobré schopnosti ako opeľovača. Na tuto tému som už popísal veľa. Môj názor je, že je prirodzené aby plod mal semienko. Strom do takéhoto plodu vloží viac energie, pretože to pre neho má zmysel. Rovnako ako chránime naše deti a dávame im to najlepšie, tak aj strom je ochotný pre svoje „deti“ obetovať viac... Takýchto plodov sa nezbavuje, tak ľahko ich neodhadzuje, ako „hluchých“ bezsemenných partenokarpických ktoré pre neho nemajú zmysel a sú len akýmsi omylom prírody... Preto po opelení nie je len väčšia úroda ale aj plody sú kvalitnejšie, väčšie, červenšie, sladšie, chutnejšie a často s inou štruktúrou dužiny. Platí to viac či menej pre všetky odrody.
4. Pre jeho zaujímavé plody:
A) Vysoká úrodnosť pravidelne každý rok. Čo k tomu dodať...
B) Veľkosť plodov do 200g je v pohode... hoci mnohé sú aj viac ako o polovicu menšie, najmä tie ktoré rastú často aj po 3 až po 5 v strapci ako napríklad paradajky.
C) Plody nepatria do skupiny Tublatanka ani Drišlak ale skutočne to Regiomare správne odhadol a môžeme ich zaradiť do skupiny PVNA ako napríklad Zengi maru, či šokoladnyj, ktorý ale nedosahuje ich kvalitu... Iste, ideálne by bolo keby boli v skupine „stálosladkej“ ale i tak je to podstatne lepšie než keby zosladli až po úplnom dozretí... pretože takých tu máme plno... Strom dobre opeľuje a preto je v každom plode semienko a tak sú plody bez trpkosti a dajú sa jesť aj pred úplným dozretím bez trpkého úsmevu skrútenej huby...
D) Mimoriadne dobrá skladovateľnosť. Podobne ako napríklad jablká v dobrej pivnici i do apríla... Pričom celú zimu sa dajú postupne jesť...
Zhrnutie: Netvrdím že je to úplne najodolnejšia odroda na Svete, nemám pre to dostatočné dôkazy ale táto „odroda“ patrí medzi najodolnejšie „čistokrvné kaki“ aké poznám.
Nemá síce najchutnejšie plody aké som kedy jedol, ale plody sú chutné. Nie je to najskoršia odroda ale nie je ani najneskoršia a plody u nás dozrievajú a to nie len v najteplejších regiónoch... a dajú sa dobre skladovať. Zvyšuje značne úrodu u ostatných Diospyrosov okolo.
Keď som si to takto zrátal, tak som zatiaľ nenašiel lepšiu odrodu na množenie ako užitočného, odolného dobrého opelovača. Samozrejme hovoríme o druhu Diospyros kaki. Nie o Virginianach.
Keď najdem odrodu či semenáč ktorý bude mať lepšie vlastnosti tak proste budem samozrejme množiť a propagovať práve ten... verím, že potom ma niekto obviní že prevraciam kabát, zatiaľ však tomu nič nenasvedčuje za posledné roky... i keď človek nikdy nevie...
Keď hovoríme o zaujímavých semenáčoch kaki, tak existuje jeden o ktorom som presvedčený že je skutočne najodolnejší čistokrvný kaki a ako sa hovorí nebál by som sa dať za neho ruku do ohňa.
U môjho priateľa rastie vedľa rosijanky a podivného klonu NB a ďalších asi 7 čistokrvných kaki. Spomínal som ho tu už pred rokom. Nejedná sa o 3floe ani Dvorského ani žiaden klon s tejto skupiny...
Ide podľa všetkého o semenáč zo skupiny „Costata“, nejde však o kostátu samotnú. Tento semenáč prekonal všetky očakávania, keď na mieste, kde poriadne namrzli či dokonca zmrzli takmer po zem všetky ostatné okolo rastúce údajne pomerne odolné kaki. Vedľa neho stojace staršie veľké stromy ukrajinských hybridov to schytali natoľko že v tom roku nezarodili vôbec ani jeden plod. Rosianke degradovali hoci je čistokrvná samica všetky kvety na samčie, to sa občas stáva. Tento semenáč naštepených tam na 3 stromoch podnož lotus však nielenže nenamrzol, ale dokonca dokázal priniesť aj úrodu.
No zatiaľ stačilo pokračovanie nabudúce...

Budem mať čo čítať, aby som sa vedela rozhodnúť, čo do záhrady.
Ale tie čerešňo-višne, čo si spomínal, tie určite prídem kúpiť

Toto je jeden z príspevkov z debaty z februára minulého roku. Som spokojná, netreba ma ľutovať táto debata "tomelových titanov " mi dala odpoveď na veľa otázok.

... ale ten tvoj Dvorský, wabi prosím ťa ak máš nejaké fotky, aj staršie pridaj ich. Keď sme pri tých virginianach, že existuje špecialny podpník zo semien z usa odolnejší ako doteraz známe lotus a virginiana.

Prepáč pmajap, neber to osobne mám ťa rád a o to viac, že aj vďaka tebe sa rozprúdila táto podnetná diskusia.
Som tiež rád že si prekopírovala popis ukrajinských odrôd prebraný z ukrajinského netu. Jednak beriem údaje ukrajincov s určitou rezervou, pretože pochopiteľne každý chváli svoje perie...
Nie každý dobre chápe prečítaný text a tak sa ospravedlňujem. Niekto povie že je to len hra zo slovíčkami a že je jedno či označím nejaké odrody že majú vysokú odolnosť alebo napíšem že sú najodolnejšie. Ja však tvrdím že to vôbec nie je jedno.
Spýtajte sa Sagana koľko sa natrápi, pokiaľ je na najvyššom stupienku víťazov ako najrýchlejší. Oproti napríklad tretiemu s bronzom, ktorý je veľmi rýchly. Ale najrýchlejší môže byť len jeden... a nie ten 3 v poradí.
Ale i tak je zrejmé ako je v tom texte uvedené, že tieto odrody, teda aspoň niektoré z nich by sa mali zaradiť k najodolnejším. Každému zainteresovanému je však jasné že najodolnejšie sú americké virginiany...
Bol by som rád keby sa čitatelia sústredili na význam a obsah textu, na čo si dávam záležať, nie na pravopisné chibi a preklety.
Chápem, že text je dlhý a pre mnohých náročný na pochopenie. Fotka je jednoduchšia na pochopenie...
Musím sa vrátiť k citácii: „Pred asi rokom sa tu prezentovali ako najodolnejšie odrody ukrajinské gory profesora Zajceva...“
Stručne: Kde v texte ktorý si citovala vidíš, že by tieto odrody myslené uvedené Ukrajinské hybridy by mali byť najodolnejšie s dôrazom na predponu "naj"?
Ťažko by som si mohol dovoliť hádzať prívlastky "naj" ktoré by som myslel vážne, keďže vlastné skúsenosti skutočne ťažko môžem uviesť. Mohla by to byť z mojej strany len nepresnosť vo vyjadrení.
Zatiaľ som ju tu v texte nenašiel ale ak predsa by sa ti podarilo nájsť niekde že som zmienené odrody označil za naj-odolnejšie, tak sa dopredu ospravedlňujem pretože som ich za naj-odolnejšie nikdy nepokladal a zrejme ani pokladať nebudem... Ale to už by si asi ten text citovala... Takže budem dúfať, že som túto chybu neurobil, hoci bezchybný iste niesom čo nasvedčujú početné pravopisné chyby a preklepy...
Ak som v predchádzajúcom príspevku označil zmieňovaný semenáč pravdepodobne Costaty za najodolnejší, tak som aj upresnil, že s pomedzi čistokrvných kaki a to preto že dosahuje minimálne odolnosť Rosijanky, (či dokonca vyššiu?) ktorá je považovaná za jeden z najodolnejších Ukrajinských hybridov, ak nie najodolnejší.
Z môjho pohľadu sa teda za ten rok zas až toľko nezmenilo... Už vtedy som popisoval ten odolný semenáč Costaty, tiež som opisoval Dvorského a skupinu 3flow a tiež citované charakteristiky ukrajinských hybridov prebraté priamo od Ukrajincov.
Napokon to dospeje k tomu, že všetci naši Diospyros maniaci budú mať postupne každý niekoľko desiatok odrôd pokope, každý na svojej lokalite. Pretože tieto lokality sa od seba pochopiteľne líšia, budú vedieť pri rôznych zimách robiť porovnania čo zmrzlo, čo namrzlo a čo nenamrzlo či dokonca zarodilo a s akou veľkosťou a chuťou plodov... Takto bude môcť byť zostavený spoločnými silami rebríček odolnosti jednotlivých odrôd...
Ďalšou fázou bude keď už budú rodiť aj naše Slovenské hybridné semenáče. Napriek tomu že sme malá krajina, máme veľmi dobre našliapnuté aby naše budúce semenáče a „odrody“ dosiahli svetovú úroveň. Výhodou je práve naša poloha medzi východom a západom a tiež aktivita našich pestovateľov a milovníkov Kaki, ktorých počet sa stále rozrastá. Určite chcem vyjadriť každému pestovateľovi svoje poďakovanie a podporu. Pochopiteľne poradenstvo osobne, telefonicky aj písomne...
Fotky samozrejme uverejním... trpezlivosť...
Čo sa týka podnoží.
Bolo to tu už uvedené...
Existujú Virginiany ako podnože, nie teda ako šľachtené veľkoplodé šťepené odrody. Žiaľ neustále si to laici pletú. Virginiany ako podnože sú naozaj pestované najčastejšie zo semien z Ameriky. Tam totiž rastú ako v krajine svojho pôvodu na plano v lese vo veľkých množstvách. Preto tam je nekonečné množstvo semien, zatiaľ čo u nás neviem o žiadnom starom strome virginiany, ktorý by rodil, preto sa semená musia dovážať. Sú však obrovské rozdiely medzi nimi. Niektoré sú južné, ktoré majú nizku odolnosť voči mrazom, dlhú vegetačnú dobu a sú absolútne nevhodné do našich podmienok. Tiež severné „dobré“ vyrginany vykazujú obrovské rozdiely v raste, odolnosti, kvalite koreňa a podobne...
V Európe sa používajú ako podnože najčastejšie Diospyros lotus. Sú osvedčené aj u nás. Na túto tému som už ale viac krát písal...
Za pár rokov budeme mať dostatok skúseností aby sme vedeli ako presne ktorá podnož u Diospyrosov ovplyvňuje ktorú odrodu a potom podobne ako pri jabloniach napríklad bude možné vegetatívne množenie takejto podnože...
Mám momentálne vysiatych asi 1000 semenáčov Arménskych horských lotusov spod Araratu, ktoré by sa mali líšiť od doteraz u nás pestovaných podnoží, jednak tým, že by mali byť ešte odolnejšie voči zime a jednak mám aj klon s údajne väčšími plodmi, približne na úrovni veľkoplodých virginian ale údajne s lepšou chuťou. Ako všetko musím to najprv overiť na „vlastnej koži“ dovtedy to beriem s rezervou. Overené to bude až o niekoľko rokov. Do tej doby to je len zaujímavá hypotéza...
Na jej overení sa však môžete tiež podieľať ak máte priestor a chuť... Semenáč Arménskeho údajne odolného veľkoplodého Diospyros lotus je k dispozícii. Nechcem ich použiť ako podnože. Treba ich vysadiť a čakať čo s toho bude. Ak to nebude zaujímavé, dá sa aj po 5 rokoch poľahky preštepiť.
Je toho dosť, čo nás môže príjemne prekvapiť...
AlaNR: čerešňovišne sú stará skupina, niekde ich volajú aj "sladkovišne" alebo "turecké višne" Jedná sa o staré stromy. Prastaré hybridy týchto skupín. Kedysi sa dokonca množili aj ako pravokorenné s odkopkov a ja tiež mám nejaké tie odkopky, samozrejme len pár kusov z pôvodných stromov, ale i štepené. Je jasné čo je cennejšie...

Wabi, tento príspevok bol len jeden v rade diskusií o nových ukrajinských odrodách, naštartovalo ma to získať ich. Sám vieš aká zložitá je ich cesta do slov. záhrady. Dopisovanie s predajcami na Ukrajine, obťažovať kopu ľudí žijúcich tam, obmedzený čas predaja a a....všetko okolo toho. Takže sa to nedá zabudnúť.
Som si vedomá, že každý rok dozreje niečo nové, niečo lepšie, lenže ja nechcem skúšať, chcem pestovať a dožiť sa plodov. Začala som s ukrajinskými, prvý bol nikita od teba, po roku má 2,6 m a je to statný bohatier, tak kompletujem túto zbierku včetne opeľovača.
A tie nové hybridy, samozrejme, že ma vábia, čas ukáže a dám hlavne na názory a skúsenosti všetkých vás čo tu prispievate. Ja sa len učím.

Foto s viacerými odrodami kaki a virginian

Fakt je, že väčší obrázok sa mi nepodaril zatiaľ. Pretože ten program ktorý to zmenšuje, keď mu dám väčší rozmer, tak sa zahltí...
Skúsim nabudúce...
Nuž ja netvrdím, že nové hybridy sú spása. Proste nepoviem viac, než viem od Ukrajincov.
Nech je ako chce, je to vždy lepšia voľba než vymrznuté stromky z Talianska či zamrznutý Dunaj. Do teplejších končín sú dobré.
Komu však ide hlavne o odolnnosť a včasnú zrelosť tak virginiany sú virginiany...
NB mi chutí veľmi. Je dobrá, sladká. Rosijanka mne osobne nevyhovuje, ale to je len subjektívne hodnotenie... Obe Dozrievajú takmer rovnako neskoro ako klasické kaki...
Keďže tu máme aj klasické kaki, ktoré je rovnako odolné, zostáva jej hlavnou výhodou hlavne dobrá chuť plodov. Fakt je, že ako píšu Ukrajinci chce to aj opeľovača...
Nuž a držím palce, nech už si vyberieš čokoľvek...

wabi pošli mi to na mail,ja to tam vložím

screen shot

Paloo postupoval som podľa inštrukcií. Tak nejak sa to podarilo, len sa mi nezdá že je to prilepené na kiwifore, čo asi nie je OK.
Ale nič to, hlavne že je nejaký obrázok.
Ide o porovnanie jednotlivých odrôd aj ich listov. Len teda virginiany sú bez listov, pretože majú kratšiu vegetačnú dobu a listy sú už úplne rozpadnuté.
Všimnite si, že pravé kaki majú väčšinou červené listy, hybridy len málo načervenalé skôr žlté...
Najkrajšie, hrubé kožovité listy má práve ten najodolnejší...

Skoda ze na tej foto nie je nieco s cim sa da porovnat velkost... zapalkova skatulka, pravitko,...

Tie najmenšie szukis sú približne vo veľkosti 1eurovky. Tie najväčšie na fotke mali do 300g. Ale mám aj väčšie...

Pekná fotka a porovnávačka plodov Wabi. Len sa mi nezda ten Tamopan, ktory nema na plodoch ten typicky prstenec, na zaklade coho sa da spolahlivo tato odroda odlisit od ostatnych. Skoda este, ze tu nie su fotky "Dvorskeho" a 3 floora. Trocha pochybujem, ze by mal semenac Costaty odolnost az do urovne Rosseyanky, ta je trocha uz niekde inde v mrazuodlnosti vdaka genov z D. virginiana...Wabi, a kde najsevernejsie tento udajne najodolnejsi semenac rastie a kolko minusov vydrzal?

Myslim, ze u nas nie je snaha mat co najvacsie plody, stacia aj tie cca 200 g tazke, hlavne aby to u nas nevymrzalo a plodilo. Ked to nebude vymrzat, tak plodnost sa s vekom bude slusne zvysovat. Stacia 2-3 kusy 200 g plody na jednom vyhone a uz to niektore konare mozu mat problem udrzat....

Zasa hromada nezmyslov a zavádzajúcich informácií. Aj v tých dlhých príspevkoch, aj na fotografii.
Aj keď som napísal, že nemienim diskutovať, (na tom stále trvám), niektoré veci sa budem snažiť upresniť, a doplniť vieryhodnejšími informáciami, keď budem mať "zbytočný" čas.
Tiež som naletel novinkám z D. virginiana, ale po preštudovaní údajov o nich, som všetky (okrem Prok) vyhádzal, alebo prevrúbľoval. Namiesto pestovania niektorých odrôd D.v. je lepšie vybehnúť na kopec a po mrazoch nazbierať trnky - viem, trochu pritiahnuté za vlasy, ale nech si to každý strávi po svojom. Sú teraz síce novinky z Cleytonovho šľachtenia, označené číslami, ktoré má význam navrúbľovať a sledovať, ale určite nie nakupovať rastliny, zaručené novinky a čakať na zázrak. No a jedna z nich má ešte stále listy, hoci všetky kaki aj hybridy sú už dávno bez listov. Možno skočím spraviť fotku.

Regiomare, encontraste uno, busca más, hay muchos "errores" o mentiras.
Saludos, Miro.
www.asimina.sk

Pepe, merítko - Prok máš na mojej stránke:
http://www.asimina.sk/SK/kaki.html
Miro.

Som rád že je tu toľko odborníkov na kaki, aspoň sa konečne dozviem že či je toto Tipo alebo Vaniglia. Kupoval som to ako Vanigliu ale mám pochybnosti, takže by sme to tu mohli spoločnými silami zistiť že čo to vlastne je?

Tak som dnes naoberal v Kaflande kus 10 centov,no nekúp to

Juraj, tak to bude tazky oriesok urcit z jedneho plodu. Niektore odrody navyse nie su tvarovo a ani velkostne identicke, cize nie vsetky plody su ako cez "kopirak" a mozu sa do istej miery lisit aj na jednom strome (mierne rebrovanie, ine splostenie atd). Kedysi bola na stranke univerzity v Taliansku charakteristika najznamejsich odrod hurmikaki, teraz mi nejde otvorit. Ale tie Palove vyzeraju ako Rojo Brillante ...

Tak tu je celý stromček pre lepšiu identifikáciu.