su dva typy názorov na tento problem:
A. akykolvek dlh, ktory vyrobil porucitel za svojho zivota, je mozne vymahat od dedicov
B. vymahat od dedicov je mozne len taky dlh, ktory bol predmetom dedicstva a je uvedeny v osvedcení o dedicstve
zastancovia A. uvadzaju na svoju obhajobu obciansky zakonnik:
Prechod dlhov
§ 470 (1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
zastancovia B. zvyknu na svoju podporu uvadzat obciansky sudny poriadok
§175x ods. 1 OSP (1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. AK SA OBJAVI IBA DLH poručiteľa, konanie o dedičstve sa NEVYKONA.
preco by potom OSP explicitne uvadzal, ze konanie sa nevykona, ked by ziadne konanie nebolo potrebne (a mal platit bod A) ?
tak neviem ako to je ...