Mam podobné pocity ako Ty.Ešte som sa nespojila so žiadnym doktorom.Nieže by som s tym mala problem ,len sa mi jednoducho nechce.Nie je nejaká stranka na nete ,čo by mi trošku pomohla.

Keď Ťa bolí zub, tiež sa Ti nechce ísť zubárovi? Alebo keď máš zlomenú nohu, tiež sa Ti nechce ísť na chirurgiu? Nečakaj zázračné vyliečenie len z toho, čo si prečítaš na nete. Je fajn, že si tu môžeme vymieňať svoje skúsenosti, ale každý z nás Ti povie, že Tvoja prvá cesta musí viesť lekárovi. Cez mail alebo net Ťa nikto nedokáže vyšetriť a nedokáže Ti stanoviť správnu diagnózu.
Všimni si, že všetci, čo si tu pomáhame, hovoríme jedno a to isté - prvoradé je riadne liečenie u lekára. Až potom môžu nastúpiť pomocné barličky, v podobe našich skúseností s tým, ako bojujeme s touto chorobou.
Tak sa pekne naštartuj a utekaj lekárovi.

Ahojte, tak stále ju mám aj keď sú od vtedy 4 roky ako som to sem písala a jednoducho som od vtedy nešla žiadnym MHD, chodím len autom, vlakom a vec je vyriešená, pekný deň a Ďakujem za tak veľa príspevkov

Do tretice všetko najlepšie´. Od novembra 2008 som PP pozitív. Rok po narodení druhého dieťaťa mi prišlo v spánku zle, celá som sa triasla, búšilo mi srdce, bolo mi strašne horúco a mala som pocit, že odpadnem. Vyšetrenia ukázali zrýchlený tep, cysty na ŠŽ a prolaktinóm na hypofýze. Minimálne dávky liekov urobili svoje a ja som sa cítila fajn. Nastúpila som do práce. Po roku odišiel kolega a ja som robila prácu za dvoch. Časový stres spôsobil zvláštne pocity napätia, akoby neustále niekto plieskal nado mnou bičom. Navštívila som psychologičku. Nasadila mi PERSEN, SANASON, cvičila som relaxačné techniky. Za pár týždňov som opäť bola fit.

Pred rokom mi vážne ochorel otec - rakovina. Lietala som medzi nemocnicou, zamestnaním a prácou, prebdela som aj 3 noci a keď som sa konečne vyspala, vstala som nekonečne unavená, až som si ulietala PP. Problém v dopravných prostriedkoch, v uzavretých priestoroch, kde bolo veľa ľudí alebo keď som bola sama. Keď som musela odstaviť na krajnicu auto, lebo som dostala panický atak po tom, čo som predbehla iné auto a musel po mňa prísť manžel, lebo som nebola schopná došoférovať domov, objednala som sa u psychiatra. Nastavil ma na SERLIFT a TRITICO. Mám sa relatívne fajn. Nemám nezvládnuteľné panické ataky, cestujem dopravnými prostriedkami, v kostole môžem sedieť aj v prvej lavici a po dohode s lekárom som začala minulý mesiac šoférovať aj sama.
Za volant sadám s rešpektom avšak bez strachu. Predtým som dokázala fungovať iba po LEXIKu al. FRONTINe.

Chcem poďakovať všetkým panikárom, ktorí prispeli do tejto témy, stala sa pre mňa akousi drogou. Predtým som nechápala, ako môžu ľudia zabiť na nete toľký čas, keď som objavila túto tému, visela som na príspevkoch aj 4 hodiny. A div sa svete. Bolo mi potom pár dní lepšie. Keď sa to zhoršilo, opäť som išla na stránku a zase sa mi polepšilo. Neviem to vysvetliť, možno je to preto, že som si uvedomila, že nie som sama, a že musím bojovať, tak ako ostatní. Preto ďakujem Vám všetkým, ktorí ste prispeli do tejto témy. A keďže v poslednej dobe nachádzam príspevky poslabšie, rozhodla som sa napísať svoj príbeh. Pomohli ste mi uvedomiť si, že je to problém, ktorý sa nevyrieši mávnutím čarovného prútika, treba hľadať príčinu a riešiť ju. U mňa tak ako u mnohých ďalších je to stres. Zatiaľ som stále na liekoch a letnom období by som chcela niečo urobiť pre seba. Skontaktoval sa niekto s prispievateľom pod menom Psycholog ? Pomohol mu ? Alebo takéto info sú proti predpisom PORADY ? Budem rada, keď sa mi niekto ozve .

Ahojte, aj ja mám panickú poruchu, už asi 15 rokov a môžem povedať že som vyskúšala všetko možné a zatial nič moc, boli obdobia keď bolo lepšie, ale aj keď sa snažím ono sa to stále vracia, neberiem už žiadne anitidepresíva, po ich vysadení sa to vždy vrátilo,tak mám stále xanax pri sebe. Práve mám zas to zlé obdobie, asi tie teplá a zmeny počasia. A teraz hĺadám aj prácu, to tiež nie je sranda, tie pohovory sú nočná mora, hlavne ak tam sedí viac ľudí, a nie je kam utiecť....asi to poznáte. A tak občas sa otočím a utekám domov, do bezpečia, a potom si nadávam, že som tam mala ísť, a nejako to zvládnuť.Nemáte nejaký recept ako to zvládnuť?

Ahoj Mirka, to že zvládaš bez antidepresív ťažké obdobie ak si nezamestnaná, príp. ak to v zamestananí neklape, je úspech, ktorý by ťa mal povzbudiť. Možno pomôže, ak si predstavíš čo najhoršie sa môže stať na pohovore, to že ťa neprijmu do zamestania, to nie je žiadna tragédia, ak by si sa mala byť veľmi roztrasená, ja by som možno použila ten xanax, budeš pôsobiť uvoľnenejšie, zapôsobíš a pracovné miesto je tvoje! Ak nie, ber to tak, že pre teba nebolo dosť dobré....Hlavu hore! Držím palce.

Ja sa práve pokúšam zbaviť sa Xanaxu. Podľa môjho lekára sa na Xanax, Lexaurin, Frontin a pod. vytvára závislosť. Bohužiaľ, vyskúšala som to aj na sebe. Vysadzovať treba veľmi pomaly. Oproti tomu lieky ako Cipralex, Tritico a iné antidepresíva, alebo priamo lieky na PP by nemali vytvárať závislosť. Tie prvé by som už teraz brala ozaj len ako jednorázovú výpomoc, ale nie trvalo.

To Mirka: takéto momentálne záchvaty strachu pred dôležitým pohovorom sa dajú zvládnuť predýchaním. Pozri si staršie príspevky. Skutočne to funguje.

Teraz mám v práci hektické obdobie, párkrát som zabudla vziať SERLIFT, resp. som si dala len polovicu, alebo som ani nevedela, či som si dnes svoju dávku dala alebo nie, nestihla som si urobiť polhodinovú prestávku na obed, išla som neskoro spať a ráno som nevládala vstať, a už sa to prejavilo. Povedala som si stop a vytlačila som si zo str. 55 10 tehličiek od Caesara2222 a začala som sa nimi riadiť. Zabralo to. Týmto mu ďakujem. Držme sa.

Čaute. Po PN sa vraciam do práce. Asi po 7 mesiacoch v domácom liečení. Ešte stále mám PP ale snažím sa predýchavaním a liekmi dajako to zvládať. Mám aj starosť či ma neprepustia. No uvidíme?. Mňa PP držia už 9 rokov s jednou 1 ročnou prestávkou potom som sa prepracoval atď. už som o tom písal predtým. Uvidím či to zvládnem. Ja si verím / musím /, mám dieťa a rodinu. V poslednej dobe som začal vyslovene žrať čokoládu 200g za 1 deň. Preto som začal cvičiť kulturistiku inak by som mal asi 140kg a moje autíčko by žralo o 2 l viac. Dúfam že sa z toho dá niekedy vyliečiť. Aby to malo dáký zmysel.
Brano

A nič?

Ludia kedy už konečne pochopíte že xanax je odpad a nie liek, to si možte uvariť aj čaj, seroxat teda jeho generikum paretin je jedinečná vec, ktorá vás dokáže dostať z biedy

Dufam, ze sa co skoro vyliecis, ziadna psychycka porucha alebo choroba je neznesitelna.. ja trpim na dve

Ďakujem. Aké máš problémy?
Brano.

Že xanax je bordel, je známa vec. V prípadoch núdze, hlavne keď príde náhla stresová situácia, je pre mňa idálny, žiaden čaj nemá na mňa ani len podobné účinky... Sama ho neužívam častejšie ako 1-2x za mesiac, podľa potreby. Niekedy ani to nie. Ak sa niekto cíti zle non stop je samozrejme seroxat super liek, určite by nebolo ale vhodné užívať ho non stop celý život. Držím place všetkým, či s liekmi, či bez nich!
Copartner, čo takto namiesto hundrania doporučiť náhradu za xanax (samozrejme okrem seroxatu, ten je na dlhodobé užívanie)?

Ahojte všetci!Tak konečne som tomu, čím som si prešiel našiel názov...Dakujem!Ked sa mi to stalo prvý krát bolo to hrozné naštastie som mal doma nejaké lieky na spanie tak som to nejak zabil tým,že som zaspal.No musím povedať,že ten nasledujúci den bol hrozný kopec otázok "čo sa mi to včera stalo..?čo to bolo?Bojoval som s tým asi týžden a napokon to prešlo....,ALE stalo sa to znovu..a nerád to priznávam,ale takisto trpím PP!Bol som v takej beznádeji a tie záchvaty pp sa u mna prejavovali neustále počas celého dna...uf myslel som si ,že sa z toho zbláznim..Momentálne ma drží nad hladinou neurol,ale na ten sa spoliehať do nekonečna nemôžem musím vyhľadať pomoc..Nikde som sa ale nedočítal,či ta so toho dá zbaviť nadobro..?

Myslím si, že nie., môžeš sa však naučiť s tým žiť a dosť plnohodnotne.,potláčať príznaky už v začiatkoch,
ja mám pocit, že PP "napáda" ľudí, ktorí sú veľmi zodpovední a empatickí, posudzujem to z príspevkov, čo som si prečítala.,
ja osobne, som nešla cestou liekov,práve myšlienka,že by som brala antidepresíva ma posunula a zobudila., pomohla mi kineziologička a nejaká sila vo mne, najmä hovor o svojich problémoch, neuzatváraj sa do seba a choď tou cestou, o ktorej si myslíš, že ti pomôže.,

ja som mala PP pre 3 rokmi, nenašla som u mojich blízkych podporu v tom riešení, o ktorom som ja bola presvedčená, že mi pomôže, urobila som to, čo odo mňa čakali oni: žiadna PP, vydržalo to 3 roky a vrátilo sa mi to na to najslabšie miesto v mojom tele., moja rada-nepodceňovať, poľaviť v povinnostiach a žiť pre svoje sny a radosti!!!

Ahoj Eva!Myslím,že máš pravdu ja to robím podobne ked to na mna ide ihned začnem myslieť na niečo iné snažím sa jej postaviť,ako súperovi .....proste nejak si vsugerujem,že žiaden záchvat nebude a hotovo..!!skrátka ho nedovolím snažím sa nemať strach z ataku a ono to nejak odomna odíde..

skusali ste niekto na PP homeopatiu?
taku od lekara-homeopata?