Taaak prečítala som celé toto fórum a musím to tu napísaŤ aj ja.Podeliť sa s vami o moje problémy
Keď som mala 16 dala som sa dokopy s už ex priateľom.Bola som s ním 3 roky.Prvý rok bol úžasný,až kým neprišla prvá hádka.Náš vzťah po tej prvej hádke bol stále o tom istom.Rozchádzali sme sa a opäť sme sa dali dokopy.Keď sa to neopakovalo 100x ani raz
))Neskôr som prišla nato,že mi klamal,podvádzal atď... rozišli sme sa... samozrejme,že som sa trápila a čakala,že sa zmení,že sa mi ozve...proste naivka
tento stav ma držal asi pol roka a dosť mi to naštrbilo psychiku,čo som si vtedy neuvedomovala,lebooo nemala som žiadne príznaky...až kým....
Minulý rok v apríli som sa zobudila nato,že sa v celom byte svieti..bola cca 4 hodiny ráno.nechápala som,čo sa deje,ako prvé mi napadlo,že nás rozkošný mačkopes sa pýta vonku a mamka z toho robí drámu.. Skočila som z postele,ako keby mi niečo hovorilo,že sa mám ísť pozrieť,čo sa deje.Śla som do spálne a v tom... soom uvidela moju mamku a staršiu sestru ako stoja pri posteli...sestra v ruke držala mobil a volala prvú pomoc.... otec v spánku zomrel(vraj chronicky poškodené srdénko,zomrel na zlyhanie srdca)... och ! zviera mi hrdlo,len pri pomyslení nato a je mi doplaču
neuvedomovala som si,čo sa vlastne deje,bol to neskutočný šok,nie len pre mňa,ale aj pre mamku a sestru.Šla som k posteli pozerala som naňho,plakala som,držala som ho za ruku a verila som,že otvorí oči... no nestalo sa... NIKOMU neprajem to,čo som zažila ja!... bože celá sa trasiem,ale to prejde.....
Sedela som v kuchyni,zápalila som si a pozerala som sa na chodbu..vystriedalo sa v ten deň u nás veĺa ľudí.Policajti,pohrebáci,doktori.... Na pohrebe som sa tiež ako tak držala...Prvé mesiace boli také zvláštne,tak ticho bolo doma,také prázdno som cítila....sedela som pri okne,sama v izbe a plakala som ....
...Každý večer,som spala s mamkou a sestrou,neviem či som sa bála alebo čo..bolo to také zvláštne pre mňa.Nevedela som zaspať v noci,občas mi trpli ruky,nohy..proste stále som myslela len nato,že čo ak zomriem aj ja...po 2 mesiacoh od toho strašného šoku,som sa odhodlala spaŤ v mojej izbe(hneď pri spálni).Celú noc mi svietilo svetielko nad posteľou,mala som prerušovaný spánok..katastrofa,des..
Prvýkrát som šla na pohotovosť v júni....silné búšenie srdca,tlak mi tlakomer ani nezmeral..ľudia poviem vám,myslela som,že zomriem... na pohotovsti s kľudom mi dali tabletku magnesium a doviii dopooo...na druhý deň som bola tak unavená,že som skoro celý deň prespala...
V oktobri som bola 2x na pohotovosti..tak isto 2x magnesium,nebavili sa dalej...nedalo mi to a stále som si na nete čitala rôzne fóra.Každý deň som si našla inú diagnózu... zo začiatku sa mi celý deň hlava točila,bolo mi proste na prdlajs... Pobehala som lekárov,EKG vv poriadku,krv v poriadku,štítna žlaza-výsledky vraj ako z knižky
usg obličiek ok !!..keĎ som doniesla výsledky internistke povedala mi tieto slová: Viem,že strata človeka veľmi bolí,ale musíte sa vzchopiť a myslieŤ na svoje zdravie,žiť svoj život!Pred sebou vidím krásnu,zdravú slečnu,ktorá má problém v hlavičke.Ona mi to povedala s úsmevom na tvári,noo mňa tým rozplakala.Dala mi kontakt na psychologičku,samozrejme,že som tam dodnes nebola
)))
Už rok trpím touto poruchou..sú dni kedy mi nič nieje,zas sú dni kedy sa mi toči hlava,mám migrény,bolí ma chrbát(stuhnuté svalstvo,bolí ma hrudník z neho,pichanie pri rebrách)páli ma koža,bolí ma žalúdok,mám sucho v puse,trasiem sa,je mi zima a vzápätí nával tepla a zas niekedy mám pocit,že mi bije zle srdce
neviem či aj vám,ale ja mám niekedy blbý pocit... idem do obchodu,už cítim,že mi je všelijak a keď sa už vraciam späŤ domov,dobreže neutekám,mám pocit,že odpadnem,že mi divne bije srdce,akokeby tak doznievalo už len...neviem,či je to tym,ze tatko zomrel na zlyhanie srdca a bojím sa,aby sa mi to isté nestalo..a zas niekedy mám pocit,že nemôžem nič robiť,len aby mi nebúšilo srdce...ked dlhsie lezim,postavim sa rozbusi sa mi srdce..fakt mam pocit ze len lezat budem aby som sa na to nestažovala..neviem ci je to tým,ze mám PP a som citlivejšia na to bitie srdca,ale zbláznim sa z toho
.. ináč dosť často si meriam tlak(internistka mi dala tabletky na vysoký tlak -nebilet) no lenže ja mám kolísavý tlak asi od tej PP... ráno mám nízky tlak,poobede 120/70 a už ked sa blíži k večeru koniec 140/80 pulz 90 ..šalenotáá prosteeee... a dosť často si merám pulz
... niekedy sa mi aj stane,že keĎ zaspávam točí sa mi hlava(ale vraj to je ftedy vysoký tlak) .. tak zoberem magnesium a zaspím nejako...
V týchto mojích stavoch mi veľmi pomáha priateľ.Je veľmi chápavý,dosť často sa s ním o tom rozprávam,už keď mi je divne vidí to na mne,robí všetko preto,aby som na to nemyslela.Spí u nás skoro každý večer,teda ak mu to vyhovuje.
Ale keď viem,že nepríde je to v prdeli... ja som hore aj do 2 rána,kým ma únava nepoloží,bojím sa zaspať,keď som sama...
V podstate dlho som nemala silný atak(klopkám si na čelo
),skôr sú to len také stavy :horí mi tvár,uši(väčšinou o tej pol 8,keĎ idem so psom vonku),bolí ma chrbát,páli ma krk,alebo ramená,búšenie srdénka-také miernejšie... ja viem,že najviac pomáha pozitívne myslenie,ale keď to na mna ide,neviem si pomocť
vtedy len na to najhoršie myslím,kontrolujem sa... mám 20rokov a párkrát do týždňa sa pripravujem na smrť... fakt mi z toho prepína.. musím zájsť k psychologičke,ale tabletky brať nechcem.... čiže asi tak nejak v skratke o mojom probléme