Zavrieť

Porady

Neznesiteľný život s otcom

Dobrý deň. Potrebovala by som poradiť, lebo mám pocit, že už sa doma naozaj všetci zbláznime (okrem jedného člena, ktorý sa zjavne zbláznil už dávno).
Sme tri sestry (jedna s nami už nebýva), my dve žijeme v štvorizbovom byte s otcom. Mama nám zomrela pred rokom. Už od detstva nás otec bil ako žito, občas sa ušlo aj mame, chodieval domov opitý a nepočúvali sme nič iné ako to, aké sme sprosté, neschopné a nič z nás nebude (všetky tri sme sa dobre učili). Bežne u nás ako výchovné prostriedky fungovali varechy, remene a korbáče. Raz som dokonca dostala takú ranu päsťou, že mi vyskočila sánka.
Teraz mám 33 rokov a 14-ročného syna, sestra má 28 a 8-ročného syna a všetko pokračuje ďalej. Zatiaľ si nedovolí udrieť nás, lebo sa bojí, že by sme ho udali (dnes ma strčil tak, že som letela cez pol kuchyne), ale psychické týranie je na dennom poriadku. Naše deti sú neschopní darebáci, lajdáci, my sme mrchy, svine a pod.
Každá bývame v jednej izbe aj s dieťaťom, otec užíva spálňu (ktorú si zamyká) a obývačku. Sestra aj ja platíme mesačne na nájom po 105 euro, otec platí 60, stravujeme sa sami, ale aj tak vykrikuje, aké sme neschopné a ako nás musí živiť (deťom nekúpi ani len jednu čokoládu).
Nikdy nebol kompletný, ale myslím, že teraz sa už úplne zbláznil. Toaletný papier si nosí zo zamknutej spálne na WC zakaždým, keď ide vykonať potrebu, hneď potom si ho zas odnesie. Na balkóne máme dva smetné koše, jeden jeho, jeden náš. Sprchovať sa máme tým spôsobom, že namočiť, vypnúť vodu, namydliť, pustiť vodu. A nedajbože, ak sme tam 5 minút, už trieska na dvere. Prádlo musíme vešať na sušiaky cez tri šnúry (pred dvomi mesiacmi stačilo cez dve). Nikdy nerobil domáce práce, ale teraz je odborník na všetko.
Po mamine sme každá zdedili osminu bytu, otec veľmi chcel, aby sme to prepísali na neho, vraj budú nižšie poplatky za dedičské konanie. Celý život nás vyhadzoval z bytu, takže sme s tým nesúhlasili, urobili by sme so seba bezdomovcov. Teraz nám vykrikuje, že si máme uvedomiť, že sme podedili len nehnuteľný majetok, nie hnuteľný. Takže linka je jeho, lavica je jeho, nože aj taniere sú jeho.... Deti nemôžu do obývačky ani vojsť, lebo tam je všetko jeho.
Najviac ma desí, že dostáva záchvaty agresie. Ten nepríčetný pohľad v jeho očiach je hrozný. Pred dvomi rokmi na návšteve u rodiny škrtil svoju sestru. Bojíme sa týchto jeho "prepinákov", lebo človek pri ňom nikdy nevie, čo urobí.
Sleduje nás, kam a s kým ideme. Toto robieval mame, bol chorobne žiarlivý. Má presný prehľad, do akého auta nastúpime, s kým odchádzame. Reči typu "ani košele mi neožehlíš" sú úplne normálne. Celý život riadil a manipuloval s mamou a s nami ako deťmi, ale teraz sme už dávno dospelé a on potrebuje riadiť stále.
Keď idem do práce, bojím sa nechať s ním syna doma, pretože si pekné slovo pre neho nenájde, stále sú to len urážky. Syn je v puberte a začína na toto reagovať nervózne, výbušne a vzpurne. Presne ako ja kedysi. Bojím sa, že jedného dňa treskne dverami a odíde radšej s kamarátmi, ako by mal ostať tu, kde je pre dedka len niktoš a lajdák.
Podotýkam, že otec má dokončenú učňovku, celý život robil robotníka na stavbe. So sestrou si robíme vysokú školu, teraz sme v bakalárskom ročníku, ale stále sme len chudery a neschopné niktošky.
Prosím vás, je možnosť nejakého riešenia tejto situácie? Chodíme ako uzlíky nervov, ťažko sa zvláda starostlivosť o deti, práca, škola a nakoniec doma takéto stresy. Chcela som, aby išiel psychológovi alebo psychiatrovi, ale odmietol s tým, že my sme bláznivé a jemu nič nie je.
Dnes mi vyhodil do záchoda obed, ktorý som mala navarený, pretože potreboval práve ten hrniec, v ktorom bolo naše jedlo.
Skrátka, sú to samé prieky a naschvály.
Každý deň sa trasiem ako osika, čo zas bude. Neviem, na koho sa obrátiť. Odsťahovanie nepripadá do úvahy, nakoľko by sme to finančne neutiahli. :-(
Prosím, poraďte.
Naposledy upravil Dav : 19.02.11 at 16:32
Usporiadat
Erika686 Erika686

Erika686 je offline (nepripojený) Erika686

Z tvojho opisu otca- akoby som videla svojho. Despoticky tyran, ktory dokaze psychicky ublizit viac ako fyzicky.
Nemala by si riesit vas narok na byt za tychto podmienok, mas syna, tak pozeraj predovsetkym nanho, lebo sa stane to, coho sa obavas.
Nam tiez mama zomrela, ale teraz co mam ist byvat k despotickemu otcovi len preto, ze mam narok tam byvat? Nikdy v zivote. Mne ide o pokoj mojich deti a az tak nejaky narok na byt.
Otca sa nasilim nezbavis, pokial sam nebude chciet sa liecit, ty nemozes nic. Jedine konecne po tolkych rokoch zobrat rozum do hrsti a odist prec, lebo zosalejes.
0 0
mia.jane mia.jane

mia.jane je offline (nepripojený) mia.jane

lubko6394 Pozri príspevok
Možno som mimo, ale čo ste robili doteraz ? Ak to správne chápem, tak ste sa obe sestry rozhodli mať deti, a kde s nimi budete bývať ste akosi nedomysleli a tak ste ostali bývať s tým Vaším tyranom a za pár rokov ak to isté urobia Vaše deti ? Potom sa budete deliť o ten byt ako ? Kde máte partnerov s ktorými ste plánovali budúcnosť a deti ? Prečo to neriešite s nimi ? Alebo je problémom to, že ten byt je nebodaj na Luníku ?
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
0 0
mia.jane mia.jane

mia.jane je offline (nepripojený) mia.jane

intro Pozri príspevok
Podľa Vášho písomného prejavu usudzujem, že viete žiť aj mimo rodičovského bytu - Váš podiel na tom byte sa nezmení .
Usudzujete správne, ja som tu od svojich 18-tich rokov nežila vôbec. Presťahovala som sa sem až teraz v septembri, nakoľko firma, v ktorej som robila a mala som príjem cez 1000 euro sa zrušila a ja v novej práci zarobím 500 eur a už nie som schopná utiahnuť prenájom.
Nebyť tohto dôvodu, nie som tu ani minútu, to mi verte...
Preto je naozaj "obdivuhodné", na aké psychické dno vás dokáže dostať jeden človek za polroka....
0 0
lubko6394 lubko6394

lubko6394 je offline (nepripojený) lubko6394

Strojár
mia.jane Pozri príspevok
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Tak teda prepáč. Podľa tých informácií to naozaj vyzeralo že ste úplne nesamostatné. V tomto prípade ťažko radiť, jediné čo ma napadá je zaplatiť teda prenájom jemu, ale to by ste ho museli dostať k nejakému psychológovi, ktorému by on dôveroval a možno spolu by ste boli schopní nájsť riešenie. A to riešenie by mala naozaj asi hľadať nestranná osoba ( nejaký mediátor ) lebo takto v trojici ťažko nájdete riešenie. Želám úspech.
0 0
ErinErin ErinErin

ErinErin je offline (nepripojený) ErinErin

mia.jane Pozri príspevok
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Keď píšeš takto anonymne, aspoň dostaneš nezávislé rady a rôzne pohľady. Už od začiatku tam kdesi v pozadí svietilo, že ste bez partnerov, keďže ich nespomínaš. Daj si pozor, vzorce správania sa zvyknú opakovať! Vyrastala si so vzorom nadradeného otca nad matkou, a aj keď takýto systém nechceš vo svojom živote, možno ani nevidíš, že sa podvedome ním riadiš. Ktovie - možno to bola podvedomá predstava o nižšej hodnote ženy vo vzťahu, čo setru neodradilo od gamblera. Keď si človek neváži sám seba, ani druhí si ho nevážia. Toto asi nie je hlavný problém, ktorý teray riešiš, ale prajem tebe i sestre, aby ste našli šťastie a dobrých partnerov. Uvedomenenie si problému a zmena myslenia je kľúčom!
0 0
Andy Kralik Andy Kralik

Andy Kralik je offline (nepripojený) Andy Kralik

Na vasom mieste by som uvazoval o tom spravit radikalnu zmenu.

Neratajte s tym ze sa otec zmeni. A neratajte s tym ze "odide z domu".

Zmente prostredie. Poriadne si zratajte ci to financen neutiahnete (nezavrhnite automaticky tuto moznost). Mozno "vyraznejsie uskromnenie z kratkodobeho hladiska bude lepsie z dlhodobejsieho hladiska. Existuje aj moznost prenajat si izbu za podstatne nizsi peniaz. A pokial je to skutocne tak ako opisujete, az take uskromnenie to nebude. A hlavne - vyberiete si aj vy "susedov". Vid http://www.spolubyvajuci.sk/

A zvazte psychologicku pomoc. Budete potrebovat podporu.

Nedovolte aby ste si vy alebo vase deti "zvykli" na podcenovanie a pripadne ho vzali ako fakt!
0 0
JM1968 JM1968

JM1968 je offline (nepripojený) JM1968

[QUOTE=Erika686;1663143]Otca sa nasilim nezbavis, pokial sam nebude chciet sa liecit, ty nemozes nic. QUOTE]
Ľudia, ja som asi naivná, ale keď je niekto nenormálny, ako môže posúdiť, či sa chce alebo nechce liečiť? Veď ak to nemá v hlave v poriadku ako môže vedieť čo potrebuje? Nemôže mu to niekto nariadiť?
0 0
sorrceress sorrceress

sorrceress je offline (nepripojený) sorrceress

uplne obyčajna žena použijem výraz z jednej tv show ktorý sa mi hrozne páči "z ludu" momentálne na materskej ...viac
nechapem na čo čakate .ved su krizove centra alebo sa informuj na mestkom urade existuje určite nejaké riešenie .určite ti poskytnu aspon pravne poradenstvo ak si na tom finančne tak zle .a uvedom si že ak vaš otec bude musieť sam platiť najom za byt z čoho bude žiť?myslim že sa spolieha na to že nikdy neodidete ,to vy ste mu dali tú istotu že si môže s vami robiť čo chce.no tak čo občas si vypočuje vaše plané vyhražky a to je všetko.vieš je smutné ked si nevieš uvedomiť že ten byt /čiže hmotný majetok/ti je prednejši ako tvoje dieťa .ked sa mu niečo stane už bude neskoro lutovať a plakať čo si mohla urobiť a neurobila si.
0 0
mia.jane mia.jane

mia.jane je offline (nepripojený) mia.jane

Vôbec mi nie je prednejší byt, len nemáme kam ísť. O tom to je.
Z čoho bude otec žiť? Hm, v tom nevidím žiadny problém. Má 630 euro dôchodok a celkom slušné peniaze na účtoch...vrátane tých, ktoré sme mu nechali v dedičskom konaní po mame....
0 0
mia.jane mia.jane

mia.jane je offline (nepripojený) mia.jane

A vetu: "To vy ste mu dali tú istotu, že si môže s vami robiť čo chce" snáď ani nemyslíš vážne....
Čiže nakoľko tu bývame, on má plné právo sa správať tak, ako sa správa...
Ďakujem. S tvojou pomocou práve prichádzam na to, že za správanie môjho otca vlastne môžem ja so sestrou...
Zrejme ho provokujeme už len svojou existenciou.
0 0

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať