Skús pozrieť príspevky, o stravnom tu píšeme jedna radosť už asi celý týždeň.
SZČO a zamestnanec je postavený na jednu úroveň. Čiže aký má nárok na stravenku zamestnanec, taký má SZČO.

akurat by to este chcelo zisti ako je definovany odpracovany den

ved SZCO moze robit 1 ale kludne aj 7 dni v tyzdni

Tu platí ZP, ktorý určuje týždenný pracovný čas.

Myslím si, že máš taký názor preto, lebo pre Vás ako spoločnosť, ktorá predáva stravné lístky je výhodnejšie predávať drahšie SL.

Prečítal som všetké príspevky, ale jednú vec som sa z nich nedozvedel. V podstate sa v celej diskuzii viedol spor o výšku odpisu. Mňa by zaujímalo, či všetké SZČO si môžu nárokovať na 55% odpis z ceny obeda. Kdesi som zazrel, že tí ktorí majú paušalné 40% odpisy, tí si môžu 55% čiastku odpísať. Tie SZČO, ktoré majú remeselnú činnosť, teda odpisy 60%, že si tieto výdavky nemôžu dať do odpisov. Ak mi to môže niekto vysvetliť, budem mu vďačný.

Suma 40%, resp. 60% paušálnych výdavkov sa vypočíta zo sumy zdaniteľných príjmov. SZČO nemá povinnosť viesť účtovníctvo. To znamená, že nemá ani možnosť si uplatniť výdavky na stravovanie (v podstate sú zahrnuté v paušálnych výdavkoch).
Napr. príjmy 100.000 mínus výdavky 40.000 mínus odvody do poistných fondov = základ dane mínus nezdaniteľná čiastka = daň na zaplatenie.
(To uvádzam len-tak nahrubo, individuálne to môže byť trochu inak, ale tie paušálne výdavky sú o.k.)

Ďakujem za odpoveď. Tiež som si myslel, že je to tak, ale 100% istotu som nemal.

Drahá qwertyui

neviem si predstaviť, že by si dokázla dať do účtovníctva nákup: olej, múka, rybie filé a podobne.

Kúp si gastrolístky a máš po probléme nakoľko pani ministerku Šmegnerovú preválcovali, keď dala do zákona text, že iba podanie teplého jedla je považované za závodné stravovanie.

Objavujú sa aj spôsoby, že si živnostník zúčtuje účet za stravovanie v reštaurácii, mne na tomto postupe vadí to, že pri závodnom stravovaní zabezpečenom pre zamestnancov v reštaurácii sa vyžaduje ZMLUVA o zabezpečení závodného stravovania a analogicky bz mala byť takáto zmluva aj pre živnostníka.

Najjednoduchší spôsob je mať gastrolístky.

Može si dať sro do nákladov 55% z 89,- stravného lístka ktorý poskytne konateľovi bez prac.pomeru v spoločnosti ? Alebo spoločníkovi bez prac.pomeru v spoločnosti ? Podotýkam že ani konateľ ani spoločník nepoberajú za svoju prácu odmenu od soločnosti.

Myslím si, že nie. Konateľov chcel v roku 2005 dostať zákon o zdravotnom poistení do pzície SZČO čiže čosi ako podnikateľ, neúspešne. V súvislosti so závodným stravovaním by to bolo ešte viac pritiahnuté za vlasy ako pri snahe aby tieto osoby platili zrdavotné poistenie.

Je to môj názor.

apo

Podľa novelizácie zák. o cestovných náhradách si môžeš dať do nákladov-prevádzková réžia 55% nie z 80, ale z 89,- Sk. V e-novinách písali, že nielen z gastrolístka, ale aj z bločku za stravu zo stravovacieho zariadenia, prípadne ak sa stravuješ stále v tom istom zariadení tak aj z faktúry.

Konečne som sa dočítal konca. Oveľa múdrejší nie som. Viem že ako szčo mám nárok na stravné lístky od 1.1.2006, ale neviem čo sa mi oplatí lepšie:
a) SL vo výške 89,- Sk a uplatním si 55% do zdaniteľných výdajov
b) SL vo výške 50,- Sk a uplatním si 49,- Sk do zdan.výdaj. a 1,- nezdan. výdaj.

Kde a ako sa dopátram kotrá kombinácia bude pre mňa výhodnejšia, a zo strany DÚ akceptované.

ďakujem za odpovede, príspevky a námietky

Ak sa vystravuješ za 50.- stravenku, tak potom to nechaj tak, dáš si do nákladov 48,95.

Všetko záleží od toho, koľko korún Vás bude stáť jeden obed. Ak sa dokážete vystravovať za 50,- Sk, je to pre Vás najvýhodnejšie, lebo pomerom: daňový výdaj / cena lístku, to vychádza matematicky najvýhodnejšie.

Podla mňa je "logicke" že z 50,- Sk sa nedá najesť, možno ani z 89,- aj tak či tak budem musieť doplatiť v hotovosti.
Ja som sa ?chcel? opýtať či by nestačila nižšia suma a "skoro" celý lístok mám ako daňový výdaj?

Alebo už príliš veľa premýšlam?

Ono tak či tak, viac do nákladov nedostaneš ako 55% z 89. Takže je to na Tebe, akú stravenku si kúpiš.

ďakujem za odpovede, už len sa rozhodnúť ktorú zo spoločnosti si vybrať.

A verím že aj DÚ uzná 55% z ceny stravného a nie ceny SL.

prajem pekný večer

Tomáš

suhlasim so ZuzanouA

a čo v takom prípade, ak SZČO je zároveň aj zamestnancom? Napr. do 16:00 pracuje v zamestnaní a potom do 21: robí spolu s víkendami na svojom. Zamestnanec má nárok na stravné po 4. odpracovaných hodinách, takže teoreticky ba mal mať takto nárok na stravné aj SZČO (večere). Zákon však nevydal usmernenie, takže si to podľa mňa môže každý vysvetliť ako chce.

V zákone sa píše, že môže poberať len jeden stravný lístok na pracovný deň. predsa ta vypocítana cast je od 5-12 hodin a tam sa urcite vojdes.