Chcela som napísať, že sa to prepočíta podľa hodín v každom štáte , ale napadlo ma pozrieť inam, tak prikladám - možno pomôže:
Komentár (výklad): K § 13
Zákon o cestovných náhradách Účinnosť: 1. 4. 2005, 1. 1. 2009 Autor(i): Ozimý Vladimír, Ing.
Zákon tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste (§5) definuje aj stravné pri zahraničnej pracovnej ceste. Zákon vymedzuje rozdielne časové pásma ako pri tuzemských pracovných cestách, a to:
a) do 6 hodín (vrátane),
b) od 6 do 12 hodín (vrátane),
c) nad 12 hodín.
K týmto časovým pásmam je zadefinované stravné v eurách alebo v cudzej mene pre zahraničnú pracovnú cestu, pričom základné sadzby stravného ustanoví na každý kalendárny rok Ministerstvo financií SR opatrením (ods. 2 a 3) (č. 482/2010 Z. z.):
a) do 6 hodín patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) od 6 hodín do 12 hodín patrí zamestnancovi 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
V praxi by mohli nastať problémy, čo sa stane v prípade, ak zamestnanec strávi počas zahraničnej pracovnej cesty čas vo viacerých štátoch. V ods. 5 je práve zadefinovaný postup:
a) zamestnancovi sa prizná stravné platné pre krajinu, kde strávi počas kalendárneho dňa
najviac hodín,
b) zamestnancovi sa prizná stravné, ktoré je preňho
výhodnejšie, ak strávi
rovnaký čas vo viacerých krajinách.
Vo všeobecnosti platí, že zahraničná cesta začína prekročením hranice. Avšak ak je dopravným prostriedkom lietadlo, zadefinovalo sa do ods. 5, že za čas strávený v jednotlivých krajinách sa považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku. Tento časový test sa používa pri nároku na stravné pri zahraničnej ceste, pričom sa použije len v prípade, že sa posudzuje nárok na stravné podľa času stráveného v jednotlivých krajinách v zahraničí. Podľa tohto ustanovenia sa nebude postupovať v prípade, ak pôjde o prípady uvedené v § 16 (pozri komentár).
Príklad:
Zamestnanec v rámci zahraničnej pracovnej cesty letí z Paríža do Prahy. Odlet lietadla je 5. 2. 2011 o 13:00 hod. Vracia sa späť na druhý deň, pričom odlet lietadla z Prahy do Paríža je o 13:00 hod. V akej výške má zamestnanec nárok na stravné.
Keďže čas odletu lietadla sa považuje za čas, kedy je zamestnanec už v krajine príletu, potom na účely zahraničnej cesty začína zamestnancovi plynúť čas nároku na stravné pri zahraničnej ceste v prvý deň o 13:00. V prvý deň strávil zamestnanec v ČR 11 hodín a vo Francúzsku 13 hodín. Podľa zákona mu vzniká nárok na stravné platné pre Francúzsko. Na druhý deň mu odlieta lietadlo o 13:00 z Prahy. Pre účely strávenia času a nároku na stravné v zahraničí sa mu počíta čas do 13:00 v ČR a od 13:00 vo Francúzsku. Keďže v ČR strávil 13 hodín, má nárok na stravné v sume základnej sadzby stravného platného pre ČR.
Informácia:
Nesleduje sa teda čas príletu ani skutočný čas odletu. Ide sa podľa letového plánu a hraničný čas je čas odletu určený v letovom poriadku.
Zamestnanec je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu z Košíc do Budapešti. Pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom. Nástup na pracovnú cestu je 7. 2. 2011 o 10:00 hod. zo sídla spoločnosti. Ukončenie pracovnej cesty je 9. 2. 2011 o 11:00 hod. Zamestnancovi bolo poskytnuté stravovanie v prvý deň večera, v druhý deň celodenné stravovanie a tretí deň raňajky. Na aké stravné má zamestnanec nárok? Vreckové zamestnávateľ zamestnancovi poskytol v sume 10 % stravného (od 1. 1. 2011 je vreckové fakultatívne). V tuzemsku trvala pracovná cesta menej ako 5 hodín, čím mu nevznikol nárok na stravné a zamestnávateľ sa nerozhodol mu ho podľa § 5 poskytnúť.
Zamestnávateľ bude postupovať pri určovaní výšky stravného podľa § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách.
Prvý deň:
Zamestnanec prekročil štátnu hranicu o 11:00 hod., čím mu začal plynúť nárok na stravovanie pri zahraničnej pracovnej ceste. Keďže v prvý deň strávil v Maďarsku viac ako 12 hodín, vznikol mu nárok na stravné v základnej sadzbe ustanovenej MF SR, t. j. 39 eur. Keďže mu bola v prvý deň poskytnutá večera, stravné sa kráti o 35 %. Za prvý deň vznikne zamestnancovi nárok na stravné vo výške 25,35 eura.
Druhý deň:
Nárok na stravné nevzniká.
Tretí deň:
Zamestnanec prekročil štátnu hranicu o 10:00 hod. V Maďarsku strávil 10 hodín, čím mu vznikol nárok na stravné vo výške 50 % z 39 eur, t. j. 19,5 eura. Keďže mu boli poskytnuté raňajky, zamestnancovi sa kráti stravné o hodnotu 39 x 0,25 = 9,75 eura. Za tretí deň má zamestnanec nárok na stravné vo výške 9,75 eura.
Pri vyúčtovaní vzniká zamestnancovi nárok na stravné 39 + 9,75 = 48,75 eura.
Zamestnanec má nárok na vreckové vo výške 10 % zo stravného (§ 14). Vreckové sa počíta zo stravného, ktoré nie je krátené o poskytnuté jedlo.
Zamestnanec má nárok na vreckové:
a) v prvý deň 3,9 eura,
b) v druhý deň 3,90 eura,
c) v tretí deň 1,98 eura.
Zamestnávateľ okrem stravného vyplatí zamestnancovi aj vreckové vo výške 9,78 eura.
Pre ods. 6 až 11 platia rovnaké pravidlá ako pri tuzemskej pracovnej ceste (častá zmena pracoviska, krátenie stravného, preukazovanie zabezpečeného jedla, nárok pri prerušení zahraničnej pracovnej cesty).