Mala som krásny trapas u detskej lekárky..
Poznáte to máte malé 1 a 1/2-ročné dievčatko a idete do poradne k novej lekárke. Tak som dcéru vyčeasala, vymašličkovala, dala jej najkrajšie šatičky, čipkované ponožky a dovozové topánočky a išli sme...
Keď sme prišli k novej lekárke ako pýšná matka tak lekárka hneď, že aké milé dieťa ... no a tak ju vyzdvihla na lúžko a tam sa zistilo, že moja dcéra nemá spodné nohavičky... Jej to síce bolo jedno ale ja som sa hanbila ako pes. V tej snahe mať najkrajšie dieťa som jej ich zabudla dať a tak som cez celé mesto išla s dieťaťom bez gatiek.

... tiež som stála v rade s kamarátkou a dvojzmyselne sme sa bavili na zmene názvu z "ruské vajce" na "henri vajce", keď tiež predavačka na mňa zasyčala to unudené prosím! a zo mňa vyhŕko: jedno henriho vajce! Jááááááááj.....

...bolo pred vianocami a ja som si v "staromPriore" dole vyberala s mužom striebornú retiazku...trocha sme sa rozdelili a ja som si toho nevšimla a tak som schmatla iného pána v domnení, že je to môj muž a so slovami poď ukážem Ti čo chcem...som ho ťahala k pultu... a on išiel... až po 3 krokoch keď som počula ako môj muž kričí moje meno som si uvedomila, že ťahám cudzieho chlapa...
Strašne som sa zahanbila a ten pán aj s mojím mužom sa rehotali ako blázni...

Dievčence, ako som sa dobre zasmiala . Mne sa pár rokov dozadu tiež podaril pekný kúsok. Išla som podvečer zaniesť dcérku (mala vtedy 2 roky) ku starkej, cestou som vzala smeti, že hodím do smetiaka. Mrkvička si zobrala svoju obvyklú cestovnú výbavu, v malej taštičke bábika, knižka, a ešte pár potrebných vecí. Prišli sme ku smetiaku, otvorila som ho, a keďže moje smeti boli dosť ťažké, použila som všetku svoju silu a veľkým guliarskym štýlom som vrece hodila dnu. Zrazu tam vletelo ešte dačo . Mrkvička po mojom vzore hodila dnu aj svoju taštičku . A čo teraz? Začala som ju presviedčať, že sa vrátime domov pre druhú bábiku, chcela som jej to vytiahnuť až večer, keď bude tma. No ona spustila veľký plač, že chce túto bábiku, tak som si našla dáku paličku, že to snáď vylovím. Keď som kutrala v koši, išiel okolo prvý sused . Ale keďže smetiaky boli prázdne, nedočiahla som na dno, musela som sa po vzore našich spoluobčanov vyštverať na smetiak, a akurát, keď mi trčali zo smetiaka len nohy, išiel ďalší sused . No taká hanba. Ja, trčiaca zo smetiaka, vedľa postávajúce plačúce dieťa.. A sused len hľadel .

Vodila som ráno do školy prváčika a keďže mal vždy okrem tašky na chrbáte aj nejaké vrecúško s papučami alebo s telesnou, tak som mu ich niesla ja. A tiež sa mi stalo, že keď som previedla decko cez cestu a v diaľke zbadala prichádzajúci autobus MHD, naskočila som do neho aj so synovým vrecúškom.
A chudáčik syn tam mal veci na výtvarnú a dostal poznámku do žiackej že si ich nedoniesol ........

Moja švagriná išla raz s bratom a deťmi zaplávať si na jazero. Slabšie vidí a nosí okuliare, ale keďže si chcela poriadne zaplávať, dala si ich dole a dohodla sa s bratom, že keď pôjde smerom k brehu, nech jej máva, aby vedela, kde má doplávať. A tak už pláva, pláva, vidí mávajúcu ruku, chvíľu pred doplávaním sa ponorila pod vodu a splývaním prišla na miesto, stiahla mužovi plavky a s výskokom nad vodu povedala: "Prekvapenie!" Až vtedy zbadala, že plavky stiahla úplne neznámemu mužovi... To bol teda trapas!

Asi nie som jediná, kto zistil, že má na nohách návleky zo škôlky na nohách až vtedy, keď na ulici stúpil v nich do mláky. Ale to je nič. Horšie bolo, čo povedal syn učiteľke v škôlke. Kúpila som mu slipy -súpravu Pondelok-Nedeľa, vyzerali rovnako, len deň sa menil. A on učiteľke povedal, že mu dávam celý týždeň tie isté gate...

Dávno pradávno sme mali v prenájme hotel na Domaši. Z útulku sme si vzali 3-ročného Novofundlandského psa - to je ten pes-záchranár, čo má medzi prstami na nohách také plutvy. Nikdy nebol cvičený, dokonca vraj u nás videl vodnú plochu prvý krát.
Raz ho skoro ráno venčil prevádzkár a uprostred Domaše sa vyskytol osamelý plavec. Náš milý psík skočil do vody, proplával k nemu a nasilu ho "zachránil" a dotiahol na náš breh. Mňa by asi šľak trafil od strachu. Ale plavec to zobral našťastie športovo.

Poznáte to: domáci raňajší zhon, ešte rýchlo toto, muž chce niečo, deti tiež niečo potrebujú .....
A tak som vzala smeti do ruky že ich cestou vyhodím do kontajnera, ale kontajner som prešla a so smeťami v rukách som nastúpila do zrýchleného autobusu na trase Malacky-Bratislava. Až v napchatom autobuse som si uvedomila, čo za smrad sa musí okolo mňa šíriť z tej plnej igelitky ........
Ešte nikdy sa mi nezdala cesta taká nekonečná.

Poznáte to, keď sú deti malé, času nie je nikdy dosť, všetko sa snažíte rýchlo postíhať. A tak aj ja v zápale práce, keď som robila asi 5 vecí naraz, zaliala som si kávu, na chvíľu som sa otočila, lebo ma volalo niektoré dieťa, vrátila som sa, vyliala som kávu, umyla pohár a odložila. Až potom mi došlo, že som si z tej kávy ani nechlipla.

Baby hovorili že v Priori dostali práve tie topánky, čo ja tak urputne zháňam a vždy mi ich pred nosom niektorá šťastnejšia uchmatne. Keďže práve prebiehala porada, tak som to chcela využiť že nemusím šéfovi vešať na nos, načo tak súrne potrebujem priepustku, tak som ju šéfovi len tak otrčila na podpis. Pán riaditeľ mi však pološeptom prikázal:
-"Ale sa hneď vráťte, budem potrebovať nadiktovať zápisnicu z porady!"
"skokom s*****om som tu, pán riaditeľ !"...... sľúbila som mu tiež pološeptom, takže všetci to jasne, zreteľne počuli.......

Stalo sa dávnejšie (za socializmu - bol som stredoškolák): šli sme s kamarátom (bol máj....... , devy sa odhaľovali ) a obzerali sme si "objekty záujmu". Tu kamarát povedal: "To je super kosť!", obzrel som sa za tou "super kosťou" a vtom počujem "Bonngg" - kamarát si pri tom obzeraní "objektu" nevšimol stĺp troleja a vrazil priamo doň. Zvalil sa ako podťatý, oči vyvalené a "objekt záujmu", ktorý to zaregistroval, so smiechom "odplával" s vlniacimi sa bokmi preč.

Ale ten objekt - tak ten stál za to obzeranie!

..keď je reč o stĺpe..ja som mala kedysi susedu, hviezda veľká to bola v dedine,hlava hore,klobúk na nej a vykračuje si po chodníku,vtedy ešte stĺpy boli drevenné a naraz bum- stĺp sa neuhol a milá herečka prásk donho...muselo to riadne zabolieť, lebo hrešila ešte aj na tretí deň..

Bola som si pre nové okuliare v optike a predavačka mi ponúkla aj puzdro. Pri odchode som si okuliare ukladala do toho puzdra a naraz rana ako z dela. Nevšimla som si, že jedna strana sklenených dverí bola zatvorená a ja som do nich nabúrala. No nestačilo, že sa všetci na mňa pozerali, ešte k tomu môj drahý sa ma na plné ústa spýtal: A si si istá, že máš správne okuliare?

Nejakých 14 rôčkov dozadu, keď som bola čerstvou majiteľkou ružovučkého vodičáku, som sa sama začiatočníčka vybrala na nákupy do mesta.
Kúpila som si na tržnici čerstvé maliny v kelímku.
Kelímok som pri upratovaní nákupu do auta položila na strechu.
Nastúpila som do auta, naštartovala, vycúvala z parkoviska, zastavila na križovatke na červenú a až tam ma trklo, že si maliny veziem na streche. Čuduj sa svete, nespadli, tak som na červenej vystúpila, stiahla milé maliny zo strechy a strčila som sa od hamby pod volant, lebo som stála hneď vedľa autobusu. Neviem si predstaviť, koľkým som tam bola na smiech...

Internát VŠ. Spolubývajúca išla na večierok. Ráno sa jej pýtame od čoho má také doráňané ruky. No viete, keď som išla v noci domov, nejako sa mi krútila hlava, tak som sa musela pridržiavať plota a ejhle otvorený vjazd do dvora.

Moja babka sa, ako každú nedeľu, vybrala do kostola a kamarátka sa jej pýta - Milka čože sa ti stalo, čo krívaš... Babka kukne na topánky a každá iná...

Podobne sa stalo aj otcovi, akurát ten si zobral jednu pracovnú "bagandžu" a jednu normálnu poltopánku k obleku a všimol si to až v kostole

..mne sa dnes darilo...v robote, pracujem veselo, ako "křoví" som mala slovenský rozhlas s hokejom..len nejako tí komentátori pomalo komentovali,lebo mne sa očky pomaličky zatvárali a naraz-no, seklo ma v krku, dobre že som si hlávku ne*ebla o stôl...vystriem sa, obzriem, nikto nič..kukám lepšie a môj šéf , hlava v dlani, (len pivo mu chýbalo, poznáte tú polohu), a drieme....drieme!!!..v robote....len tak jemne som zrevala "veducíííí"- no ten pohyb prebudenia ho priviedol do tranzu a spadol zo stoličky...(maličkosť, ale poteší)..jaj!!...nerehotala so saaa!!!...

Pred mnohými rokmi, ešte na Gymnáziu, sme my dievčatá mali telesnú a chlapci voľnú hodinu. Po nej boli cvičká z biológie, kde si každý mal doniesť vajce. Keďže Bina si zabudla z domu zobrať, poprosila Jana, aby cez voľnú hodinu zaobstaral aj pre ňu. Začali cvičká, biológ sa rozhliadol po prázdnych laviciach a hovorí: Zdá sa, že dnes z cvičiek nič nebude, keď nik nemá vajce. Na to Bina zvolala: Jano má! Jano sa postavil a hrdo vykríkol: Až dve!