O výslovnosti slabiky te

V súčasnosti sme svedkami toho, že už aj vo verejných rečových prejavoch sa nie vždy rešpektuje spisovná výslovnosť slabiky te [vysl. ťe] v domácich slovách, v ktorých sa má vyslovovať mäkká spoluhláska ť. Pripomeňme si: v slovách tehla, tekutina, telo, tep, tesár, teta vyslovujeme v slabike te mäkkú spoluhlásku ť. Mäkkú spoluhlásku ť v slabike te však vyslovujeme aj vtedy, keď je táto slabika v tvare lokálu jednotného čísla, napr. buchta-o buchte, čata-o čate, vata-o vate, výplata-o výplate a rovnako aj teta-o tete [vysl. o ťeťe].

O pravopise slov Boh a Boží

Slovom boh v mnohobožstve pomenúvame jednu z najvyšších bytostí. Vtedy ho píšeme s malým začiatočným písmenom, napr. boh slnka, boh vojny. S malým začiatočným písmenom píšeme slovo boh aj v prenesenom význame, napr. On bol pre mnohých bohom. V jednobožstve, ako je to aj v kresťanskom chápaní, však už ide o jedinečné pomenovanie, o vlastné meno, preto slovo Boh píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Tak je to napríklad aj v spojeniach Pán Boh, veriť v Boha. S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj prídavné meno Boží, ak sa vzťahuje na kresťanského Boha, napr. Boží chrám, Boží zákon, Božia milosť, Božie slovo, služby Božie.

Pravopis zámen v korešpondencii

Používatelia jazyka sa často spytujú, ako sa majú písať osobné a privlastňovacie zámená v súkromných listoch a v úradnej korešpondencii a či sa v ostatných rokoch pravidlá písania týchto slov menili. Na tieto otázky možno stručne odpovedať takto: Zámená Ty, Teba, Ťa, Tvoj, Tvojho, Tvojmu, Vy, Vás, Vám, s Vami, Váš, Vášho, Vášmu atď. sa aj dnes tak ako pred päťdesiatimi či sto rokmi v listoch a v úradnej korešpondencii adresovanej aj kolektívu píšu vždy s veľkým začiatočným písmenom a nijaké zmeny sa v tomto smere ani nechystajú. Takéto písanie treba rešpektovať aj v rámci elektronickej komunikácie.

Uschopniť, uschopňovať

Najmä v odborných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovesami uschopniť, uschopňovať. Hoci sa tieto slová v základných kodifikačných príručkách neuvádzajú, lebo nie sú to bežné jazykové prostriedky, ide o slovesá, ktoré sú pravidelne utvorené z prídavného mena schopný a ktoré majú význam urobiť, robiť niekoho alebo niečo schopným na niečo. Môžeme sa s nimi stretnúť napr. v takýchto vyjadreniach: zámerom je uschopniť študentov, aby boli aktívnejší; uschopňovať človeka pri hľadaní vlastných zdrojov.

Pracovná zmena, zmenový majster

Na pomenovanie vymedzeného pracovného času zamestnanca používame slovo zmena. O slove zmena treba vedieť, že sa v spisovnej slovenčine vyslovuje so spoluhláskou z na začiatku a píše sa v zhode s výslovnosťou s písmenom z. Správne je pracovná zmena, ranná zmena, ísť do nočnej zmeny. S písmenom z píšeme aj odvodené slová, ako napr. prídavné meno zmenový, ktoré poznáme zo spojenia zmenový majster, či zložené prídavné mená jednozmenný, dvojzmenný, viaczmenný známe zo spojení jednozmenná prevádzka, dvojzmenná prevádzka, viaczmenná prevádzka.

Vodeodolný či vodoodolný?

V rečovej praxi sa môžeme stretnúť s dvoma podobami zloženého prídavného mena, ktoré vzniklo zo slovného spojenia odolávajúci vode, a to s podobou vodeodolný a s podobou vodoodolný. So zreteľom na to, že pri iných zložených prídavných menách, v ktorých prvej časti je základ slova voda, je na konci prvej časti spájacia morféma, čiže spájacia hláska o, napr. vodomilný, vodoodpudivý, vodotesný, vodovzdorný, zložené prídavne meno s druhou časťou odolný je takisto náležité so spájacou morfémou o, teda vodoodolný. Správne teda je vodoodolný krém, vodoodolný materiál, vodoodolný papier.

Prenositeľnosť čísla?

V súčasnosti sa zaviedla možnosť pri prechode k inému operátorovi preniesť si telefónne číslo. V tejto súvislosti sa nezriedka hovorí o prenositeľnosti čísla. Treba však povedať, že podoba prídavného mena prenositeľný v tomto spojení nie je v poriadku, lebo sloveso prenosiť, od ktorého je prídavné meno prenositeľný utvorené, má význam nosiť dieťa dlhšie, ako je normálny čas ťarchavosti, porodiť neskoršie ako v normálnom čase. Možnosť preniesť si telefónne číslo k inému operátorovi je primerané nazývať prenesiteľnosť čísla, resp. prenášateľnosť čísla.

Zavírený počítač?

Niektorí ľudia, ktorí pracujú s počítačom, niekedy vravia: mám zavírený počítač, zavírenie počítača narobí veľa problémov. Slová zavírený a zavírenie nie sú v súvislosti s počítačmi správne, lebo tieto slová by naznačovali súvislosť so slovom vír s významom krútňava. Do počítača sa však môže dostať vírus. Pri skloňovaní slova vírus a pri tvorení slov od neho sa koncové -us zachováva, napr. vírusy, vírusový. Od slova vírus je utvorené sloveso zavírusiť a od neho prídavné meno zavírusený a podstatné meno zavírusenie, preto je správne vravieť mám zavírusený počítač, zavírusenie počítača narobí veľa problémov.

Dnes som dostal zo Slovenského rozhlasu nasledovnú odpoveď:
"Zdravím Vás,
ďakujem za krásny úvod, dnes som poslala p. Mislovičovej všetky poslucháčske otázky, určite aj tie Vaše zaradíme do programu, ale či Vám odpovie aj mailom, neviem zaručiť, to nemáme dohodnuté...pekný deň Eva Gergelyová."

Klavír, ale klavirista

Používatelia slovenčiny sa nezriedka spytujú, či v pomenovaní osoby hrajúcej na klavíri má byť v druhej slabike dlhé í, ako je v slove klavír, alebo krátke i, teda či je správne klavírista alebo klavirista. V spisovnej slovenčine sa pred príponou -ista dlhá samohláska často skracuje, napr. encyklopédia, ale encyklopedista, ideál, ale idealista, finále, ale finalista, federácia, ale federalista, filatélia, ale filatelista, kariéra, ale karierista. Podľa tohto modelu je aj klavír, ale klavirista, teda v slove klavirista je v druhej slabike krátke i.

Budú sa sústrediť?

Nedávno sme vo verejnom prejave počuli túto výpoveď: Záchranári sa predovšetkým budú sústrediť na záchranu ľudí. Viacerí používatelia spisovnej slovenčiny vyslovili nespokojnosť s tým, že sa čoraz častejšie začínajú používať vyjadrenia bude sa sústrediť, budú sa sústrediť. Odmietavý postoj k takýmto vyjadreniam je opodstatnený, lebo sloveso sústrediť sa je dokonavé, z čoho vyplýva, že budúci čas sa netvorí pomocou slovesných tvarov bude, budú. Budúci dej pri dokonavom slovese sústrediť sa vyjadríme tvarmi sústredí sa, sústredia sa, teda aj Záchranári sa predovšetkým sústredia na záchranu ľudí.

O názve chorvátskej peňažnej jednotky kuna

Mnohí naši spoluobčania sa chystajú do Chorvátska na dovolenku, a tak sa stretajú aj s názvom chorvátskej peňažnej jednotky a platidla kuna. Niektorí tento názov skloňujú, iní ho neskloňujú. Názov chorvátskej peňažnej jednotky kuna je v slovenčine ženského rodu a tak, ako sa skloňujú názvy iných peňažných jednotiek zakončených na samohlásku a, ako sú koruna, lýra, je odôvodnené pravidelne skloňovať aj názov kuna. Správne teda je stojí to dve kuny, tri kuny, päť kún, mám so sebou sto kún, tisíc kún.

Nie nemocnosť, ale chorobnosť

V istej informácii sa hovorilo o tom, že sa znížila nemocnosť zamestnancov. V tejto informácii sa neodôvodnene použilo podstatné meno nemocnosť, ktoré v našich súčasných jazykových príručkách nenájdeme. V nich nájdeme podstatné meno chorobnosť, ktoré je pravidelne utvorené od podstatného mena choroba a to zas od prídavného mena chorý. Máme teda vravieť o infekčných chorobách, o chorobách srdca, o chorobách z povolania a rovnako aj o chorobnosti. Aj v spojení, ktoré sme spomenuli na začiatku, malo sa použiť slovo chorobnosť, teda chorobnosť zamestnancov sa znížila.

Dopadnúť páchateľa?

Z médií sme sa dozvedeli, že polícii sa podarilo dopadnúť páchateľa lúpeže. Isto mnohých vyrušilo, že sa v citovanej výpovedi použilo sloveso dopadnúť. Sloveso dopadnúť má totiž v súčasnej spisovnej slovenčine predovšetkým význam padnúť, z výšky naraziť a ako hovorové slovo aj význam mať koniec, skončiť sa. Nie je však správne používať ho vo význame zmocniť sa, pristihnúť, zatknúť. Na vyjadrenie tohto významu máme slovesá chytiť a dolapiť, teda polícii sa podarilo chytiť páchateľa lúpeže alebo polícii sa podarilo dolapiť páchateľa lúpeže.

Štandard, štandardný, nie štandart, štandartný

Do jazykovej poradne sme od viacerých používateľov spisovnej slovenčiny dostali otázku, či sa v podstatnom mene štandard a od neho utvorenom prídavnom mene má písať písmeno d alebo písmeno t. Na túto otázku je odpoveď jednoznačná: v slove štandard a v prídavnom mene štandardný píšeme písmeno d, teda bez štandardu, o vysokom štandarde, štandardný výkon, štandardná úroveň. Aj v ďalších slovách odvodených od podstatného mena štandard píšeme písmeno d, napr. štandardne, štandardnosť, štandardizácia, štandardizačný, štandardizovať.

Jednorazový, nie jednorázový

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s dvoma podobami prídavného mena utvoreného z dvojslovného spojenia jeden raz, a to s podobou s krátkou samohláskou a, jednorazový, a s podobou s dlhou samohláskou á, jednorázový. Z týchto dvoch podôb je správna iba podoba s krátkou samohláskou a, jednorazový. Dôvod, prečo je to tak, je v tom, že v slove raz je takisto krátka samohláska a. Preto je správne vravieť jednorazový príspevok, jednorazová dávka, jednorazová odmena, jednorazová výpomoc, jednorazové odškodné.

Prehlásenie nie je vyhlásenie

Sloveso prehlásiť má v slovenčine význam úradne odhlásiť z miesta pobytu a prihlásiť inde. Preto nie je správne používať toto sloveso a od neho utvorené podstatné meno prehlásenie v súvislosti s verejným oznámením. Na vyjadrenie významov verejne oznámiť, dôrazne povedať či vysloviť úsudok o niekom alebo o niečom máme sloveso vyhlásiť, napr. vyhlásiť niekoho za nezvestného, vyhlásil, že sa vzdáva funkcie. Od slovesa vyhlásiť je utvorené podstatné meno vyhlásenie, ktoré poznáme zo spojení čestné vyhlásenie, colné vyhlásenie, vyhlásenie o nezávislosti, vo vyhlásení prejavil ľútosť nad nevhodným konaním.

Detekcia, ale detegovať

Často dostávame otázku, prečo sa v jazykových príručkách uvádza sloveso detegovať s významom objavovať niečo skryté so spoluhláskou g, keď v podstatnom mene detekcia, s ktorým významovo súvisí, je spoluhláska k. Dôvod je v tom, že sloveso detegovať má pôvod v latinskom slovese detegere, kde je takisto spoluhláska g, kým podstatné meno detekcia je z latinského podstatného mena detectio [vysl. detekcio]. Podobná situácia je aj pri dvojiciach funkcia-fungovať, reakcia-reagovať, korekcia-korigovať a pod. Preto je správne používať sloveso detegovať so spoluhláskou g, napr. detegovať signál, detegovať zmeny, detegovať prítomnosť prvku.

Ruky nenapriahame, ale ich vystierame

Ruka sa pokladá za najdokonalejší nástroj. Slovo ruka má aj vysoký výskyt v komunikácii. Súvisí to s mierou používania tejto končatiny. Veď čo všetko sa dá rukou alebo s rukou urobiť: ruku možno podať, stisnúť, možno mať plné ruky práce, možno podať pomocnú ruku atď. Čítali sme, že ruky možno napriahnuť smerom k druhému. Sloveso napriahnuť v tejto výpovedi zavadzia ako nespisovný prvok slovnej zásoby. Ruky nenapriahame, ruky vystierame za niekým alebo k niekomu.

O slovesnom vide

Už v základnej škole sa deti učia rozlišovať slovesá podľa toho, či dej pomenovaný istým slovesom je prebiehajúci, neuzavretý, alebo dokončený, uzavretý. V prvom prípade ide o nedokonavé slovesá, v druhom prípade o dokonavé slovesá. Od istého času pribúdajú vyjadrenia s nenáležitou zámenou slovies nedokonavého vidu dokonavým, napr.: Odpustenie, je proces, ktorý treba znova a znova obnoviť. Keďže sa tu má vyjadriť priebehovosť deja, malo sa použiť nedokonavé sloveso obnovovať, teda Odpustenie, je proces, ktorý treba znova a znova obnovovať.