Pokladanie nového živičného krytu?

Vyjadrenie pokladanie nového živičného krytu, ktoré sme si všimli v reči odborníkov stavbárov, je pre bežného používateľa spisovnej slovenčiny takmer nezrozumiteľné. V spisovnej slovenčine totiž poznáme sloveso pokladať iba vo význame považovať, mať za niekoho, za niečo. Keď z citovaného vyjadrenia berieme do úvahy živičný kryt, v slovenčine v takej súvislosti môže vystupovať iba sloveso klásť, nie sloveso pokladať, a tak v spisovnom jazyku môže ísť iba o kladenie živičného krytu.

Závisieť od niečoho a záležať na niečom

Slovesá v našom jazyku sa vyznačujú okrem iného špecifickou väzbou a tá sa najmä v prípadoch slovies s blízkym významom v bežnej reči niekedy kríži. Napr. na sloveso závisieť od niečoho sa prenáša väzba na niečom, ktorá pochádza od slovesa záležať, a tak vznikajú slovesá s prekríženými väzbami typu závisieť na niečom a záležať od niečoho. Kríženie väzieb však neprispieva k presnej a jasnej komunikácii, preto sa mu treba v reči vyhýbať. Dodržiavajme teda pôvodné a ustálené väzby závisieť od niečoho a záležať na niečom.

Sviatok svätého Cyrila a Metoda

V našom jazyku má pevné miesto úspora výrazu. Prejavuje sa najmä tým, že výraz, ktorý by sa mal zopakovať v spojení s ďalším príbuzným menom, už v reči neopakujeme. Tak povedzme v spojení slovenský jazyk a literatúra sa prídavné meno slovenský neopakuje aj pred menom literatúra, lebo z kontextu je jeho platnosť zjavná. To platí aj pri vyjadrení sviatok svätého Cyrila a Metoda, v ktorom slovo svätý sa nepochybne vzťahuje aj na druhé meno, preto používanie množného čísla typu sviatok svätých Cyrila a Metoda nie je potrebné.

No veru, angličtina niekedy úplne zbytočne a nezmyselne vytláča náš rodný jazyk - slovenčinu.

Ja som z tej angličtiny tak zblbutý, nie, tak "zmagorený", ("zmagorený", môže byť? Asi nie, pretože mi ho červeným podčiarkuje), že už aj "Cupi, lupi" čítam ako "kupi, lupi. To je u nás v Dubnici nejaké zariadenie, asi pre deti.

Ja som minule videla na veľkom plagáte - "bestceny"
to už je fakt prehnaná kombinácia...

List od Sone

Zdá sa, že skloňovanie mien typu Soňa, Ivica robí niektorým používateľom spisovnej slovenčiny takmer neprekonateľné ťažkosti, lebo vyjadrenia typu list od Soni, mejl od Ivici počúvame takmer bežne aj vo verejných prejavoch. Pritom však gramatická poučka je veľmi jednoduchá: keď pred koncovým -a stojí mäkká spoluhláska (napríklad ň, c), v genitíve jednotného čísla sa kladie prípona -e, tak ako pri všeobecných menách vôňa, od vône, ratica, od ratice. Podľa toho treba hovoriť aj o liste od Sone či o mejle od Ivice.

Môže byť niekto viac atraktívnejší?

Stupňovanie prídavných mien a prísloviek nám slúži na vyjadrovanie miery danej vlastnosti. Keď máme prídavné meno atraktívny a chceme ním vysloviť 2. stupeň, urobíme to príponou -ejší: atraktívnejší. Vyslovenie 2. stupňa môžeme však dosiahnuť aj tak, že prídavné meno zostane bez zmeny a predeň umiestnime tvar 2. stupňa príslovky veľa, t. j. tvar viac. Dostaneme formu viac atraktívny. Upotrebenie obidvoch slov v 2. stupni, t. j. spojenie viac atraktívnejší, je v našom jazyku neprípustné, preto používajme iba tvar typu atraktívnejší, prípadne formu typu viac atraktívny.

Pri Hybiach

Liptovská obec Hybe má názov, ktorý sa vymyká súčasným jazykovým pravidlám, a tak si ho treba osobitne osvojovať a osvojiť, keďže sa už v našom spisovnom jazyku ustálil. Hybe sú totiž rodiskom mnohých popredných slovenských literárnych tvorcov. Názov Hybe sa pokladá za pomnožné podstatné meno ženského rodu a skloňuje sa podľa mäkkého vzoru ulica, preto v datíve má tvar Hybiam, v lokáli (o) Hybiach, v inštrumentáli Hybami. Tvar pri Hybe, ktorý sme nedávno počuli, naznačuje, akoby šlo o nesklonné meno. Správny je však iba tvar pri Hybiach.

Model, na modeli

Z taliančiny prevzaté slovo model si pri skloňovaní zachováva samohlásku e v základe slova a podobne ako iné prevzaté podstatné mená mužského rodu zakončené na -el sa skloňuje podľa vzoru dub. V lokáli, t. j. v 6. páde, nemá však tvar s pádovou príponou -e, ako je to pri vzore dub, ale s pádovou príponou -i, na modeli, pričom sa tento tvar píše s mäkkým -i, lebo v lokáli jednotného čísla vždy píšeme mäkké -i. Správne teda je na novom modeli, pri poškodenom modeli, v modeli lietadla.

Skúšobný a skúškový

V slovenčine máme dve prídavné mená súvisiace so slovesom skúšať. Je to prídavné meno skúšobný, ktoré je utvorené priamo od slovesa skúšať a ktoré poznáme napr. zo spojení skúšobný ústav, skúšobná prevádzka, skúšobná komisia. Okrem toho máme prídavné meno skúškový, ktoré je utvorené od podstatného mena skúška a ktoré poznáme zo spojení skúškový poriadok, skúškový rozvrh, skúšková činnosť. Prídavné meno skúškový používame aj v spojení skúškové obdobie na pomenovanie obdobia, v ktorom prebiehajú skúšky napr. na vysokých školách.

O výslovnosti slova sme

V jazykovej praxi sa stretáme s dvojakou výslovnosťou tvaru 1. osoby množného čísla od slovesa byť. Jednak počujeme tento tvar vyslovovať v zhode s jeho pravopisnou podobou so spoluhláskou s, teda [sme], napr. [boľi sme v kiňe], jednak počujeme toto slovo vyslovovať so spoluhláskou z, t. j. [zme], [boľi zme v kiňe]. Podľa výslovnostných pravidiel platných v spisovnej slovenčine správna je výslovnosť so spoluhláskou z na začiatku, teda [boľi zme v kiňe], [pracovaľi zme až do večera], [zme prví], [zme unavení].

Oberať alebo zberať jablká

Keď na Slovensku počujeme, že niektorí češú jablká, vyvoláva to dojem, akoby tie jablká mali chlpy. So zreteľom na blízku češtinu, v ktorej sa zber niektorých plodov označuje ako česanie, však ľahko zistíme, že si niekto nevedel s českým česaním v slovenčine poradiť, a tak ho úplne mechanicky preniesol aj do nášho jazyka. Česanie jabĺk v slovenčine vnímame ako jazykovú chybu, lebo na Slovensku sa češú iba vlasy, pravdaže, pomocou príslušného nástroja, hrebeňa. Jablká sa u nás odjakživa oberajú alebo zberajú.

O skloňovaní slova imidž

Slovo imidž sa k nám dostalo z angličtiny, kde sa píše image. V slovenčine sa používa vo význame obraz, vzhľad, celkový dojem, dobré meno. Keďže používanie tohto slova sa u nás veľmi rozšírilo, píšeme ho v zhode s výslovnosťou, teda s mäkkým i v druhej slabike a s dž na konci. Slovo imidž sa svojím zakončením zaradilo medzi podstatné mená mužského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru stroj. Správne teda vravíme profesionálny imidž, zmena imidžu, mať dobrý imidž, pracuje na vlastnom imidži, s novým imidžom.

O slovách evalvácia a evaluácia

Na označenie hodnotenia úrovne vysokej školy alebo vedeckého pracoviska sa v súčasnosti často používa slovo evalvácia. A tak sa stretáme so spojeniami interná evalvácia, externá evalvácia, evalvácia fakulty, evalvácia vedecko-výskumnej činnosti pracoviska a pod. Slovo evalvácia má pôvod v latinčine a v našich jazykových príručkách sa v tejto podobe zaznačuje už desiatky rokov. Novšie sa pod vplyvom angličtiny začala používať podoba evaluácia. Nevidíme však dôvod, aby sa ustálená podoba evalvácia nahrádzala podobou, ktorá sa k nám novšie dostala z angličtiny.

Málopodlažný, nie malopodlažný

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s dvoma podobami zloženého prídavného mena, ktoré sa často spája s termínom bytový dom, a to s podobou málopodlažný s dlhou samohláskou á a s podobou malopodlažný s krátkou samohláskou a. Keďže toto zložené prídavné meno je utvorené z dvojslovné spojenia málo podlaží, v ktorom je neurčitá číslovka málo, správna je podoba málopodlažný s dlhou samohláskou á. Hovorme teda o málopodlažných bytových domoch, málopodlažných stavbách, málopodlažnej zástavbe.

Zakryť, zakry!

Niektorým používateľom spisovnej slovenčiny robí problémy správne písanie rozkazovacieho spôsobu od slovies zakryť, prikryť, odkryť, skryť. V základe uvedených predponových slovies je sloveso kryť, ktoré sa píše s ypsilonom vo všetkých tvaroch, napr. kryjem, kryje, kryjú, kryl, a aj v tvare rozkazovacieho spôsobu kry! Rovnako sa ypsilon píše v tvaroch predponových slovies zakryť, prikryť, odkryť, skryť i v tvaroch rozkazovacieho spôsobu zakry!, prikry!, odkry!, skry!

Vnútri domu, v dome, nie vo vnútri domu

Pri sledovaní rečových prejavov sa niekedy stretáme s výrazom vo vnútri v spojení s podstatným menom, napr. vo vnútri domu, vo vnútri nádrže. V týchto spojeniach má výraz vo vnútri funkciu predložky a skladá sa vlastne z dvoch predložiek, z vokalizovanej predložky vo a z predložky vnútri, ktoré majú ten istý význam: s pádom podstatného mena vyjadrujú miesto vo vnútornom priestore. Používanie dvoch predložiek s rovnakým významom nie je ničím odôvodnené, preto by sme mali siahať iba za jednou z nich. Správne vravíme v dome, v nádrži alebo vnútri domu, vnútri nádrže.

Audit, ale audítor

V súčasnosti sa pomerne často stretáme s odborným termínom audit, ktorý má pôvod v latinčine a ktorým sa okrem iného pomenúva overovanie ročnej uzávierky akciových a iných spoločností, podnikov, bánk a pod. So slovom audit súvisí aj pomenovanie osoby, ktorá audit vykonáva. Je to audítor. Z pravopisného a výslovnostného hľadiska si treba uvedomiť, že kým v slove audit je krátke i, v slove audítor je dlhé í. Slovo audítor s dlhým í sa zaraďuje medzi iné, rovnako zakončené slová latinského pôvodu, ako sú expedítor, inhibítor, inkvizítor, repetítor.

Pobočka a odbočka

Niektorí používatelia spisovnej slovenčiny sa spytujú, či je správne v súvislosti s vedľajšou zložkou organizácie, inštitúcie či podniku používať slovo odbočka, alebo slovo pobočka. Obidve slová pobočka aj odbočka sú spisovné a v našich výkladových slovníkoch sa pri výklade ich významu vždy odkazuje aj na druhé slovo zo synonymnej dvojice. Môžeme si teda vybrať, či povieme odbočka banky, odbočka podniku, krajská odbočka strany, alebo pobočka banky, pobočka podniku, krajská pobočka strany. Mali by sme však rešpektovať ustálené pomenovanie pri konkrétnom názve organizácie.