Zdieľajte s nami link na články z iných webov. Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov, môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Počuli sme výpoveď o tom, že výpary niektorých látok odháňajú komárov. Táto výpoveď však nie je správna. Podstatné mená mužského rodu, ktorými pomenúvame živočíchy, v množnom čísle totiž skloňujeme podľa neživotných vzorov dub alebo stroj, napr. dva hady, tri barany, dva kone, tri medvede. Tvar akuzatívu množného čísla pri týchto podstatných menách sa zhoduje s tvarom nominatívu množného čísla. Správne teda vravíme vidieť hady, chovať barany, ustajniť kone, kŕmiť medvede a teda aj odháňať komáre.
Na pomenovanie otvoru, ktorým sa odvádza dažďová voda do kanalizačnej siete, máme v slovenčine slovo vpust, v ktorom je na konci tvrdá spoluhláska t. Poznáme napr. strešný vpust, uličný vpust, kanalizačný vpust. Niekedy sa môžeme stretnúť s používaním tohto názvu ako podstatným menom ženského rodu, napr. uličná vpusť, kanalizačné vpuste. V slovenčine je však správne slovo vpust iba ako podstatné meno mužského rodu. Správne vravíme strešný vpust, uličný vpust, do strešného vpustu, kanalizačné či strešné vpusty.
Z istej správy sme sa dozvedeli, že záchrancovia majú pri sebe aj brašnu prvej pomoci. Slovo brašna však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto sa v správe mal použiť iný jazykový prostriedok. Na pomenovanie schránky či vaku s držadlami na prenášanie vecí máme v slovenčine slová taška, kapsa alebo kabela. Z nich si možno vybrať vhodné slovo na pomenovanie schránky, v ktorej sú uložené veci potrebné pri prvej pomoci. Predovšetkým to môže byť taška prvej pomoci, prípadne aj kapsa prvej pomoci.
Na pomenovanie prevádzky, kde sa čosi upravuje, používa sa slovo úpravňa a novšie aj slovo úpravovňa. Slovo úpravňa je utvorené príponou -ňa od dejového podstatného mena úprava, kým slovo úpravovňa je utvorené príponou -ovňa. Treba však povedať, že podoba úpravovňa s dlhým ú na začiatku nie je úplne v súlade s tvorením názvov tohto typu. Do úvahy prichádza iba podoba upravovňa s krátkym u na začiatku utvorená od nedokonavého slovesa upravovať, ako je to v dvojici pracovať-pracovňa. Môžeme teda používať podobu úpravňa, prípadne aj podobu upravovňa s krátkym u.
Blížia sa komunálne voľby a jednotlivé volebné komisie pripravujú zoznamy kandidátov a kandidátok uchádzajúcich sa o funkcie primátorov, starostov či poslancov mestských a obecných či miestnych zastupiteľstiev. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť si, že ak kandiduje žena, jej povolanie, zamestnanie či funkcia sa má na kandidačných listinách uvádzať v prechýlenej podobe, teda starostka, primátorka, poslankyňa, učiteľka, pedagogička, programátorka, výskumná pracovníčka, robotníčka, úradníčka a pod.
V slovenčine má veľký význam gramatický rod podstatných mien a slov, ktoré s nimi vstupujú do slovných spojení. Navonok sa vzťah medzi slovami v slovnom spojení prejavuje ako zhoda. Zhoda sa uplatňuje aj v spojeniach ukazovacích zámen typu taký s prídavnými menami, ako je to vo vete Látka je taká účinná, ako to zodpovedá jej zloženiu. V takomto spojení nemá miesto príslovková forma zámena tak, látka je tak účinná. Zásada zhody tu vyžaduje upotrebenie zhodnej formy taký: Látka je taká účinná.
Miestne mená utvorené z osobných mien mužského rodu strácajú kategóriu životnosti a skloňujú sa ako neživotné podstatné mená. Presvedčivým príkladom je miestne meno Martin: v lokáli má tvar v Martine, nie v Martinovi. Podobne aj meno Svätý Peter má v tomto páde príponu -e, t. j. vo Svätom Petre, nie vo Svätom Petrovi. Keďže ide o domácu podobu mena, po koncovej spoluhláske -r nepatrí v ňom v lokáli ani prípona -i, vo Svätom Petri. Náležitá je iba prípona -e: vo Svätom Petre, tak ako aj vo Svätom Jure.
Podstatné meno kotol má na konci základu tvrdú spoluhlásku l, a tak ho skloňujeme pravidelne ako iné takto zakončené mená podľa vzoru dub, pričom samohláska o sa pri skloňovaní okrem akuzatívu jednotného čísla, ktorý znie rovnako ako nominatív, zo základu vysúva. V lokáli je teda pravidelná príponu -e, v kotle. Správne vravíme: varenie guláša v kotle. Aj tvar nominatívu a akuzatívu množného čísla sa tvorí pravidelnou príponou -y, ktoré je vo vzore dub, teda dva kotly, montovať nové kotly.
Význam prídavných mien trhový a tržný rozlišujeme podľa základu, z ktorého sú utvorené. Forma trhový patrí k podstatnému menu trh, forma tržný k slovesu trhať. Podľa toho rozlišujeme napríklad trhové ceny a tržné rany. Keďže z podstatného mena trh máme prídavné meno trhový, aj zo zloženého podstatného mena veľtrh odvodené prídavné meno bude mať tvar na -ový, veľtrhový, nie veľtržný. Mestá, kde sa konajú veľtrhy, sú teda veľtrhové mestá.
Podstatné meno čača ako pomenovanie spoločenského tanca sa v našom spisovnom jazyku skloňuje pravidelne podľa vzoru ulica. Toto jeho zaradenie vychodí zo zakončenia jeho základu: pred gramatickou príponou -a v nominatíve je spoluhláska č, ktorá sa v spisovnej slovenčine pokladá za mäkkú spoluhlásku. Preto v genitíve má pravidelnú príponu -e, napríklad hodnotenie predvedenej čače. Poučka je jednoduchá: čača sa skloňuje ako vzor ulica.
Pri skloňovaní mena Marek sa v jazykovej praxi vyvinula akási dvojkoľajnosť: V kostoloch sa číta evanjelium podľa Marka, kým niektoré mamičky si robia starosť o svojho Mareka. Čiže v klasickom úze sa meno Marek skloňuje s vynechávaním výsuvnej samohlásky e, kým v novšom úze sa táto samohláska v mene Marek ponecháva. Možno je za týmto novším spôsobom ohýbania úsilie odlíšiť meno Marek od mena Marko, ale celkove tento novší spôsob ohýbania v spisovnej reči nič nerieši, preto odporúčame zachovávať skloňovanie s vysúvaním samohlásky e, t. j. v genitíve Marka, v datíve Markovi atď.
V ostatnom čase sa najmä na štadiónoch, na ktorých sa hrajú populárne kolektívne športy, rozmohli tzv. klubové šály, ktorými diváci verejne či aj manifestačne prejavujú príslušnosť k svojmu športovému klubu. Keďže v tomto spojení občas môžeme počuť aj tvar podstatného mena šále, pripomíname, že slovo šál sa tradične a ustálene skloňuje podľa vzoru dub. Z tohto zaradenia slova šál vychodí, že nominatív množného čísla má pravidelnú príponu tvrdé -y. A tak máme nielen klubové šály, ale aj teplé, zimné či iné šály.
Význam slova výtečník najmä najstaršia generácia spája s prídavným menom výtečný s významom výborný. Lenže vo vete Jeden z výtečníkov práve roztĺkal novoosadené sklo, ktorú sme nedávno čítali, naznačená slovotvorná zviazanosť nepomôže, lebo tu ide o posunutý význam. Slovo výtečník sa však spolu s odvodzovacím základom výtečný dávno vysunulo na okraj slovnej zásoby slovenčiny, neregistrujú ich ani súčasné jazykové príručky a netreba ich oživovať. V citovanej vete sa malo použiť niektoré zo slov lapaj, naničhodník, nespratník, výtržník, vandal, chuligán, ktoré uvádza aj Krátky slovník slovenského jazyka.
V športových reportážach často počuť názvy miest Ružomberok, Pezinok, Močenok. Pri skloňovaní názvu Močenok sme zaznamenali nenáležité tvary nepriamych pádov do Močenoka, z Močenoka. Názvy miest zakončené na -ok sa skloňujú tak, že samohláska o z koncovej slabiky sa pri skloňovaní vysúva: do Ružomberka, v Ružomberku, do Pezinka, v Pezinku a teda aj do Močenka, v Močenku. Veta s použitím miestneho názvu Močenok v genitíve musí mať takúto podobu: O prestupe mladého hráča do Močenka sa zatiaľ nehovorí.
Pravidlá o používaní interpunkčných znamienok treba rešpektovať. Napríklad pri vypočítavaní sa za malými písmenami píše pravá okrúhla zátvorka, za číslicami sa však nemá písať pravá zátvorka, ale bodka, lebo ide o radové číslovky. Zamieňanie bodky a pravej zátvorky nie je v zhode s pravopisnými pravidlami. A nezhoduje sa s nimi ani zapisovanie neutrálnych slov v úvodzovkách. Napríklad vo vete Na Starom moste sa často tvoria „zápchy“ slovo zápcha nepatrí do úvodzoviek, ako sme to videli v istých novinách, lebo je to neutrálne spisovné slovo s významom „nahromadenie, zatarasenie“.
Slovo horizont a slovné spojenie časový horizont vytláčajú z používania vžité, významovo priezračné výrazy s časovými údajmi alebo časovým rozpätím. Preto počujeme alebo čítame aj takéto vety: Tento úsek diaľnice by mal byť hotový v horizonte troch rokov. Proti slovu vhodne použitému v prenesenom význame sa nedá nič namietať. Pri častom používaní však hrozí riziko, že sa z takéhoto slova alebo slovného spojenia stane ošúchaný výraz. Je prirodzenejšie povedať: Tento úsek diaľnice by mal byť hotový o tri roky alebo Tento úsek diaľnice by mal byť hotový do troch rokov.
S desatinami, ale aj stotinami a tisícinami celých čísel sa v hovorenom jazyku neraz zaobchádza nepresne. Potvrdí nám to veta Miláno má jeden celý tri milióna obyvateľov, ktorú sme nedávno počuli. Keď sa pri číslovke tri nedoplní slovko desatiny, prijímateľ správy sa nedozvie, koľko obyvateľov Miláno vlastne má, lebo to môže byť aj milión a tri stotiny milióna alebo milión a tri tisíciny milióna. Preto sa malo povedať Miláno má jednu celú tri desatiny milióna obyvateľov. Presné a súčasne komunikačne efektívnejšie je však vyjadrenie Miláno má milión tristotisíc obyvateľov.