Chorvátčina, nie chorvátština

Nedávno sme si prečítali informáciu o chorvátskom jazyku, v ktorej sa použil názov chorvátština. Jednoslovné názvy jazykov tvoríme od prídavných mien viacerými príponami, ale od prídavných mien zakončených príponou -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, takýto názov tvoríme príponou -čina, napr. maďarský - maďarčina, rumunský - rumunčina, taliansky - taliančina, nórsky - nórčina, švédsky - švédčina. Podľa tohto modelu je utvorený aj jednoslovný názov chorvátskeho jazyka. Správne je teda chorvátčina.

Na Slovensku, nie v Slovensku

Niekedy môžeme počuť v spojení s jednoslovným názvom nášho štátu použiť predložku v, teda predložkové spojenie v Slovensku. Ba stretli sme sa aj s názorom, že iba tak je to správne, lebo aj pri iných jednoslovných názvoch štátov sa používa predložka v, napr. v Česku, v Maďarsku, v Poľsku, v Rakúsku. Treba však povedať, že s názvom Slovensko sa už takmer dve storočia ustálene používa predložka na, teda na Slovensku podobne ako na Ukrajine. Na tejto ustálenosti netreba nič meniť, lebo jednoducho na Slovensku je to tak.

Nula celých dve desatiny

Pri sledovaní jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že niektorí hovoriaci majú problémy s používaním slova celá po číslovkách, lebo môžeme počuť aj takéto vyjadrenia: nula celá dve desatiny, päť celá štyri stotiny. Slovo celá v základnom tvare je iba po číslovke jedna, po číslovkách dve, tri, štyri je v tvare nominatívu množného čísla celé, ale po číslovke nula je v genitíve množného čísla rovnako ako po číslovkách od päť vyššie. Preto je správne nula celých dve desatiny, päť celých štyri stotiny, sto celých osem tisícin.

Hoci ide o moderátora Markízy, prekvapujúco je to správne.
Oslo sa skloňuje podľa vzoru mesto.
Aj mne sa to zdalo čudné, lebo som kdesi čítala (a namýšľam si, že to bolo nedávno), že Oslo sa nemá skloňovať, ani Ikea, Billa, Tesco a pod.
Nuž... človek mieni a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra mení.
Ak chceš, pozri si príspevok zo 17. 6. 2011, ktorý sem dala Nella_2.

Ani vytknúť, ani výtka

Podľa informácií, ktoré odzneli v médiách, novinári s uznaním konštatovali, že premiér koaličným partnerom vytkol hanlivé výroky. So slovesami vytknúť, vytýkať treba však zaobchodiť obozretnejšie. Krátky slovník slovenského jazyka namiesto nich odporúča ako vhodnejšie slovesá vyčítať, vyčitovať. S prihliadnutím na to treba pristupovať aj k slovu výtka, ktoré citovaný slovník vôbec neregistruje. Vo význame „slovný prejav nespokojnosti s niekým“ slovník eviduje slovo výčitka. Vo verejnej komunikácii preto používajme slová vyčítať a výčitka.

Fesťák?

Na otázku, ako pomenovať osobu prítomnú na nejakom podujatí, v odpovedi mnohých by zaznelo slovo účastník. Kto je prítomný na festivale, je účastník festivalu. V istom týždenníku v tomto význame použili slovo fesťák. Slovné spojenie festivalový zbor upravili na festazbor a z festivalovej hymny urobili festahymnu. Uvedené jednoslovné pomenovania sú nenáležite utvorené, preto nespisovné a ich používanie vo verejnej komunikácii je prejavom neochoty akceptovať štylistické vlastnosti konkrétnych slov a rešpektovať komunikačnú situáciu. Do verejnej komunikácie patria pomenovania účastník festivalu, festivalový zbor a festivalová hymna.

Zrána, čítam, že feťák

Ťahúň, drak do roboty, nie dríč

O usilovnom človeku sa hovorí, že pracuje ako včela, ako mravec, že sa trhá/pretŕha v práci, vrtí sa ako vreteno, ako vrtielka atď. Do tohto radu spisovných jazykových prostriedkov sa autor verbálneho portrétu kolegu pokúsil pretlačiť slovo dríč. Hneď na prvý pohľad je jasné, že je to hlásková úprava českého slova dříč. Jednoslovné spisovné pomenovanie má v slovenčine podobu ťahúň. O veľmi usilovnom človeku sa hovorí aj, že je do roboty ako drak.

Ako Vás spoznal, drakov a dračice?

Zabudnite na slovo rádoby

Vo výpovedi Koaliční partneri rádoby verní očakávaniu zapreli svoju politickú minulosť, ktorú sme nedávno počuli, je problematickým prvkom slovo rádoby. Chcelo sa ním vyjadriť, že vernosť očakávaniu vlastne nie je realita, lež fikcia, zbožné želanie, že je to iba vernosť naoko. V spisovnej slovenčine sa v takom prípade používajú slová akoby, vraj, kvázi, naoko, teda nie rádoby ľudový, rádoby umenie, rádoby veda, ale akoby ľudový, vraj umenie, kvázi veda. Východisková výpoveď mala znieť napríklad takto: Koaliční partneri naoko verní očakávaniu zapreli svoju politickú minulosť.

Zapeklitý nie je slovenské slovo

Priebeh športového zápolenia býva často neočakávaný. Jeden zo súperov sa môže dostať do zložitej situácie, ktorú v slovenčine nemožno charakterizovať ako zapeklitú. Používanie českého prídavného mena zapeklitý v športovej reportáži v televízii, v rozhlase, ale aj inde nesvedčí o kladnom vzťahu k slovenčine. V slovenčine o istej situácii môžeme povedať, že je zložitá, zamotaná, mrzutá, nepríjemná, zlá.

Sloveso škádliť nie je slovenské

Napäté vzťahy medzi stranami koalície ktosi charakterizoval ako škádlenie vnútri koalície. Slovesné podstatné meno škádlenie je mechanicky poslovenčené české slovo škádlení, ktoré je utvorené od slovesa škádlit. Slovenské ekvivalenty tohto slovesa sú podpichovať, prekárať, doberať, naťahovať, niekedy aj hašteriť. Známy český frazeologizmus co se škádlí, rádo se má v slovenskom preklade môže mať takéto podoby: čo sa prekára, doberá, naťahuje, to sa má rado. Východisková výpoveď mala mať takúto formu: podpichovanie vnútri koalície.

...erzet, dám ti sto bodov za tieto príspevky..si fakt vytrvalec...
...ale tuším, že ani Jazykovedný ústav si neporadí s udomácnenými slovami typu fesťák,festahymna či festazbor,my si jednoducho skracujeme našu slovnú zásobu o dvojité pomenovanie jednej akcie...však kto by už povedal- bol som na festivale, keď stačí bol som na feste...a dokonca si zmeníme aj tvar- festival je mužský rod p.m, ale v tvare- aká to bola festa!!-kľudne prehodíme do ženského rodu...
...a osobne priznám, že mi skratky nevadia,pokiaľ sa komunikujúci nevyjadrí-bol som na to onom,kúp si ten oný...lebo "oný" ma vytáča...

O zhode podmetu so slovesom

V správe o námornej katastrofe sme čítali, že najmenej desať lodí sa potopili v Čiernom mori a v športovom spravodajstve, že päť chlapcov netrafili do prázdnej brány. V obidvoch prípadoch je porušené jedno z pravidiel o zhode podmetu s prísudkom, podľa ktorého pri podmete so základnou číslovkou od päť vyššie má prísudok podobu jednotného čísla stredného rodu. Teda desať lodí sa potopilo, päť chlapcov netrafilo do prázdnej brány.

Vianoce, Štedrý deň a Štedrý večer

Sviatky, ktoré sa začínajú 24. decembra, voláme Vianoce. Názov Vianoce ako názov sviatkov je vlastné meno, preto ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Ak namiesto jednoslovného názvu Vianoce použijeme slovné spojenie vianočné sviatky, prídavné meno vianočný napíšeme s malým začiatočným písmenom. 24. december sa volá aj Štedrý deň a večer 24. decembra sa volá Štedrý večer. Názvy Štedrý deň a Štedrý večer sú takisto vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom.

Aj toto tu už bolo viackrát, ale keď tento príspevok zo SRo je z 24.12.2007 a prvý čo som sem dal je z 01.9.2004 tak sa im niet čo čudovať, že niektoré príspevky sa opakujú.

Nový rok nie je nový rok

Mnohí z tých, ktorí v týchto dňoch píšu novoročné pozdravy, zamýšľajú sa nad tým, s akým začiatočným písmenom majú napísať slovné spojenie nový rok, resp. v novom roku. Tu platí zásada, že slovné spojenie Nový rok píšeme s veľkým začiatočným písmenom iba vtedy, keď máme na mysli prvý deň v roku, teda keď ide o názov sviatku. V pozdrave veľa šťastia v novom roku nemáme na mysli iba prvý deň v roku, ale celý nasledujúci rok, preto prídavné meno nový v spojení v novom roku napíšeme s malým začiatočným písmenom.

Ako predchádzajúce.

Nie zdieľny, ale zhovorčivý

O tom, ktorý sa rád zhovára, ktorý rád rozpráva, niektorí hovoria, že je zdieľny. Prídavné meno zdieľny je však iba mechanicky prispôsobené české slovo sdílný. Slovenčina toto slovo nepotrebuje, lebo na pomenovanie takého, ktorý sa rád zhovára, máme prídavné meno zhovorčivý. Aj vo výpovedi zdieľnejší bol iba na naliehanie novinárov, ktorú sme nedávno počuli, mal jej autor použiť prídavné meno zhovorčivejší, teda zhovorčivejší bol iba na naliehanie novinárov.

Sraré príspevky nie je možné, mnou, zmazať