V hutách, nie v hutiach

Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že v niektorých českých sklárskych hutiach vyhasol oheň. V informácii sa použil tvar lokálu množného čísla hutiach, ktorý predpokladá v nominatíve jednotného čísla tvar huť. To je však české slovo. V slovenčine sa závod na výrobu kovov alebo na výrobu surového skla volá huta, napr. železná huta, sklárska huta. Podstatné meno huta sa skloňuje podľa vzoru žena, v genitíve jednotného čísla má tvar huty, zo sklárskej huty, v nominatíve množného čísla takisto tvar huty, sklárske huty, v genitíve množného čísla tvar hút a v lokáli množného čísla tvar v hutách, teda v sklárskych hutách.

Nie žmolky, ale hrčky

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovom žmolky, ktorým autori výpovede pomenúvajú zhluk nitiek či uzlíkov na pletenine. Slovo žmolky však nie je slovenské. Je to tvar nominatívu množného čísla českého podstatného mena žmolek. V Česko-slovenskom slovníku z roku 1979 sa pri českom slove žmolek uvádzajú slovenské ekvivalenty guľôčka, hrčka, hrudka. Zhluk nitiek či uzlíkov na pletenine sa nazýva hrčky. Ak chceme odstraňovať hrčky z pleteniny, teda ak ju chceme odhrčkovať, môžeme na to použiť odhrčkovač.

Oblok a okno

Dostali sme otázku, či slovo oblok je spisovné. Odpoveď na ňu možno nájsť aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Z týchto príručiek sa záujemca dozvie, že ide o spisovné slovo, ktoré možno používať v akejkoľvek komunikačnej situácii popri synonymnom slove okno. Možno ešte dodať, že slovo oblok má oporu v stredoslovenských a východoslovenských nárečiach, slovo okno v západoslovenských nárečiach a že v odbornej komunikácii sa uprednostňuje slovo okno.

Aby sme sa náhodou nenudili, pridám ešte včelí med - o včeľom mede, sokolí let - o sokoľom lete, sobolí kožuch - o soboľom kožuchu

Ten odhrčkovač ma teda dorazil

Keď už sme pri jedle, často počúvam aj takéto perly: "špekačka mi spadla do ohňa", "dám si jednu párku" alebo "liptovský salám", Správne je TEN špekáčik, TEN párok a TÁ saláma... tuším som vyhladla, idem na lúpežnú výpravu do chladničky

Vyššie uvedený, dolu uvedený?

V rozličných textoch sa môžeme stretnúť s formuláciou vyššie uvedený, ak autor textu chce upozorniť, že sa o danom probléme už zmienil v predchádzajúcej časti, a s formuláciou dolu uvedený, ak autor textu chce upozorniť, že sa o probléme zmieňuje v ďalšej časti. Tieto formulácie vyznievajú úsmevne, ak sa o probléme v prvom prípade píše na predchádzajúcej strane dolu a v druhom prípade na nasledujúcej strane hore. Preto sú vhodnejšie formulácie uvedený, už uvedený, ak upozorňujeme na to, o čom sa už písalo, a formulácia uvedený ďalej, ak upozorňujeme na to, o čom sa píše v ďalšej časti textu.

Škára, nie špára

V istom propagačnom materiáli nám ponúkali tmel na ošetrenie prasklín a špár. Slovo špára, ktoré sa použilo v názve výrobku, nepatrí medzi spisovné slová. Nespisovné slová nie je vhodné používať vo verejných jazykových prejavoch ani v propagačných materiáloch. Namiesto nespisovného slova špára máme spisovné slovo škára, ktoré sa malo použiť aj v názve výrobku, teda tmel na ošetrenie prasklín a škár. Od slova škára je utvorené sloveso škárovať s významom „zatierať škáry v stene“ a podstatné meno škárovačka, ktorým sa pomenúva náradie na zatieranie škár.

Puzdro, nie púzdro

Azda pod vplyvom českého slova pouzdro mnohí u nás vyslovujú a píšu slovo púzdro s dlhým ú. V spisovnej slovenčine toto slovo, ktorým pomenúvame obal na uloženie niečoho, je ustálené a v jazykových príručkách kodifikované v podobe s krátkym u, teda puzdro. Podstatné meno puzdro sa skloňuje podľa vzoru mesto, v genitíve jednotného čísla má tvar puzdra s krátkym a na konci, napr. fotoaparát bez puzdra, ale v nominatíve množného čísla tvar puzdrá s dlhým á na konci, napr. puzdrá na okuliare, puzdrá na mobily, puzdrá na doklady.

Tielko – dve tielka, nie tielká

Podstatné meno tielko, ktorým pomenúvame tričko obyčajne s výstrihom a bez rukávov, skloňujeme podľa vzoru mesto. Vzor mesto má v nominatíve množného čísla pádovú príponu dlhé -á, dve mestá. Keďže však v slove tielko pred pádovou príponou je dvojhláska ie, teda dlhá slabika, v nominatíve množného čísla sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého po dlhej slabike nastupuje krátka prípona -a. Správne je dve tielka, podobne ako hniezdo – dve hniezda, miesto – dve miesta, žriedlo – dve žriedla.

Osmorčatá, nie osemtorčatá

Niektoré médiá priniesli správu, že v Kalifornii sa narodili osmorčatá, iné, že sa narodili osemtorčatá. Ktorá z uvedených podôb je správna? Pomenovania jedného zo spolu narodených detí jednej matky sa tvoria zo skupinových čísloviek typu dvoje, troje, štvoro, pätoro príponou -ča, teda dvojča, trojča, štvorča, pätorča. V množnom čísle majú tieto pomenovania podoby dvojčatá, trojčatá, štvorčatá, pätorčatá. Keďže skupinová číslovka od základnej číslovky osem má podobu osmoro, jedno z ôsmich spolu narodených detí jednej matky je osmorča a všetkých osem spolu narodených detí sú osmorčatá.

Afroameričan, Afroameričanka

V súvislosti s nástupom nového amerického prezidenta sa často zdôrazňuje, že je to prvý Afroameričan v prezidentskom úrade Spojených štátov amerických. Slovo Afroameričan sme prevzali z americkej angličtiny, kde má podobu Afro-American a pomenúva sa ním Američan, ktorý má africké korene. Ako obyvateľské meno ho v slovenčine píšeme ako jedno slovo s veľkým začiatočným písmenom, rovnako aj v množnom čísle v tvare Afroameričania. Obyvateľské meno ženského rodu má podobu Afroameričanka, v množnom čísle Afroameričanky.

Náhodná kontrola, nie námatková kontrola

Nedávno sme počuli, že kontrolné orgány okrem hĺbkovej kontroly a priebežnej kontroly či iných kontrol vykonávajú aj námatkovú kontrolu. V spojení námatková kontrola sa použilo nespisovné prídavné meno námatkový, ktoré súvisí s expresívnym slovesom namacať s významom "nahmatať". Pri tejto kontrole však nejde o nahmatanie niečoho, ale o vykonanie kontroly na základe náhodného výberu. Preto sa v slovenčine v názve tejto kontroly vychádza z prídavného mena náhodný, teda náhodná kontrola. Termín náhodná kontrola sa má dôsledne používať aj pri informáciách v médiách o tomto druhu kontroly.

Valné zhromaždenie, nie valná hromada

V elektronických médiách niekedy počujeme, že sa v akciovej spoločnosti konala valná hromada, t. j. stretnutie všetkých akcionárov alebo ich zástupcov. Slovné spojenie valná hromada však nie je správne a do prejavov našich ľudí sa dostáva pod vplyvom českých textov. Stretnutie všetkých členov organizácie alebo všetkých akcionárov spoločnosti či ich zástupcov sa v slovenčine volá valné zhromaždenie. Môžeme teda hovoriť o valnom zhromaždení nejakej organizácie či o valnom zhromaždení akciovej spoločnosti. Aj Organizácia Spojených národov máva valné zhromaždenie.

Nadsádzka a zveličenie

V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovom nadsádzka. Toto slovo však naše kodifikačné príručky neuvádzajú. Dôvod je jednoduchý. Ide totiž o slovo, ktoré je iba hláskovo upravené české slovo nadsázka. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine slovo zveličenie, ktorým sa pomenúva neprimerané zväčšenie významu alebo vážnosti niečoho, preexponovanie niečoho, ale aj výraz, ktorý má preexponovaný význam. Podstatné meno zveličenie, ktoré funguje aj ako odborný termín, je utvorené zo slovesa zveličiť s významom „prehnať, preexponovať niečo“.

Priestupca a priestupník

Pri sledovaní jazykových prejavoch si môžeme všimnúť, že sa čoraz častejšie používa slovo priestupca, ktorým sa pomenúva osoba, ktorá sa dopustila nejakého priestupku, napríklad dopravného, alebo ktorá porušila zákon. O slove priestupca treba konštatovať, že je dobre utvorené, preto proti jeho používaniu nemožno nič namietať. V náboženskej literatúre sa zasa môžeme stretnúť so slovom priestupník, ktoré je takisto dobre utvorené. Odvodzovacím základom obidvoch podstatných mien je sloveso prestúpiť s významom „porušiť nejaký príkaz, zákaz, dopustiť sa priestupku“.

Nie je a neni

Sloveso byť má v tretej osobe jednotného čísla prítomného času tvar je, napr. Film je dobrý. Zápor slovesa byť v tretej osobe jednotného čísla prítomného času tvoríme pomocou záporovej častice nie a má podobu nie je, napr. Film nie je dobrý. Možno pripomenúť, že zápor slovesa byť v tretej osobe, teda tvar nie je, píšeme ako dve slová, podobne ako sa píšu ostatné záporné tvary nie som, nie si, nie sme, nie ste, nie sú. Niekedy môžeme počuť alebo čítať zápor v podobe neni, napr. Neni dobrý. Slovo neni je však nespisovné, preto nepatrí do verejných prejavov.

Tlmače – z Tlmáč

Neďaleko Levíc leží mesto Tlmače. Názov Tlmače je pomnožné podstatné meno mužského rodu, ktoré sa skloňuje podľa neživotného vzoru stroj. Osobitosťou niektorých miestnych názvov mužského rodu je, že v genitíve nemajú pravidelnú príponou -ov, ale genitív sa tvorí predĺžením samohlásky v základe slova, napr. Donovaly – z Donovál, Krompachy – z Krompách, Rudňany – z Rudnian a rovnako aj Tlmače – z Tlmáč. Názov Tlmače teda skloňujeme takto: z Tlmáč, Tlmačom, Tlmače, o Tlmačoch, s Tlmačmi.

Slúžiť na niečo, nie k niečomu

Sloveso slúžiť má okrem iných významov aj význam "byť používaný na nejaký cieľ, na nejaký účel". V tomto význame sa v jazykovej praxi stretáme s vyjadreniami, v ktorých sa používa predložka k, napr. slúži k zlepšeniu, slúži k registrácii, slúži k pripojeniu. V spisovnej slovenčine sa však cieľ, účel nevyjadruje predložkou k, ale cieľovou, resp. účelovou predložkou na. Správne teda vravíme slúži na zlepšenie, slúži na registráciu, slúži na pripojenie.

Dĺži mi peniaze?

V hovorenej reči môžeme počuť vyjadrenia typu dĺži mi peniaze, dĺži mi vysvetlenie, čím autori výpovede chcú naznačiť, že im niekto nevrátil peniaze, že im niekto nepovedal to, čo mal povedať. V spisovnej slovenčine máme síce sloveso dĺžiť sa, ale toto sloveso súvisí s prídavným menom dlhý, resp. z podstatným menom dĺžka. Na vyjadrenie toho, že niekto má voči niekomu nejaký dlh, máme sloveso dlhovať utvorené priamo od podstatného mena dlh. Príklady uvedené na začiatku majú mať takúto podobu dlhuje mi peniaze, dlhuje mi vysvetlenie.