Zdieľajte s nami link na články z iných webov. Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov, môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Dostali sme otázku, ktoré zo slov žrebovať a losovať je správne a či je medzi nimi významový rozdiel. O slovesách žrebovať a losovať treba povedať, že sú to synonymá, t. j. slová s rovnakým významom, pričom obidve slová sú správne. Sú to spisovné jazykové prostriedky utvorené z podstatných mien žreb, resp. lós príponou -ovať. Rozdiel medzi slovami žreb a lós, a teda aj medzi je slovesami žrebovať a losovať, je v tom, že majú rozličný pôvod. Slovo žreb má praslovanský základ, kým slovo lós má pôvod v nemčine. So slovom lós súvisí aj slovo lotéria, ktoré má takisto pôvod v nemčine.
V hovorených, ale aj v písaných jazykových prejavoch sa stretáme so slovom sústo napríklad v takýchto spojeniach: malé sústo, veľké sústo, trávenie sa začína vložením prvého sústa do ústnej dutiny. Slovo sústo nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, namiesto neho máme na označenie množstva potravy, ktoré sa prehltne naraz, slovo hlt, teda malý hlt, veľký hlt, trávenie sa začína vložením prvého hltu do ústnej dutiny. Môžeme však použiť aj slovo kúsok, napr. malý kúsok, veľký kúsok. V prenesenom význame namiesto spojenia to bolo na neho priveľké sústo môžeme povedať to bolo na neho priveľa.
V slovenčine máme sloveso dobyť, ktoré sa píše s tvrdým y a má význam "zmocniť sa, získať, dosiahnuť", napr. dobyť mesto, dobyť víťazstvo, dobyť svet módy, slovenské firmy sa chystajú dobyť fínsky trh. Máme aj sloveso dobiť, ktoré sa píše s mäkkým i a má okrem iného význam "veľmi zbiť", napríklad novinára dobili do bezvedomia, a význam "bitím usmrtiť", napríklad chlapca dobili na smrť. Novšie sloveso dobiť s mäkkým i nadobudlo aj význam "nabíjaním doplniť, napr. elektrickú energiu", ktoré poznáme zo spojenia dobiť batériu. Sloveso dobiť s mäkkým i sa používa aj v slovnom spojení dobiť kredit napríklad pri mobilnom telefóne.
V niektorých reklamných textoch si môžeme prečítať alebo vypočuť aj takéto vyjadrenia: nechajte sa hýčkať v príjemnom prostredí, budú vás hýčkať 24 hodín denne, vzácne ružové oleje hýčkajú vašu pokožku. Sloveso hýčkať však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, do reklamných textov, ale aj do iných prejavov sa dostáva pod vplyvom českých textov. V slovenčine namiesto neho máme slovesá maznať, rozmaznávať. Uvedené výpovede mali mať takúto správnu podobu: nechajte sa rozmaznávať v príjemnom prostredí, budú vás rozmaznávať 24 hodín denne, vzácne ružové oleje rozmaznávajú vašu pokožku.
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so správnym označením súčiastok na pripojenie elektrických spotrebičov na elektrickú sieť. Tým môžeme poradiť, že slovom zástrčka sa pomenúva vidlica s elektrickým vodičom, ktorá sa zasúva do súčiastky, ktorou sa privádza elektrický prúd. Slovom zásuvka sa pomenúva súčiastka, pomocou ktorej sa elektrický spotrebič pripája na elektrickú sieť. Môžeme teda povedať, že zástrčka sa zasúva do zásuvky.
Isto mnohí poznajú frazeologizmus postaviť si latku vysoko, ktorý vznikol na základe skúsenosti zo skoku do výšky a ktorý má význam „mať voči sebe vysoké nároky“. V tomto frazeologizme sa vyskytuje slovo latka, ktoré má význam „žrď určujúca výšku skoku“. Slovo latka je utvorené príponou -ka zo slova lata a v obidvoch slovách je tvrdá spoluhláska t. Niekedy však môžeme počuť vyslovovať toto slovo aj s mäkkou spoluhláskou ť, laťka. Táto podoba je však nesprávna. Správna je iba podoba latka, a to aj vo frazeologizme postaviť si latku vysoko.
Na označenie organizácie, ktorá nie je na úrovni vlády, ktorá nepatrí do pôsobnosti vlády, ktorá pôsobí mimo vlády, používa sa pomenovanie s prídavným menom nevládny, ale aj s prídavným menom mimovládny, teda nevládna organizácia a mimovládna organizácia. Hoci prídavné meno nevládny ako slovo s opačným významom k vzťahovému prídavnému menu vládny je pravidelne utvorené od slova vláda, so zreteľom na to, že prídavné meno nevládny má aj význam „slabý, bezvládny“, v spojení so slovom organizácia je vhodné uprednostňovať prídavné meno mimovládny, teda slovné spojenie mimovládna organizácia.
V slovenčine máme ukazovacie zámeno taký, ktorým sa ukazuje alebo odkazuje na nejakú vlastnosť alebo na mieru. Zámeno taký sa skloňuje ako prídavné meno pekný, z čoho vyplýva, že v tvare nominatívu množného čísla mužského rodu sa píše s mäkkým í, napr. takí chlapci, takí ľudia, takí športovci. Rovnako mäkké í píšeme aj v tvare nominatívu množného čísla mužského rodu zámena takýto, ktorým sa takisto ukazuje alebo odkazuje na nejakú vlastnosť alebo na mieru, teda v spojeniach takíto chlapci, takíto ľudia, takíto športovci.
Manželia Havranovci, nie manželia Havranovi ani manželia Havranoví
V jazykovej praxi sa na označenie príslušníkov jednej rodiny, na označenie manželov alebo súrodencov môžeme stretnúť s tvarmi utvorenými od mužského priezviska príponami -ovi, -oví a -ovci, napr. Havranovi, Havranoví, Havranovci. Z týchto podôb v spisovnej slovenčine je správny iba tvar utvorený príponou -ovci, teda Havranovci. V spisovných jazykových prejavoch preto používajme vyjadrenia manželia Havranovci, bratia Čapkovičovci, súrodenci Hečkovci.
Podstatné mená ženského rodu báseň a pieseň skloňujeme podľa vzoru dlaň. No kým pri slove dlaň je v datíve a lokáli množného čísla pádová prípona s dvojhláskou ia, dlaniam, o dlaniach, pri slovách báseň a pieseň je v týchto pádoch prípona s krátkym a, básňam, piesňam, o básňach, o piesňach. Je to preto, lebo v datíve a lokáli množného čísla sa pri týchto slovách uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého po dlhej samohláske alebo po dvojhláske nemôže nasledovať pádová prípona s dvojhláskou. Správne vravíme: o uverejnených básňach, v ľúbostných piesňach.
V súčasnej spisovnej slovenčine nemáme slovo smena písané s písmenom s, ale iba slovo zmena písané s písmenom z, ktoré má viac významov. Je to predovšetkým význam „nadobudnutie iných vlastností, iného rázu, premena“, napr. zmena v myslení, kvalitatívna zmena. Ďalej je to význam „nahradenie niekoho, niečoho niekým alebo niečím iným“, napr. zmena programu, zmena údajov. S písmenom z píšeme slovo zmena aj vo význame „vymedzený pracovný čas pracovníka“, napr. ranná zmena, nočná zmena, pracovať na dve zmeny.
V slovenčine máme podstatné meno prieklep utvorené predponou prie- od slovesa klepať. Slovo prieklep má význam „prepis na písacom stroji, kópia“, no toto slovo sa v súčasnosti používa už menej často, lebo mnohí píšeme na počítači a počet kópií si vytlačíme podľa potreby. V slovenčine máme aj podstatné meno preklep utvorené zo slovesa preklepnúť s predponou pre-. Slovo preklep má význam „chyba pri písaní na písacom stroji alebo na počítači vzniknutá klepnutím na inú klapku“, napr. písať bez preklepov, v texte je veľa preklepov, opraviť preklepy.
V jazykovej praxi sa používa sloveso zúčastniť sa, pri ktorom býva podstatné meno v tvare genitívu, napr. zúčastniť sa pretekov, zúčastniť sa komunálnych volieb. Sloveso zúčastniť sa je utvorené zo slovného spojenia mať účasť, pri ktorom je väzba s predložkou na a s lokálom, mať účasť na niečom. Podľa toho je vhodné aj pri slovese zúčastniť sa používať väzbu s predložkou na a s lokálom, teda väzbu zúčastniť sa na niečom, napr. zúčastniť sa na pretekoch, zúčastniť sa na komunálnych voľbách, ale aj zúčastniť sa na výberovom konaní, zúčastniť sa na prijímacom pohovore.
tvar s príponou -i, pamäti, napr. na osvieženie pamäti, strata pamäti, zdokonaľovanie pamäti, Ústav pamäti národa, vydať svoje pamäti. Slovo pamäť má aj význam „zariadenie na zápis a uchovávanie informácií“. V tomto význame má slovo pamäť v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar s príponou -e, pamäte, napr. údaje uložiť do pamäte počítača, čas zápisu do pamäte počítača, kapacita tohto typu pamäte, dokúpenie operačnej pamäte, pamäte pre značkové servery, pamäte pre mobilné telefóny.
V rozličných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so súvetiami ako Pýtala som sa, že či pracuje. – Nevedel, že čo tam bude robiť. – Chcel vedieť, že koľko je hodín. V týchto súvetiach sa predmetová vedľajšia veta k hlavnej vete pripája spojkou že a ešte aj spojkami či, čo, resp. koľko. Ibaže v spisovnej slovenčine nie je dôvod, aby sme predmetovú vedľajšiu vetu pripájali spojkou že a ešte ďalšou spojkou. Spojka že je tu nadbytočná. Citované vety mali mať takúto náležitú podobu: Pýtala som sa, či pracuje. – Nevedel, čo tam bude robiť. – Chcel vedieť, koľko je hodín.