Zdieľajte s nami link na články z iných webov. Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov, môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Podstatné mená mužského rodu zakončené na skupinu spoluhlások nt, či už ide o životné podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru chlap, ako sú slová asistent, klient, pacient, referent, študent, alebo o neživotné podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, ako sú argument, eurocent, ornament, patent, majú v inštrumentáli množného čísla pádovú príponu -mi. Správne teda vravíme s odbornými asistentmi, s našimi klientmi, s ťažkými pacientmi, s bezpečnostnými referentmi, s vysokoškolskými študentmi, s vecnými argumentmi, s piatimi eurocentmi, s farebnými ornamentmi, s novými patentmi.
Medzi časté otázky, ktoré dostávame od poslucháčov, patrí aj otázka, s akým začiatočným písmenom sa majú písať zámená vy, vás, vám, váš v korešpondencii. V platných Pravidlách slovenského pravopisu sa v kapitole Veľké písmená na znak úcty okrem iného uvádza, že veľké začiatočné písmeno sa píše v priamom písomnom styku v tvaroch zámen Vy, Váš, ak sa vzťahujú na individuálneho, ale aj kolektívneho adresáta. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vaša, Vašej atď. píšeme v klasických listoch, ale aj v korešpondencii posielanej elektronickou poštou, teda v e-mailoch, vždy s veľkým začiatočným písmenom.
V jazykových prejavoch sa nezriedka môžeme stretnúť so slovnými spojeniami ušlý zisk, ušlý zárobok, v ktorých je prídavné meno ušlý. Prídavné meno ušlý však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a naše kodifikačné príručky ho vôbec nezaznačujú. V spisovnej slovenčine máme príčastie uniknutý s významom „ktorý unikol“ a ktoré je utvorené od slovesa uniknúť. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa jeden z významov slovesa uniknúť vysvetľuje slovami „byť pre niekoho stratený, neuskutočniť sa“ a pri ňom sa ako príklady uvádzajú slovné spojenia unikol mu zisk, unikol mu zárobok. Podľa toho zisk alebo zárobok, ktorý unikol, môžeme nazývať uniknutý zisk, uniknutý zárobok.
V slovenčine máme slovo vír s významom „prudký pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi“, ktoré píšeme s mäkkým í, a slovo výr s významom „druh veľkej sovy“, ktoré píšeme s tvrdým ý. Často dostávame otázku, s akým í sa má slovo víry napísať vo vete Vo vode bol vír a nad ním letel výr a zrazu oba „víry“ zmizli. Treba povedať, že takáto veta je nezmyselná. My ju síce môžeme vysloviť, ale nie v takejto podobe napísať. Túto nezmyselnú vetu môžeme prirovnať k vete, v ktorej by sme chceli jedným spoločným slovom nahradiť slová krútňava a vták. Druhá časť uvedenej vety môže mať podobu a zrazu vír aj výr zmizli podobne ako vo výpovedi a zrazu krútňava aj vták zmizli, pričom prvé slovo vír napíšeme s mäkkým í a druhé slovo výr napíšeme s tvrdým ý.
Slovo Vianoce, keďže ide o oficiálny názov sviatkov, teda o vlastné meno, píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Ak namiesto oficiálneho názvu Vianoce použijeme slovné spojenie vianočné sviatky, prídavné meno vianočný napíšeme s malým začiatočným písmenom, lebo to už nie je oficiálny názov uvedených sviatkov. Aj v textoch, ktoré píšeme na vianočných pozdravoch, teda v želaniach pokojné vianočné sviatky či príjemné prežitie vianočných sviatkov, prídavné meno vianočné, resp. vianočných napíšeme s malým začiatočným písmenom.
V spisovnej slovenčine zdrobnenina od slova strom má podobu stromček, v množnom čísle stromčeky, podobne ako od slov dar a dom máme zdrobneniny darček a domček, v množnom čísle darčeky a domčeky. V jazykovej praxi sa stretáme aj so slovom stromky. Slovo stromky je tvarom nominatívu a akuzatívu množného čísla nárečových slov stromek, resp. stromok. Spisovné sú však iba podoby stromček, v množnom čísle stromčeky, preto jedličku, smriečok či borovicu, ktorými si ozdobujeme príbytky v čase Vianoc, nazývajme vianočný stromček, v množnom čísle vianočné stromčeky.
Pomenovania zvierat mužského rodu sa v jednotnom čísle skloňujú podľa životného vzoru chlap, napr. kamzík – o kamzíkovi, kapor – o kaprovi, medveď – o medveďovi, v množnom čísle podľa neživotného vzoru dub, ak sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, napr. kamzíky, jastraby, a podľa vzoru stroj, ak sú zakončené na mäkkú spoluhlásku, napr. medvede. Názvy bobor, kapor, zubor sú zakončené na obojakú spoluhlásku r, skloňujú sa podľa vzoru dub a v nominatíve a akuzatíve množného čísla majú pádovú príponu tvrdé y, dva bobry, chytať kapry, chovať zubry. Podľa toho v spisovnej slovenčine správne vravíme vianočné kapry, predávať kapry, kúpiť dva kapry.
V slovenčine máme slovo vír s významom „prudký pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi“, ktoré píšeme s mäkkým í, a slovo výr s významom „druh veľkej sovy“, ktoré píšeme s tvrdým ý. Často dostávame otázku, s akým í sa má slovo víry napísať vo vete Vo vode bol vír a nad ním letel výr a zrazu oba „víry“ zmizli. Treba povedať, že takáto veta je nezmyselná. My ju síce môžeme vysloviť, ale nie v takejto podobe napísať. Túto nezmyselnú vetu môžeme prirovnať k vete, v ktorej by sme chceli jedným spoločným slovom nahradiť slová krútňava a vták. Druhá časť uvedenej vety môže mať podobu a zrazu vír aj výr zmizli podobne ako vo výpovedi a zrazu krútňava aj vták zmizli, pričom prvé slovo vír napíšeme s mäkkým í a druhé slovo výr napíšeme s tvrdým ý.
Obľúbený chyták nášho slovenčinára (a zrejme viacerých).
Nedávno sme počuli informáciu, že USA predajú zodpovednosť za situáciu v krajine afganskej vláde. Pri počutí takejto informácie by sme sa mohli spýtať, za koľko dolárov USA predajú zodpovednosť, lebo v slovenčine sloveso predať má význam „dať, odovzdať za peniaze“. No v citovanej výpovedi o nič také nejde, preto sa malo použiť sloveso odovzdať, teda USA odovzdajú zodpovednosť za situáciu v krajine afganskej vláde. Tí, čo používajú sloveso predať v situácii, keď nejde o odovzdanie niečoho za peniaze, sú pravdepodobne ovplyvnení češtinou, v ktorej sú však dve slovesá, sloveso předat s významom „odovzdať“ a sloveso prodat s významom „odovzdať za peniaze“, no v slovenčine sloveso predať má iba význam „odovzdať za peniaze“.
Ktovie, možno tú zodpovednosť naozaj predali za peniaze.
V jazykových prejavoch sa nezriedka môžeme stretnúť so slovnými spojeniami ušlý zisk, ušlý zárobok, v ktorých je prídavné meno ušlý. Prídavné meno ušlý však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a naše kodifikačné príručky ho vôbec nezaznačujú. V spisovnej slovenčine máme príčastie uniknutý s významom „ktorý unikol“ a ktoré je utvorené od slovesa uniknúť. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa jeden z významov slovesa uniknúť vysvetľuje slovami „byť pre niekoho stratený, neuskutočniť sa“ a pri ňom sa ako príklady uvádzajú slovné spojenia unikol mu zisk, unikol mu zárobok. Podľa toho zisk alebo zárobok, ktorý unikol, môžeme nazývať uniknutý zisk, uniknutý zárobok.
zase čechizmus...a veeeeľmi rozšírený v rôznych zákonoch, poistných zmluvách...
medúza medzi čučoriedkami (Július Satinský: "ČUČORIEDKY = dievčatá od 15 do 25 rokov, MEDÚZY od 30 do 80 a po osemdesiatke sú STARÉ PRAŽENICE, ktoré majú obrovský zmysel pre humor a o svete si myslia svoje"). ...viac
Nella_2
Obľúbený chyták nášho slovenčinára (a zrejme viacerých).
Autentický výrok jedného ôsmaka:
- Pančelka, v slove výchor má byt ypsilon, šak to je tá sova!
Slovné spojenie Nový rok píšeme s veľkým začiatočným písmenom, keď máme na mysli prvý deň v roku, prvý január, lebo ide o oficiálny názov sviatku, ktorý sa zaraďuje medzi vlastné mená. V textoch, ktoré píšeme na novoročných pozdravoch, teda v želaniach veľa šťastia v novom roku, všetko dobré v novom roku a pod., však nemáme na mysli iba jeden deň, ktorý pripadá na prvého januára, ale celý nasledujúci rok, preto prídavné meno nový v spojení v novom roku napíšeme s malým začiatočným písmenom.
Mnohí používatelia slovenčiny si často kladú otázku, ako sa majú pomenovať príslušníci jednej rodiny. V slovenčine nominatív množného čísla od priezvisk tvoríme príponou -ovia, napr. Novák – dvaja Novákovia, podobne aj Benka – Benkovia, Jurčo – Jurčovia. Tieto tvary používame vtedy, keď chceme označiť niekoľko príbuzných alebo nepríbuzných osôb s rovnakým priezviskom. Na označenie príslušníkov jednej rodiny však používame tvary zakončené na príponu -ovci, napr. Novákovci, Benkovci, Jurčovci. Tieto tvary môžeme používať aj v listoch, na pohľadniciach a na rozličných pozdravoch pri podpisovaní, a to v podobe Novákovci alebo rodina Novákovcov.
Slovo sklad má význam „miesto alebo priestor na uloženie zásob tovaru, surovín, materiálu a pod., skladisko“, napr. sklad tovaru, sklad potravín, sklad dreva. Okrem toho slovo sklad má aj význam „uložené zásoby“. V rozličných propagačných materiáloch sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami typu tovar máme skladom, ponuka tovaru skladom, v ktorých je slovo sklad v tvare inštrumentálu jednotného čísla. Takéto vyjadrenia nie sú spisovné, namiesto tvaru inštrumentálu skladom je v nich primerané používať predložkové spojenie na sklade, teda tovar máme na sklade, ponúkaný tovar je na sklade.
V jazykovej praxi sa stretáme s vyjadreniami typu záleží od výkonu, záleží od počasia, záleží od rozpočtu, bude záležať od výsledkov vyšetrení, v ktorých je pri slovese záležať predložka od a podstatné meno v tvare genitívu. V spisovnej slovenčine sa však sloveso záležať viaže s predložkou na a s podstatným menom v tvare lokálu. Táto väzba sa uvádza aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ktoré sú kodifikačnými príručkami. Podľa toho je správne záleží na výkone, záleží na počasí, záleží na rozpočte, bude záležať na výsledkoch vyšetrení.