Vyspraviť omietku?

Nielen v hovorených prejavoch, ale aj v písaných textoch sa môžeme stretnúť so spojeniami typu vyspraviť omietku, vyspraviť výtlky na ceste, vyspraviť trhliny, vyspraviť nerovnosti. V nich sa vyskytuje sloveso vyspraviť, ktoré však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Na vyjadrenie významu „uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením poškodenia“ máme v spisovnej slovenčine sloveso opraviť. Sloveso opraviť je vhodné používať aj v spojeniach typu opraviť omietku, opraviť výtlky na ceste, opraviť trhliny, opraviť nerovnosti.

Vyskladať paušál. Aj word to podčiarkuje, ako nesprávne.

Štvorčatá, pätorčatá, šestorčatá

Na označenie štyroch detí jednej matky narodených naraz používame slovo štvorčatá, jedno z týchto detí je štvorča. Päť takto narodených detí sú pätorčatá, šesť takto narodených detí sú šestorčatá. Popri slove štvorčatá sa niekedy môžeme stretnúť aj so slovom štvoričky. Kým slovo štvorčatá je spisovné a neutrálne, slovo štvoričky je príznakové a jeho využívanie je obmedzené na neoficiálnu, súkromnú komunikáciu. Slová štvorčatá, pätorčatá, šestorčatá nepoužívame iba na označenie naraz narodených detí jednej matky, ale aj na pomenovanie naraz narodených zvieracích mláďat, napr. kozie štvorčatá, medvedie pätorčatá.

To je asi prevzaté z češtiny... "zboží máme skladem"... ale či je to u nich spisovné, to netuším

Tiež asi nie

Dať si ušiť oblek, nie nechať si ušiť oblek

V rečovej praxi sa nezriedka stretáme s vyjadreniami typu nechám si ušiť oblek, nechala si vyčistiť šaty, nechal si opraviť auto, nechali si postaviť rodinný dom. Sloveso nechať má viacero významov, ale vo význame „postarať sa, zariadiť, aby sa niečo urobilo“, ako je to v citovaných spojeniach, nie je vhodné používať sloveso nechať. Namiesto neho by sme mali siahnuť za slovesom dať, teda dám si ušiť oblek, dala si vyčistiť šaty, dal si opraviť auto, dali si postaviť rodinný dom.

Bez chýb, bez nedostatkov, nie bez závad

Často počujeme, že niečo nemá závady, že niečo je bez závad, resp. že niečo má skryté závady, že na látke sú viditeľné závady, že na stroji je závada. Podstatné meno závada však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Na vyjadrenie významu „porušenie niečoho, porušenie povrchu niečoho, poškodenie niečoho, negatívna vlastnosť“ máme v spisovnej slovenčine slová chyba, kaz, nedostatok, porucha, teda poznáme skryté chyby či skryté nedostatky, na látke sú viditeľné kazy, na stroji je porucha a rovnako aj niečo môže byť bez chýb, bez nedostatkov, niečo nemá chyby, nemá nedostatky.

Začať a začať sa

Slovesá začať a začínať musia mať v rámci vety pri sebe vyjadrený predmet v akuzatíve, napr. začať, začínať prednášku, začať, začínať rokovanie. Ak pri slovesách začať a začínať nemáme vyjadrený konkrétny predmet v akuzatíve, mali by sme pri nich použiť zvratné sa, teda mali by sme použiť zvratné podoby začať sa a začínať sa, napr. prednáška sa začala, prednáška sa začína, rokovanie sa začalo, rokovanie sa začína. Podobne správne vravíme predstavenie sa začína, vyučovanie sa začalo, prázdniny sa začali, výkopové práce sa začali.

Akého rodu je slovo sylaby?

Dostali sme otázku, akého rodu je slovo sylaby. Odpoveď na ňu nie je jednoznačná, lebo slovo sylaby, ktoré je tvarom nominatívu množného čísla, môže byť ženského rodu alebo mužského rodu, a to v závislosti od významu slova. V slovenčine totiž máme slovo sylaba ako podstatné meno ženského rodu, ktoré má pôvod v gréčtine a ktorým sa pomenúva slabika, ale máme aj slovo sylabus ako podstatné meno mužského rodu, ktoré má takisto pôvod v gréčtine a ktorým sa pomenúva stručný prehľad, výťah, napr. vysokoškolských prednášok. Ak teda máme na mysli výťah z vysokoškolských prednášok, používame podstatné meno mužského rodu sylabus, ktoré má v množnom čísle tieto tvary: sylaby, bez sylabov, sylabom, o sylaboch, so sylabmi.

Práve pán Hrabko, v SRo povedal: "odbáčame od témy". Fakt pekné.

čo k tomu dodať...

Často sa nesprávne zamieňajú predložky pred slovami "závisieť" a "záležať" - napr. je závislý na drogách, záleží od vás a pod. Aj vo výklade lekárne som videla reklamu na nejakú "liečbu závislosti na nikotíne". Správne má byť "závislosť od nikotínu. od drog... atď."

Škodca a škodkyňa

Dostali sme otázku, či podstatné meno mužského rodu škodca má aj prechýlenú podobu ženského rodu. Na označenie toho, kto spôsobuje alebo spôsobil škodu, sa bežne používa podstatné meno mužského rodu škodca, aj keď ide o činiteľa deja ženského rodu. Pomenovanie ženského rodu sa v našich slovníkoch zatiaľ nezaznačuje, no v jazykovej praxi sa už začalo používať v podobe škodkyňa. Možno sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Slovo škodkyňa je pravidelne utvorené podľa modelu sudca – sudkyňa, správca – správkyňa, sprievodca – sprievodkyňa. Keďže slovo škodkyňa je správne utvorené, patrí medzi spisovné slová, zatiaľ však s príznakom zriedkavosti.

Nie cykličnosť, ale cyklickosť

V jazykovej praxi sa občas stretáme so slovnými spojeniami typu cykličnosť opráv, cykličnosť vývoja, cykličnosť porúch, cykličnosť klimatických procesov. V nich sa vyskytuje podstatné meno cykličnosť utvorené príponou -osť od prídavného mena cykličný, ibaže také prídavné meno spisovná slovenčina nepozná. V slovenčine na vyjadrenie významu „opakujúci sa v cykloch, t. j. zvyčajne v pravidelne sa opakujúcich intervaloch“ máme prídavné meno cyklický a od neho utvorené podstatné meno má podobu cyklickosť. Správne teda je: cyklickosť opráv, cyklickosť vývoja, cyklickosť porúch, cyklickosť klimatických procesov.

E-mail, mejl - v e-maile, v mejle

Na označenie elektronickej pošty používame z angličtiny prevzatý výraz e-mail (vysl. imejl), ktorý sa píše s písmenom e na začiatku, so spojovníkom a s písmenami a a i v druhej časti slova. Okrem pôvodnej anglickej podoby používame aj zdomácnenú podobu mejl, ktorá sa píše v zhode s výslovnosťou s písmenami e a j. Obidve podoby sú podstatné mená mužského rodu a skloňujú sa podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla majú tvar s príponou -u, z e-mailu (vysl. z imejlu), z mejlu, v lokáli jednotného čísla majú tvar s príponou -e, v poslednom e-maile (vysl. imejle), o novom mejle a v nominatíve množného čísla majú tvar s príponou tvrdé -y, dva e-maily (vysl. imejli), tri mejly.

Dúchareň

Súčasťou čistiarne odpadových vôd je aj osobitná miestnosť, v ktorej sú umiestnené dúchadlá, t. j. osobitné zariadenia na vháňanie vzduchu do odpadových vôd na ich prevzdušňovanie. Takáto miestnosť sa nazýva dúchareň. Podstatné meno dúchareň je utvorené od slovesa dúchať s významom „viať, duť, fúkať“ príponou -areň, ktorou sa tvoria názvy miesta. Naše jazykové príručky slovo dúchareň zatiaľ nezaznačujú, lebo ide o nové slovo. Slovo dúchareň však patrí medzi spisovné jazykové prostriedky podobne ako slová frézareň, lúpareň, súkareň, žíhareň.

Zmocnenec - zmocnenkyňa, splnomocnenec - splnomocnenkyňa

Najmä v odbornej jazykovej praxi sa stretáme so slovom zmocnenec na pomenovanie osoby, ktorá je poverená konať v mene niekoho. Podstatné meno zmocnenec je utvorené príponou -ec od trpného príčastia, resp. prídavného mena zmocnený a to od slovesa zmocniť s významom „poveriť niekoho konať v mene niekoho iného, splnomocniť“. Synonymom slova zmocnenec je podstatné meno splnomocnenec. Ak funkciu zmocnenca vykonáva žena, na jej pomenovanie máme prechýlenú podobu zmocnenkyňa, podobne ako od slova splnomocnenec je splnomocnenkyňa, od poslanec je poslankyňa, od vyslanec je vyslankyňa.

Vyšehradská štvorka

V súčasnosti nezriedka počujeme názov Vyšehradská štvorka, ktorým sa pomenúva spoločenstvo štyroch stredoeurópskych štátov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, ktoré vzniklo na základe politickej dohody podpísanej v severomaďarskom meste Vyšehrad. Popri podobe Vyšehradská štvorka sa niekedy stretáme aj s podobou Visegrádska štvorka (vysl. višegrádska), pričom sa prídavné meno zapisuje s mäkkým i a s písmenom s podľa zásad maďarského pravopisu. V slovenčine je však správne používať slovenskú podobu názvu Vyšehradská štvorka, ktorá sa zapisuje s tvrdým y a s písmenom š.

Vancouver – výslovnosť, skloňovanie a odvodené slová

O niekoľko dní sa začnú 21. zimné olympijské hry v kanadskom meste Vancouver (vysl. venkúver). V angličtine sa názov tohto mesta vyslovuje (venkúvr), v slovenčine sa však ustálila výslovnosť so zachovaním samohlásky e, teda (venkúver). Pri skloňovaní názvu Vancouver (vysl. venkúver) sa samohláska e spravidla zachováva. V genitíve má tvar s príponou -u, z Vancouveru (vysl. venkúveru), ale zriedkavo aj s príponu -a, z Vancouvera (vysl. venkúvera). V lokáli má tvar s príponou -i, vo Vancouveri (vysl. venkúveri). V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť aj so skloňovaním názvu s vynechaním samohlásky e, teda z Vancouvru (vysl. venkúvru) aj z Vancouvra (vysl. venkúvra), vo Vancouvri (vysl. venkúvri). Obyvateľské meno od názvu Vancouver (vysl. venkúver) má podobu Vancouverčan (vysl. venkúverčan), v ženskom rode Vancouverčanka (vysl. venkúverčanka) a prídavné meno má podobu vancouverský (vysl. venkúverskí).

Čech – Česi, nie Češi

Príslušník českého národa sa volá Čech. Obyvateľské meno Čech skloňujeme podľa vzoru chlap a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu -i, pričom spoluhláska ch sa pred príponou -i strieda so spoluhláskou s, teda Česi. Tak je to aj pri iných názvoch osôb zakončených v nominatíve jednotného čísla na spoluhlásku ch, napr. beloch – belosi, černoch – černosi, mních – mnísi, valach – valasi. V jazykovej praxi môžeme niekedy počuť aj tvar nominatívu množného čísla v podobe Češi, teda so spoluhláskou š. Táto podoba však nie je spisovná, v spisovnej slovenčine je správna iba podoba so spoluhláskou s, Česi.