Žabokreky – zo Žabokriek

Názov obce Žabokreky je pomnožné podstatné meno mužského rodu, t. j. podstatné meno, ktoré má iba tvary množného čísla. Názov Žabokreky sa skloňuje podľa vzoru dub, v množnom čísle duby. Osobitosťou pomnožných názvov obcí mužského rodu je, že v genitíve často nemajú pravidelný tvar s príponou -ov, ako je to pri vzore dub – dubov, ale tvar genitívu sa v spisovnej slovenčine tvorí predĺžením samohlásky, resp. jej nahradením dvojhláskou, napr. Donovaly – z Donovál, Prusy – z Prús, Kraľovany – z Kraľovian, Vajnory – z Vajnôr. Pri názve Žabokreky genitív má podobu Žabokriek, teda samohláska e sa strieda s dvojhláskou ie podobne, ako je to pri názvoch Gbely - z Gbiel, Nedožery - z Nedožier.

Medaila – olympijské medaily

Blížia sa 21. zimné olympijské hry vo Vancouveri. V tejto súvislosti sa častejšie bude hovoriť a písať o olympijských medailách. To je príležitosť pripomenúť si, ako sa právne skloňuje podstatné meno medaila. Keďže slovo medaila je podstatné meno ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je tvrdá spoluhláska l, skloňujeme ho podľa vzoru žena. Vzor žena má v lokáli jednotného čísla pádovú príponu -e, o žene, a rovnako je aj o medaile. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla je pri vzore žena pádová prípona tvrdé -y. Správne teda vravíme: vrátiť sa bez medaily, zlaté medaily, získať dve medaily.

Zámok a zámka

V slovenčine máme podstatné meno mužského rodu zámok na pomenovanie väčšej reprezentačnej budovy, v minulosti používanej ako šľachtické sídlo, napr. kráľovský zámok. Slovo zámok sa používa aj na pomenovanie kovového mechanizmu určeného na zamykanie kľúčom. Na pomenovanie tohto mechanizmu máme v slovenčine aj podstatné meno ženského rodu zámka, napr. visacia zámka. Je výhodné, ak pri pomenovaní mechanizmu určeného na zamykanie uprednostňujeme podstatné meno ženského rodu zámka, ktoré je jednoznačné, lebo napríklad z výpovede kľúč od zámku nie je zrejmé, či máme na mysli kľúč od budovy, alebo kľúč od mechanizmu na zamykanie, kým z výpovede kľúč od zámky vieme hneď, že ide o kľúč od mechanizmu na zamykanie.

Obrí autobus či obrý autobus?

Dostali sme otázku, s akým písmenom sa má písať slovo obrí v slovnom spojení obrí autobus, či s mäkkým í, alebo s tvrdým ý. Keďže slovo obrí je utvorené od podstatného mena obor príponou -í, ktorou sa tvoria živočíšne prídavné mená, a má význam „patriaci obrovi“, píšeme v ňom mäkké dlhé í. V slovnom spojení obrí autobus, ktoré sme nedávno počuli, nejde o význam „patriaci obrovi“, ale o prenesený význam „veľmi veľký“. Na vyjadrenie tohto významu máme štylisticky neutrálne prídavné meno obrovský, preto je vhodné, aby sme pri pomenovaní veľmi veľkého autobusu uprednostnili slovné spojenie obrovský autobus a takisto aj v iných spojeniach používali prídavné meno obrovský, ak máme na mysli niečo veľmi veľké.

Toto som už počula dávnejšie, že by sme kľúč mali strkať do "zámky", ale veľmi ťažko si na to zvykám.

Čo si ja pamätám, tak Čech je priezvisko a čech je národnosť.

Tak to si zle pamätáš.
Citujem z Pravidiel slovenského pravopisu:
"Národné a kmeňové mená a mená príslušníkov iných etnických skupín, obyvateľské mená utvorené od vlastných mien:
napr. Slovák, Neslovák, Francúz, Škót, Srb, Lužický Srb, Angličan, Bulhar, Protobulhar, Maďar, Nemaďar, Nemec, Ultranemec, Ukrajinec, Poloukrajinec, Rakúšan, Exrakúšan, Číňan, Japonec, Arab, Kurd, Kelt, Trák, Etrusk, Žid, Hind, Vandal, Ilýr, Róm, Goral, Valach, Slovan, Praslovan, Západoslovan, Západoslovák, Východoslovák, Európan, Stredoeurópan, Američan, Juhoameričan, Austrálčan, Praaustrálčan, Škandinávec, Moravan, Šarišan, Zemplínčan, Sicílčan, Bratislavčan, Nitran, Topoľčanec, Parížan, Exparížan, Newyorčan, Marťan, Mesiačan (domnelý, fiktívny obyvateľ Marsu, Mesiaca; kozmonaut na Mesiaci)."

Čiže aj príslušník českého národa bude Čech/Češka. S malým "č" bude akurát čeština, český... podobne slovenčina, slovenský, slovensky.

Na jedálnych lístkoch sa stretávame s ponukou jedla kuracie prsia so zeleninovým obložením, ale aj kuracie prsia so zeleninovou oblohou. Niekoho v názve jedla vyrušuje slovo obloženie, iného zasa slovo obloha. Podľa slovníkov slovo obloha má význam „zdanlivá klenba nad zemským povrchom, nebo“, slovo obloženie má význam „to, čím je niečo obložené“. Slovo obloženie je utvorené od slovesa obložiť s významom „pokryť niečím dookola“. S podstatným menom obloženie súvisí aj prídavné meno obložený, ktoré poznáme zo spojení obložený chlebíček, obložená misa. Preto ako vhodný je názov kuracie prsia so zeleninovým obložením a tento názov odporúčame používať aj na jedálnych lístkoch.

Spojky aj a ani vyjadrujú priraďovací zlučovací, resp. stupňovací vzťah. Z hľadiska významu sú to synonymné spojky. Predsa je však medzi nimi istý rozdiel. Kým spojku aj používame v kladných vetách, t. j. vo vetách, v ktorých je prísudok vyjadrený slovesom v kladnom tvare, spojku ani používame v záporných vetách, t. j. vo vetách, v ktorých je prísudok v zápornom tvare, v ktorých prísudkové sloveso má záporovú predponu ne-. Vo vete Vláda aj výbory Národnej rady podporili prijatie nového zákona, v ktorej je spojka aj, je prísudok v kladnom tvare. Ak v tejto vete prísudok podporili nahradíme jeho záporným tvarom nepodporili, spojku aj musíme nahradiť spojkou ani: Vláda ani výbory Národnej rady nepodporili prijatie nového zákona.

Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne používať zámeno svoj v tvare inštrumentálu jednotného čísla po predložkách so (vysl. zo), za, nad, pod, pred a v tvare datívu množného čísla napríklad po predložkách k, proti, oproti, kvôli, voči. V tvare inštrumentálu jednotného čísla zámeno svoj sa píše s mäkkým dlhým í, teda so (vysl. zo) svojím otcom, za svojím bratom, nad svojím domom, pod svojím autom, pred svojím rozhodnutím. V tvare datívu množného čísla zámeno svoj sa píše s mäkkým krátkym i, teda poďakoval sa svojim priaznivcom, prišiel k svojim rodičom, vystúpil proti svojim odporcom, ide oproti svojim synom, obetuje sa kvôli svojim deťom, voči svojim podriadeným sa správa slušne.

Neslabičná predložka k, ktorá obsahuje iba jednu spoluhlásku, sa v istých prípadoch vokalizuje, t. j. priberá samohlásku u, a tak dostávame vokalizovanú predložku ku, ktorá sa vyslovuje ako (gu). Vokalizovanú predložku používame vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú spoluhlásku alebo na príbuznú spoluhlásku z hľadiska znelosti, napr. ku (vysl. gu) kinu, ku (vysl. gu) koňovi, ku (vysl. gu) gazdovi, ku (vysl. gu) gombíku a na skupinu spoluhlások, v ktorej sa nachádza rovnaká spoluhláska alebo príbuzná spoluhláska z hľadiska znelosti, napr. ku (vysl. gu) skalisku, ku (vysl. gu) skratu, ku (vysl. gu) žgrlošovi.

V súvislosti s voľbami do Národnej rady sa budeme čoraz častejšie stretať so zoznamami kandidátov jednotlivých politických strán. Takýto zoznam jedni označujú ako kandidátska listina, iní ako kandidačná listina, niektorí aj ako kandidátna listina. Prídavné meno kandidátsky je pravidelne utvorené od podstatného mena kandidát ako pomenovania osoby, ktorá kandiduje na niečo, prídavné meno kandidačný je utvorené od podstatného mena kandidácia s významom „uchádzanie sa o nejakú funkciu“, ale prídavné meno kandidátny je utvorené nepravidelne, preto názov kandidátna listina nie je vhodný. Na pomenovanie listiny so zoznamom kandidátov je najvhodnejší názov kandidátska listina, do úvahy však môže prísť aj názov kandidačná listina.

Žiaci v škole často chcú pomôcť spolužiakovi, ktorý nevie odpovedať, a tak mu ticho hovoria, čo má povedať, šepkajú mu. So šepkaním sa stretáme aj v divadle, keď poverený zamestnanec ticho hovorí hercovi text, ktorý má povedať. Takýto zamestnanec sa volá šepkár. Niekedy môžeme v tejto súvislosti počuť aj slovo nápoveda, čo však nie je správne. Ani pri práci s počítačom nie je správne siahnuť za slovom nápoveda. Tu sa ako počítačový termín namiesto anglického slova help ustálilo slovo pomoc, resp. pomocník.

V jazykovej praxi sa v tých istých súvislostiach používajú slová obhliadka aj ohliadka, napr. obhliadka priestorov, obhliadka bytu, obhliadka miesta činu, ale aj ohliadka priestorov, ohliadka bytu, ohliadka miesta činu. Možno si položiť otázku, ktorému zo slov obhliadka, resp. ohliadka je vhodné v danom prípade dať prednosť. Keďže uvedené podstatné mená sú utvorené zo slovies a keďže sloveso obhliadnuť si má význam „obzrieť si, prezrieť si niečo“, kým sloveso ohliadnuťsa má význam „obzrieť sa dozadu“, v citovaných spojeniach je vhodné podstatné meno obhliadka, teda obhliadka priestorov, obhliadka bytu, obhliadka miesta činu.

Pri sledovaní najmä hovorených prejavov niekedy môžeme počuť vyjadrenia typu idem von, ale aj idem vonku. Príbuzné príslovky von a vonku sú obidve správne, ale v rámci spisovného jazyka je medzi nimi istý rozdiel. Príslovkou von sa vyjadruje smerovanie, kým príslovkou vonku sa vyjadruje miesto, preto ich nemôžeme ľubovoľne zamieňať. Ak chceme vyjadriť smerovanie, musíme použiť príslovku von, teda idem von, ak chceme vyjadriť miesto, musíme použiť príslovku vonku, teda je vonku, bol vonku, hrá sa vonku. Používanie príslovky vonku v spojení idem vonku je ovplyvnené stavom v niektorých nárečiach, z ktorých ich nositelia pochádzajú, v spisovných prejavoch je však vhodné používať iba vyjadrenie idem von.

Pri reportážach z hokejových stretnutí počas olympijských hier sme neraz počuli slovo oslabovka, ktorým sa označovala hra pri oslabení o jedného alebo o dvoch hráčov. Slovo oslabovka vzniklo ako protiváha slovu presilovka. No kým slovo presilovka vzniklo bežným slovotvorným postupom z dvojslovného spojenia presilová hra, slovo oslabovka nevzniklo z dvojslovného spojenia s prídavným menom, lebo prídavné meno oslabový slovenčina nepozná, ale vzniklo zo slovného spojenia hra v oslabení analogicky podľa slova presilovka. Napriek tomu, že slovo oslabovka nevzniklo bežným slovotvorným postupom, má svoje miesto v slovnej zásobe slovenčiny ako prostriedok zo športovej oblasti.

Nielen v hovorených, ale aj v písaných jazykových prejavoch sa stretáme so spájacím výrazom tým pádom, napr. Výstavba diaľnic mešká, tým pádom sa predražuje. – Internet je najlepším komunikačným prostriedkom a tým pádom najlepším sprostredkovateľom informácií. Spájací výraz tým pádom však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto nie je vhodný do oficiálnych či verejných jazykových prejavov. Namiesto neho sú vhodné spájacie výrazy a tak, a teda, takže, preto, a preto. Vety citované na začiatku majú napríklad takúto vhodnú podobu: Výstavba diaľnic mešká, a tak sa predražuje. – Internet je najlepším komunikačným prostriedkom a teda najlepším sprostredkovateľom informácií.

Vo verejných prejavoch sa nezriedka stretáme so slovesom poriešiť napríklad v takýchto vyjadreniach: Správa komunikácií sa rozhodla poriešiť križovatku tak, aby bola bezpečná. – Dá sa to poriešiť častou údržbou. – Poriešili sme 90 % problémov. – Treba ešte poriešiť mnoho vecí. Sloveso poriešiť nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a kodifikačné príručky ho vôbec nezaznačujú. Namiesto neho je vhodné používať nedokonavé sloveso riešiť alebo dokonavé sloveso s predponou vy-, t. j. sloveso vyriešiť. Citované vety majú takúto vhodnú podobu: Správa komunikácií sa rozhodla riešiť križovatku tak, aby bola bezpečná. – Dá sa to riešiť častou údržbou. – Vyriešili sme 90 % problémov. – Treba ešte vyriešiť mnoho vecí.

Podobné problémy robia aj ostatné privlastňovacie zámená: môj, tvoj, náš, váš. Platí rovnaké pravidlo - iba v jednotnom čísle je dlhé í (s mojím, tvojím, naším, vaším), v množnom čísle vždy krátke: moji (tvoji, naši, vaši), od mojich, mojim, mojich, o mojich, s mojimi...

V poslednom čase niektorí herci a moderátori (konkrétne napr. Peter Marcin) vypúšťajú do éteru "prišiel ku nám, ku vám, ku nej, ku nim..." a pod. Úplne zbytočne, veď sa dá bez problémov krásne plynulo vysloviť "k nám, k vám, k nej, k nim".