deli.
Už som to tu písala, ale nedá mi, napíšem znova. Môj starý otec mal v päťdesiatych rokoch najviac rolí v celom meste (je to dnes okresné mesto pomerne blízko Bratislavy). Staral sa o ne dobre, mal kone, voly aj kravy. Hnojil čisto konským hnojom, kravským atď. Ale mal smolu, jedného dňa pre neho prišli cudzí páni a zobrali ho do PTP. Dva dni potom prišli k starej mame (mala 3 vlastné deti+jedno z rodiny, o ktoré sa starala, lebo mu zomreli rodičia) a keďže už strého otca v dome nebolo, zobrali všetky kone, voly, kravy a odviezli. Samozrejme, aj role mu zobrali. Starý otec bol v PTP asi 4 roky, pracoval niekde v Čechách v kameňolome. Bol tam ako "politický" spolu s farármi. Často o tom rozprával, spávali na zemi na dekách v chlade, v nejakom starom zámku. Každý deň odchádzali odtiaľ 3-4 cínové truhly. On vždy vravel, že to vydržal a prežil len vďaka tomu, že bol ešte mladý (mal okolo 30-ky) a zdravý, silnej telesnej konštrukcie. Vravel tiež, že bol už aj v transporte na Sibír, vo vlaku. Ušiel z vlaku počas transportu, niekde v Rusku. Utekal domov popri trati. Vravel, že ušli 10-ti a domov prišli len 2-ja. Ostatní boli zastrelení na úteku ako dezertéri. Celý život o tom hovoril, ale za socíku sme o tom vždy museli mlčať.
Nezlomilo ho to, dokonca po návrate, neskôr, keď bol "rehabilitovaný", urobili z neho predsedu roľníckeho družstva, niekoľko rokov robil takto predsedu.
A čo sa týka pôdy, stále nám opakoval, že on hnojil pôdu hnojom a to, čo teraz robia s pôdou (myslel chemické hnojivá), pôda dlhodobo neunesie, že ju treba obrábať lepšie a hnojiť maštaľným hnojom.
Tiež vždy vravel, že načo nám bude toľko poľnohospodárskych inžinierov. Poľnohospodárstvo má podľa neho priveľa vysokoškolákov, ale nemá kto robiť na poliach.
Toľko názory môjho starého otca, ak to niekoho ešte vôbec bude zaujímať. Zomrel ako 89-ročný, mal dobré zdravie.
Ako by to bolo, keby mu pôdu nechali? Asi tak ako to je dnes v Rakúsku. lepší vzťah k prírode aj k ekológii.
Vo firme, kde som robila 32 rokov sme mali jedného, ktorý stále nadával na komunistov. Po roku 68 ho zo strany vvyliali. Robil riaditelíka nejakého osvetového centra, čiže prišiel aj o funkciu. Po nežnej asi dva týždne sa objavil v okresných novinách článok o tom, ako bol diskriminovaný, musel robiť robotníka s jeho vzdelaním, mal SŠ. Ako mu nechceli prijať dcéru na VŠ , chcel odškodné za spôsobené útrapy.
Toho skladového robotníka robil 1 deň,slovom jeden a išeiel do kancelárie lebo jeho manželka robila sekiretárku riaditeľa tak vybavila. Za celý čas som nezistila čo bolo jeho náplňou práce, lebo sedel len v kumbály, kde mal zariadenú tmavú komoru a stále chodil fotiť firemné akcie. Keď som ten článok čítala, tak som mala dosť, a povedala som, že on by mal firme vrátiť plat lebo sa len flákal,odvtedy vôbec neverím takýmto rozprávkam, nech si myslí kto chce, čo chce.A tá jeho dcéra bola miestnou športovkyňou a silou-mocou ju chcel dostať na VŠ, len problém bol v tom, že neurobila tuším ani raz prijímačky, bola zdravotnou sestrou a na príjimačkách bola matematika z gymnázia.
U nás ďaleko po 70-roku konečne založili družstvo, ale to sme tam už nebývali, ako deti sme sa naozaj narobili, zo základky sme chodievali na zber zemiakov do inej dediny, kde bolo už družstvo, jej však sme im len závideli. Rodičia sa aj preto odsťahovali, že oni nebudú do smrti robiť na roliach a boli aj kone.
Tuto blízko Nitry sa naši dvaja zamestnanci po 89 išli pozabíjať, keď si žiadali naspäť role, no bol v tom malý háčik, ani sami nevedeli koľko bolo ich a koľko získali arizáciou