No, predstavme si to z nejakej sumy, ktorú si dáme napr. 100 000. Ak by túto sumu dlžník vrátil rodičovi ešte počas života, táto čiastka by išla do dedičstva a obe deti by dedili rovným dielom, každý 50 000. Ak by túto sumu celú poručil jednému svojmu dieťaťu, to by dedilo 3/4 a druhé dieťa 1/4. Teda, dieťa, ktorému rodič poručil celú sumu by zdedil 75 000 a dieťa, ktoré nemalo dostať nič by zdedilo 25 000. Teda jednu štrtinu. Nebolo vydedené. Notárov postup bol správny.

..

..nie..je to dosť komplikované, ale nie je to takto...dlh vznikol tým, že po smrti jedného z rodičov,na dedičskom konaní bol rozdelený majetok tak, že pozostalá manželka všetko, čo zdedila po mužovi a čo patrilo jej, hneď tam prepísala jednému z detí za určitú sumu...druhé dieťa vydedila,takže po jej smrti by nedostalo nič..(lebo vlastne už nebolo z čoho dediť,všetko dala jednému)..
..no a keď že tie peniaze počas života nedostala, tak ich poručila závetom v plnej výške tomu druhému decku,tým pádom to prvé decko musí tú sumu vyplatiť tomu druhému...reálne ale prvé decko- dlžník vyplatí o 1/4 menej, pretože je dedič zo zákona,peniaze sú pasíva a tak logicky ukráti to druhé decko o sumu 1/4 podielu...no,pochybnosť o správnosti tu je...kvoli tomu, že vlastne dlžník dostal celý majetok za pár peňazí,ktoré nezaplatil, druhé decko nič a ešte aj z toho nevyplateného podielu má menej...je to asi na právnika...
...

Tak toto by zaujímalo aj mňa... Resp., či môžu ostatní dedičia takejto situácii nejako predísť. Nejde síce o rovnaký prípad, ale v princípe podobný:
1. rodičia dali potomkovi prostriedky na kúpu byt v hl. meste
2. pri ded. konaní bola snaha túto skutočnosť utajiť, no napokon bolo uvedené, že nešlo o kúpu, ani dar, ale o "pôžičku", takže sa to dostalo medzi pasíva
3. časť pôžičky bola dedičom horko-ťažko splatená /samozrejme znížená o podiel zvýhodneného dediča a štedrého žijúceho rodiča/
4. aký osud stihne nesplatenú časť pôžičky?
Jediný, kto má právo požadovať vrátenie nezaplatenej polovice dlhu + dlhu zvýhodneného dediča, je podľa mňa rodič. To však nehrozí.
Môžu sa znevýhodnení dedičia niekedy vôbec domôcť spravodlivosti, resp. dosiahnuť, aby dostali vyplatený svoj podiel z tohto dlhu? Aj keď absolútna spravodlivosť neexistuje, lebo dlžník sám sebe dlh, ktorý "zdedil/zdedí", nikdy nezaplatí a tak zostane navždy neoprávnene zvýhodnený...
Aká je v tomto prípade premlčacia doba /ak sa o nej vôbec dá hovoriť/ - 3 r. alebo 10 r. od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve?

..

..Oliw, podľa mňa a právnika s titulom a praxou nám vychádza, že pokiaľ je závetom určený dedič a suma,tak je to právoplatné a nedeliteľné...avšak notári majú iné zákony a znevýhodnenie závetom stanoveného dediča ich nezaujíma...
..tak to asi bude aj v tvojom prípade,že sám sebe dlžník dlh nemôže vyplatiť a je vlastne zvýhodnený..
..doba na vyplatenie dedičstva, pokiaľ nie je určená inak, to znamená zápisom dátumu,-do kedy, priamo v zápisnici, je 10 rokov...

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Vierka, veď si prečítaj občiansky zákonník

..hm, Občiansky zákonník, ale ani žiadny iný, nikde nevysvetľuje situáciu,prečo je dlžník ziskový,keď je ešte aj dlžný...keď totiž je dlžný a veriteľ zomrie, tak je poručeno niekomu ten dlh zaplatiť-a nie mať z neho 1/4 zisk...
..načo sa potom robí závet,ak sa môže stav meniť ako chce zákon?..predsa ak niekto určí závetom dediča a podiel,vie, prečo to robí...a zákon ho nemá čo prekrúcať...logicky...
...ak urobím závet, že chcem, aby moje decko zdedilo moju klávesnicu, celú a nedelenú, tak zákon so mnou vybabre a ostatným dvom dedičom bude musieť decko rozdeliť numerickú časť po pár tlačítiek??..lebo ako?..
(už to ani nie je relevantné,pôvodne som sa do toho vrtla pri spisovaní návrhu na exekúciu...ale logicky si to neviem zrovnať ani teraz...

Veď si to prečítaj.
Keby ten dlh splatil. A poručiteľ zomrel, tak pri dedičskom konaní by dotyčný dedil 1/2 z toho podielu, čo by mu patrila zo zákona. Teda tú jednu štvrtinu peňazí, ak by to poručiteľ dovtedy neminul. Veď som ti to zvýraznil. Ak by ten dotyčný bol vydedený, tak by to bolo o inom.

..

..keby ten dlh splatil, tak by nebol závet..a problém...lebo to druhé dieťa, ktoré bolo vydedené, by aj tak nedostalo nič, pretože by nemalo na nič nárok a určite by pozostalá nič nezanechala...

Ale on vydedený nebol. Ak by bol vydedený, tak by nedostal nič.

..ale toto ja viem..ale, po pozostalej nezostal žiadny majetok,však všetko dala ešte za života tomu jednému decku..v závete poručila len tie nevyplatené peniaze a to tomu druhému decku...a tie nevyplatené peniaze sa ako pasívum delia ,takže v podstate ten jeden je aj tak ziskový tou 1/4, ktorú ušetrí a nemusí splatiť tomu druhému...
..prečítala som všetko možné,logika ale odporuje zákonom...už to neriešim...

Mala ho vydediť, ak bol dôvod. A bolo by to tak ako chceš ty. Zákon ochraňuje oprávneného dediča.

..

..ale nechápeš, že ona ho nemala z čoho vydediť?..ona už nič nemala, len nádej, že jej niekedy tie peniaze zaplatí...a keď videla, že to už nestihne dočkať, tak poručila závetom te prachy tomu druhému decku,nech po nej niečo má..ale to ju napadlo neskoro..

Tak bolo dedičské konanie alebo nebolo?
A či je čo dediť o tom rozhodne notár.

..

..bolo..prvé, kde notár priznal celú sumu,poručenú v závete, tomu druhému decku...lenže bolo pozastavené,lebo prvé decko chcelo podať námietku na súd...lenže nepodalo v zákonnej lehote, takže bolo druhé konanie, kde už ale závet bol neplatný, lebo pasívum sa musí rozdeliť medzi dvoch dedičov,dlžníka (to je ten, ktorý mal zaplatiť za majetok..1/4)a oprávneného (toho vydedeného,3/4)...

No ja neviem ako to bolo a ty tiež píšeš dosť nejasne.
Mal by byť rád, že vôbec niečo zdedil. Nemuselo sa dediť vôbec nič.