A z bodliakov sme si robili vyznamenania aj sme sa z nimi ohadzovali a v lopúchoch sme sa hrali na skrývačku./či je dobré spomínat si,to je vec invidualná/.

V autobusoch sme chodili na výlety a cestou sme veselo vyspevovali a na výlete sme si kupovali kofolu alebo mirindu v 3 dcl flašiach./0,33l/

a bili sme sa v triede - bo skoro každý chalan chcel "chodiť" s erikou ale po čase to prestalo - bo erika sa s rodičmi presťahovala do za

A zo spolužiačkou 8 triede zdš sme sa tak zrazili,že ústami sme sa dotkli a bol to asi najsladší akokeby bozk v živote a ona práve v tej istej chvíli rozprávala tento zážitok kamarátke ako my sme to začali z kamarátom rozoberat../len škoda že som nikdy nezistil že bola vraj do mna zalubená a že vraj aj iné spolužiačky,kto by vtedy tomu veril,ked som nebol in/

Roky tvrdej driny sportovej gymnastiky. Dvojfazove treningy od troch rokov az po strednu skolu, neskor zavodna atletika.

Ale ked sa nasiel raz za mesiac den volna, a vsetky dievcata zo sidliska skakali gumu, a ja som bola vzdy jednoznacny vitaz, lebo tak ako dokaze skakat gymnastka, asi nedokaze nikto, tak ano, vtedy ten pocit zadostucinenia stal za to

Neukradli ti rodičia detstvo? Pokiaľ ťa museli nútiť chodiť na také tvrdé tréningy, tak si oni splnili svoje sny a teba okrádali o spánok a zdravie.
Ja som robila všetky športy, ale žiadny poriadne: bola to pre mňa zábava, hra, musela som mať napísané úlohy a len tak som išla poobede o 16.00 hod. na športové hry do školskej telocvične. Tam mal službu nejaký učiteľ, alebo pomocník učiteľa a o 18.45 sme museli poupratovať a školník zatvoril telocvičňu, lebo chcel mať pokoj pri televíznych novinách. A od jari do jesene to isté bolo na školskom dvore: všetko sme mali k dispozícii zadarmo, ale musel tam byť dozor keby sa voľačo nedajbože stalo.

Autobus vybavil zadara nejaký tatko, na výlet ako dozor prišli pomôcť aj rodičia aby sa učiteľky celkom nezbláznili. To boli výlety ku koncu školského roka: do Bojníc, na Červený Kameň, do Trenčína, na termálne do Piešťan, do D. Stredy.... Potom sme chodili aj na Moravu - Lednice, do jaskyne Macocha. V zime zasa vlakom na povinné lyžiarske zájazdy na Martinské hole, alebo do Čiech do Pece pod Sněžkou, Harrachova....

Stále sme s kamarátkami voľakde chodili, nepamätám sa že by som sa len-tak doma povaľovala, nudila alebo čumela do telky: do kina, aj do divadla na Dočka, Adamoviča, na výstavy do Brna, do Nitry, na koncerty Modusu, Elánu, na júnovú Bratislavskú lýru. Mama len vyťahovala desaťkorunáčky a prikazovala aby som si dávala pozor a nechodila stopom.

Mňa teda mama nechcela pustiť, ale bratia boli aj stanovať čo som im strašne závidela ......... čo tam asi tak mohli robiť hmmm ????

Teda aj my sme chodili na výlety,ale mimo tých autobusom,sme chodili aj peši do okolia,raz sme boli iba piati aj z učitelkou.No a ked nás zobral triedný na výlet,navaril guláš,z ktorého sa muselo vylievat,lebo každý sa hambil zobrat si duplu,lebo inak bol skvelý,na branom zase sme si opekali špekáčky alebo slaninu a cibulu,pili vodu z lesnej studničky a nenakazili sme sa z nej.

Aha, akú motorku sme mali!

Jawa 350!
(To som ja ako 5-ročný.)
A potom toto:

Škoda 1000 MB DeLuxe - objednaná a dovezená priamo z Mladej Boleslavi.

Na detstvo rada spominam v tom zmysle, ako dieta vidi vsetko velkymi ocami...

Vzdy som myslela ze sme mali obrovskeho psa, priam hyenu, u starych rodicov na zahrade, a stale tak o tom psovi aj rozpravam. Ked vsak pozeram fotky, vzdy ma zaskoci, ze ten pes je mensi ako krizenec civavy a yorshira.

Milovala som dlhocizne cesty autom k starym rodicom. Bol to vylet na cely vikend. Velky walkan z ameriky na usiach, v igelitke asi 12 MC kaziet nahratych radiovych vysielani a pesniciek z radia na cestu. Dnes ked tam idem, uz ku svojim rodicom, tak je to jedna kolona na patronke, druha za tesco lamac a zrazu som tam.

Po dlhom case som sla pozriet obrovsky a znamy kamenolom co je u starych rodicov na dedine. Bolo to strasne daleko od domu, na celodenny vylet. Tak si zabalim teda tri chleby a 2l mineralky na cestu, nech tam dojdem v zdravi. Vyrazim na cestu a za 150 metrov vidim nejaky rozbity svah s kuskami kamena. Chvilku potrva kym zistim ze je to ten daleky a obrovsky kamenolom. Ked sa obzriem dolava este si vidim SPZ svojho auta parkujuceho pred branou domu.

V petrzalke za barakom sme sa chodili v zime sankovat. Bol tam taky kopec. Priam zavrate sme z neho mali. Brat dosiel raz dokonca na lyziach a lyzoval sa, vzdy to tam bolo plne deti. Az s odstupom casu som pochopila ze to bol hlinou a snehom zasypany bordel o vyske asi 1m. Smrt v ociach ked sme sa na zahrade pustali na saniach. Dokazali sme len raz vyjst hore a pustit sa cez celu zahradu. Dnes vidim ze keby som sa chcela pustit budem musiet tie sane dole kopcom priam tlacit aby isli, take prevysenie to bolo.

Chyba mi ten detsky pohlad na zivot.

Prvú lásku som mal v 6 rokoch a ona mala 5 a bola taka skazená učila ma fajčit cigarety,ktoré šlohla tete,takmer nás nachytala jej babka,tak som rýchlo nedohasenú cigaretu schoval do vrecka a prepalilo sa,doma sama pýtali či som fajčil že má prepalené vrecko a ja že nie že to my asi musel niekto do vrecka nezahasený špak hodit.

ja mám tiež jeden zážitok z detstva- stretli sme sa spolu v jednom tábore- mohol som mať asi 13 rokov-ja som bol panic ona už asi nie panna, tá moja tajná láska Ivetka Bartošová, tuším zo 14 strany Brava- spočiatku boli naše stretnutia trošku suché, ale nakoniec objavila talent aj v druhej ruke- bol som do nej neskutočne zamilovaný,skoro až beznádejne, museli sme si spolu užívať aj 3 krát denne...

eeee ..... veď ste boli pod zákonom !

...ty si v 6. rokoch už vedel tak dobre klamať?..sa nezdáš!...ale nezostalo ti to, však nie?..

..

..fuha!..ja som myslela, že to len ja mám Omara Sharifa dodnes- a to je už kousek letmožno aj 40,v zošitku s básničkami ako prvú tajnú lásku...

...šmarjá, softík, modrú tisícku deluxku som dostala na 14. narodky..teda kúpil si tatík, ale vedela som ju riadiť tuším skor, ako on!...milovala som to auto,nikde ma nenechalo...ale týždeň po skúškach v autoškole som sa na ňom prizabila...dožilo sa dvadsiatky mojho syna,potom šlo do autíčkového nebíčka...

Ja si tiez rada spominam na skolske vylety,ci lyziarske zajazdy.
Kto mal vtedy vlastne,znackove lyze? Nikto! Vsetci sme mali pozicane zo skoly,ale citili sme sa ako Tombovci
Bolo veselo so spoluziakmi,ani sme si neuvedomili, ze hrou sme sa ucili spoznavat nase kulturne pamiatky,hory,mnohe mesta...
Vela spoluziakov,ktorch rodiacia este nemali auta, by sa tam asi nedostali.

Dnes ,ked pocuvam synovcov, tak sa nestacim cudovat. Uz boli na skolskom vylete na tyzden v Londyne, na tyzden v Parizi atd.
Jednodnovy vylet po Slovensku sa konci pri prvom velkom nakupnom centre. Koho uz dnes zaujimaju nejake zamky,pamiatky, ci Tatry?
No, co uz, ina doba.

Pepsikova: záviď! Ja som sa ešte vozieval na tomto:

(To vedľa mňa je Tatraplán - luxusné vozidlo - viac aj tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tatra_600)
Ale nebol naše, prišlo po otca, keď šiel na služobku do Prahy.

Že som tam zlatý, nie?

...šak ako!..kedy si ty nebol zlatý...a tatraplán si pamatujem aj ja, sused mal...hučalo to ako raketa a dymilo ako fabrický komín vo svojich zlatých časoch...

to záleží od okolnosti,ale blízkych neklamem ak nemusím./ale bohužial občas sú v živote také situácie kedy sa nedá hovorit pravda,vela ludí by ju nevedelo prijat/