na moju 18tku som si zaplil doma prvy krat a mama mi pripalila ale nie cigu ale rukou a od vtedy uz fajcime spolu

misoft a toto pamätáš? moji loptoši na tomto (ale detskom modeli) začínali na bezovci, starej turej a neskôr chopok otupné + záhradky, tzv. doskové viazanie ale v červeno čiernom prevedení

Keď sme prišli zo školy išli do hory pásť kozy a ovce, bolo nás od desať do pätnásť, chodil s nami jeden dedko, sused a babka, nie dedkova, iná suseda. Rozprávali nám príhody, rozprávky, strašidelné povesti. Ako sme postupovali horou zbierali sme lesné jahody, maliny, opekali hríby nad ohníkom. Mali sme so sebou "krajíček", bol to olovrant, zvyčajne chlieb s masťou a cibuľou, slaninou či domácou klobáskou. Jedli sme pri studničke, ktorú sme každý raz starostlivo vyčistili, aby bola stále čistá. Mali sme urobenú z prútia kolibu, kde sme sa zastavili a "oddychovali". oddych to bol veľmi aktívny. V zemi bol zapichnutý kus stromu, ktorý nám slúžil ako kolotoč. Niekoľkí sedeli na vetvách, kým iní behaním dookola uvádzali kolotoč do pohybu. Les bol veľký a možností toľko, áááách toľko veľa.
Bola aj práca, pozametať dvor, opatriť zajacov, nanosiť dreva , umyť riad. Ale čas na hry, toho bolo aj tak dosť. Šili sme bábikám šaty, robili im domčeky z krabice od topánok (to bolo zrejme na celom Slovensku), vili vence, skákali cez gumu, cez nakreslené kocky, chodili sa kúpať na Váh, robili sme bunkre, šmýkali sme sa po veľmi prudkom brehu na hline, išlo to ako v zime na snehu ...Prišli sme pred zotmením domov, špinaví, unavení. Vo vani v nahriatej vode nás bez milosti vyumývali od hlavy po päty, oči štípali ešte hodnú chvíľu.
Večer sme pri miestnom rozhlase, ktorý každý večer vyhrával tancovali pod lampou. To už takí starší, štrnást, pätnásť roční.

...Teraz som naďabila na túto tému a prečítala so ju od začiatku až do...teraz. Poviem vám, až sa mi slzy tisli do očí. Fakt kráááása... ja ako decko som veľmi rada čítala knižky skoro každého žánru a táto bola jedna z tých...mám tiež mnoooho spomienok, ale skoro všetky sa zhodujú s vašimi. ...trisestri, vďaka za túto tému.

Neviem, vy ste tiež tak robili, že ste si v škole dávali,prilepili páskou zrkadlo na nohu, tenisku a pozerali dievčatám pod sukne?

Najkrajšie bývali prázdniny - prišla sesternica a bratranec z MESTA na celé leto a len kukali čo všetko sa dá robiť na dedine. Sušili sa sená, kúpali sme sa v plese v potoku , člnkovali na dušiach , zo 15 detí sme hrávali vybíjanú, bangbinton, 7 paty/i/kov , na žandárov a zlodejov," ja ti dávam otáznik, ja ti dávam výkričník kto ti dal bodku? ", šípky .... stavali sme vojanu, stavanie a váľanie mája - to sa zišla celá dedina a my deti sme mohli ponocovať dokiaľ sme naodkväcli a spali sme pri ohni kým neodkväcli aj rodičia...hry sme hrali až kým neprišla rozhnevaná babka a nevymlátila nás prútom /júúúj ten štípal..../ ale pásli sme husi, zbierali žihľavu, každú sobotu upratovali celý dom, v sobotu ráno sme šli na nákup do dedinského obchodu a čakali 3 hodiny v rade kým príde pečivo a mlieko, kúpili 20 rožkov a každému nanuk za korunu ....chodili sme na huby, lesné jahody, borovky, stavali chaty v hore na stromoch, a tie opekačky každú sobotu..... nádherné časy... naše deti toto už bohužiaľ nezažijú , čo je večná škoda.....

A ešte si spomína, keď som dostala prvé silonky na podväzkový pás tak nohu neohla v kolene lebo som sa bala, že to praskne a pôjdú očka. Prvé lodičky na štamperlíkovom podpätku.......to som mala už po 16-nástke.

ešte som si spomenul, na jednu fintu, čo na nás vymyslel kamošov otec,polovník - mali sme asi 8 rokov a zobral nás do lesa a ideme a on zrazu- pozri čo je na kmeni stromu- a to kakaový venček a ideme ďalej a ďalší a tak sme prešli pol lesa, najedli sa venčekov a nepovedal pravdu, a ja som týždeň kade tade rozprával,že kakaové venčeky rastú na stromoch...

...ešte som si spomenula na tú bitku, čo som dostala za nové tepláky, mala som asi 8, s Romanom sme hrali gulky,hlinačky,po kolenách,jasné, že tie tepláky neboli z ocele a vyrobili sa diery..

ta ňe?

..ja si velmi rada spominam, ako sme sa v lete hravali v starom chlieve na doktorov, skovky, na pasenie husi, kde sme chytali chrustov a kridla sme potom odovzdavali tusim do lekarne a aj nejake drobne sme mali za to..na kupanie v starej nitre, z blata sme si robili smykalky, chytanie ryb s dedkom, hojdanie na haluzach stromov a to valanie v cistuckej a vonavej travicke hned zrana..to bola parada..a vecer som sa tesila na polievanie zeleniny..z rieky som brala vodu z krhiel a behala osto sest s nimi....strasne rada som zametala s prutennou metlou dvor a humno kazdu sobotu...jcez zatvu sme si chodili privyrobit na druzstvo, zbierali sme klasky..oj a supanie kukurice to som mala tiez velmi rada, vecer pri lampe sme robili kotrmelce v supoli....neskor boli oberacky hrozna, odovzdavanie a spanie pri beckach.... v zime zase sankovacka, korculovanie na rieke....vecer sme boli unaveni, nepotrebovali sme ziadny program, najest, umyt a spat....och kdeze su tie krasne casy..

Pamätám, lenže už som sa k nemu nedostal. Ja som začínal na lankovom (dnes sa to volá telemark) a ako miničloviečik som mal na lyžiach (skôr lyžičkách ) remienkové (z kožených remienkov a vytvarovanej kovovej doštičky). To boli moje super viazania.

Najväčšia zábava bola robiť dráhu pre húsenice - naťahané nite po dvore, z listov narobené košíčky - a takto urobená lanovka prepravovala hnusné /fúúj/ húsenice z A do B /ručne nachytané - fúúúj/ . Prípadne akcia Z = záchrana malých žubrienok z vyschnutej kaluže - ručne chytané do fľaše a vypustené do potoka! Dnes sa na tom smejem , vždy si na to spomeniem keď vidím ako môj 5 ročný syn chytá slimáky a nechá si ich loziť po ruke, prípadne chytá lúčne koníky do fľaše .... mne sa to mimoriadne hnusí, ale v porovnaní s tým, čo všetko som ja v detstve chytila do ruky.... bŕŕŕŕ..... . A vždy sme sa hrali na obchod, peniaze boli kamienky.... peňaženky z lopúchov naskladané.... veru hrať sa na obchod som už pekných pár rokov nevidela žiadne deti.... veď čo by teraz kupovali? PC, notebook, plazmu, mercedes...... a na toto sa veľmi ťažko nájde alternatíva v prírode / náhražka/ .....

Na začiatku školského roka každé dítko prinieslo črepníkový kvet, uterák, vrecko s potrebami na výtvarnú (uväzovalo sa na lavicu), vrecko s hygienickými potrebami (mydlo - vešalo sa na vyhradené miesto) a uterák a vrecko s úborom.

..dnes nosia decká vlhčené vreckovky..a umelé kvety...

a v 3 ročniku sa kvoli opakovane zlé napísanému diktátu učitelka tak nahnevala že sme ho písali po 3 krát a to už s tým že sme za chyby ktoré sa spočítali /hrúbky sa počítali dvojnásobne/dostavali prehnutý cez lavicu výprask dreveným metrom po spodnom prádle,až ostali modré pruhy na zadku./a to tuším v tej dobe už boli telesné tresty zakazane,ale sa to obchádzalo,mastil prútom pan farár na náboženstve ako aj súdružky vychovatelky v školskej družine-tak to si neviem predstavit doby kedy to bolo povolené,tuším do roku 1955-velké fámy a legendy v tomto smere išli o tzv meštiackých školách/

My sme sa hrávali na poštu (ale doma, nie vonku). Peniaze sme mali skoro skutočné - takto sme ich falšovali: mincu sme zakryli papierom, "vyfarbili" ceruzkou, vystúpené časti sa vyfarbili ostrejšie, vystrihli a bolo. Každá minca mala inú farbu. Alebo sme ešte používali žetóny z rulety.

neviem, v ktorej triede to bolo ale písali sme diktát zameraný na slovesá. samozrejme, že som slovenčine venoval vtedy min. pozornosť. keď učiteľka priniesla opravené diktáty, mala vo zvyku vždy zhodnotiť najhorších a najlepších. jediný z triedy som chytil peťorku, a učiteľka podotkla, že také "červené more" ešte nevidela. vo všetkých slovesách som na konci napísal y.

A teraz pri také "červené more" chodíme na dovolenky a vytešujeme sa z podmorského života v ňom.
Ale tá naša mladosť bola aj tak krásna.

cez ulicu mali pekárne expedíciu. vždy mali otvorené okná a vôňa čerstvých rožkov a chlebíka nám vždy uličárom dráždila nosy. vždy sme si vypýtali po rožku a vždy nám pekári dali - ale len uličárom.
keď sme už chápali rozdiely medzi babami a chalanmi, tak sme chodili špízovať do verejných kúpeľov cez vetracie okná holé baby (pre znalých, bolo to pri štadióne lokomotívy snv). vždy sme išli štyria lebo to bola riziková akcia (hrozil világoš od personálu). dvaja dávali pozor, či nejde "kúpeľar", jeden dal druhému "stojku" a ten mal potom minútový zážitok (potom na striedačku).