Dieťa a peniaze ... veľmi dôležité. Čím skôr ich má v rukách, tým lepšie. Moje deti mali svoje vlastné peniaze asi od 6 rokov veku. Syn väčšinou za veľkonočnú oblievačku starých materí, tiet a krstných mám, dcéra za dobré známky na vysvedčení. A ako si ich vedeli strážiť, počítať a hospodáriť s nimi. Dodnes im to ostalo. Na výlet by malo dostať toľko, koľko rodič dokáže bez drámy oľutovať, aj keby sa premárnili ... u každého je to individuálna suma. Tých 20 € by som svojej 10 ročnej dcére dal bez problémov ... lebo viem, že by aspoň 8 € doniesla naspäť. Ako člen rady rodičov som chodieval s deťmi ako výpomoc na výlet a na nakupovanie sa deti tešili viac, ako na iné výletné atraktivity. Nakupujúce dieťa sa cíti byť osobnosťou. Zvlášť s dcérou /okolo 5 rokov/ som sa musel až do vyčerpania hrávať o obchod. Naše deti sa s veľkou obľubou nechali posielať samé na nákupy, na dedine sa to dá. Hlavné je neprejaviť sklamanie nad prvým nákupom, nech by to bola akákoľvek zbytočnosť.

no ak je kazdy rodic taky ako ty tak neni problem dat 8r. dietatu 20€ klobuk dole velmi rozumne si to napisal

Keď moji synovia chodili do prvej triedy, boli na výlete a nikdy nezabudnem ako natešení vykladali z ruksáčika, čo nám kúpili. Bol to celý chlieb. Videli, čo kupujem ja skoro každý deň a tak mi urobili takúto radosť.

Mám 8-ročného syna, na týždeň v škole v prírode dostal 10 €. Skoro 7 priniesol nazad, poučený, že na každý výlet sa nechodia kupovať darčeky. Ale priniesol malé lízatká pre svojho bračeka a sestričku. V tomto veku si dieťa začína uvedomovať zmysel a hodnotu peňazí, preto je dobré mu v tom rozhľade pomôcť. Peniaze treba dať, s rozumom, nepreháňať to. Dávať veľa je rovnako zlý extrém ako nedávať nič.

Tiež si spominam ze som ako prvak doniesol domov ako darcek z prveho vyletu vrecusko zemiakov. (Bola jar, boli nove a videl som ako ich kupovali ucitelky,.. tak som sa aj ja chcel zavdacit)

euro je euro,nemoze sa to donekonecna preratavat na koruny,pretoze ceny su uz posunute ovela vyssie vdaka euro.
detom treba dat priestor na to,aby si ako sa hovori-ohmatali aj peniazky.vsak na vylet nechodia denno-denne a je to ozaj take trapne,ked sa jedno dieta musi pozerat na druhe,ako si kupuje nieco,co si uz ono nemoze kupit.je to potom aj o psychike dietata,citi sa take menjcenne.
ked detom vysvetlite co a ako asi ma nakupovat,dieta to uz zvladne.hovorim sice len z pozicie ucitelky-doprovodu,ale podla mojich pozorovani-deti sa nechaju takym nakupnym osialom uniest len prvy raz.druhy raz sa väcsinou snazia uz ineco usetrit do sporkasky.

Tak nejak, pekne napísané. Ušetrené z vreckového môže putovať do prasiatka, a to je potom niečo, keď si za svoje vlastné peniaze môže dieťa kúpiť, po čom túži.

blcha bola nedávno v ŠVP. Nejako vyplynulo, že dostala vreckové od môjho brata 10€ a odo mňa ďalších 10€. Po návrate mala v rukách 15€. Ešte bola taká dobrá, že svojmu bratovi požičala 5€ , (momentálne ale fňuká, kedy jej to vráti) , takže tak

Ja som zas dostala od asi 7 rocneho synatora ako darcek z vyletu indiansku celenku

€ 5 pre prváka to stačí.

mňa dorazila jedna osmačka. išli sme na exkurziu a ona pri sebe €50 a ja pred výplatou nejakých €5. Hanba a trapas teda fakt.

Syn bol v škole v prírode na týždeň a tiež sme riešili koľko mu dáme vreckové, nakoniec sme sa s rodičmi dohodli na 20 € (na deň 4€) a domov priniesol 11€, ktoré si ušetril.
Chodí tiež do letného tábora na 1 týždeň a tam je presne napísané, čo si môže priniesť - deti si môžu priniesť len 6€ v 1€ minciach ako vreckové do táborového bufetu, týchto 6€ sa odovzdáva vedúcim a tí tieto peniaze vyplatia na 2x deťom 3€ + 3€. Takto majú všetci rovnako a sú spokojní. Taktiež mobily sa s menovkou odovzdávajú táborovému vedúcemu.

.. zlyhala som v matematike

Moja dcéra keď bola prváčka priniesla z výletu sáčkovú gulášovú polievku.

No tak cerstva skusenost s vreckovym :-) moj syn dnes mali babkove divadlo a po nom sli do mesta.Dala som mu 5 e , sak na dve hodiny v meste mu je to az-az. Doplnim, ze syn je prvak.
Prisiel domov, v meste si kupil nejake auticka, ktore stali 5,05, dolozila mu ucitelka a este mu "musela" kupit aj zmrzlinu...
Keby som mu dala 10, tak minie 10....

ale ta radost z auta !!!

Jednoznačne, ešte nepozná cenu peňazí radosť z prvého nákupu, o ktorom si rozhodol sám, tá musí byť nepopísateľná, to rozhodne.
Len nedávať peniažky len tak "na minutie" príliš často, a nie príliš veľa, aby sa raz dostavila radosť aj z veci, ktorú si kúpil z toho, čo dokázal ušetriť. Deti sú veľmi učenlivé v týchto veciach a veľmi ich teší, keď zvládnu "dospelácke" záležitosti, ako je napríklad nákup v obchode.

Ano, radost bola neskutocna...ani hladny nebol