Cely tento prispevok mi pride cynicky a nie je mi jasne, co vlastne autorka riesi. Ked vedela, ze s mamou je komplikovane spoluzitie, nemala ostat byvat v dome. Ten financny prispevok by som pochopila, keby mala autorka financne problemy, ale v dalsom prispevku pise, ze penazi ma dost. Tak poradim uz len vela trpezlivosti, lebo so starymi ludmi je to tazke. Moj otec ma tolko rokov a tiez je s nim tazka dohoda, je tvrdohlavy a neda si povedat.

http://free.zoznam.sk/video/Ako-sa-budi-svokra-)-

Gabaz čítaš mi myšlienky. Niečo v tomto znení som chcela ešte doplniť.

ÁNo, súhlasím, a jedna rada k tomu, nebrať všetky reči až tak smrteľné vážne, veľakrát to ani oni tak neberú, len tak skúšajú trpezlivosť domácich. Každý má svoje muchy, a starí ľudia ich majú trochu viac, chce to veľa trpezlivosti a trochu pochopenia. Treba sa správať tak, aby sme si to neskôr nevyčítali.

To vždy

Prečo sa rozhodli rodičia dom darovať, svoj domov?

Mysleli si, že všetko pôjde hladko :
nebudú vlastníci na papieri
budú rozhodovať
budú sa mať naďalej radi

...nech si zadávateľka témy pozrie

http://www.porada.sk/t109571-moja-svokra.html

...za seba by som vedel povedať .......teda za rodičov , oni nemali zištné pohnútky , ak sa to takto dá povedať .......ale to je o iných vzťahoch , o tých sa v tých rôznych " Lampárňach " nepíše ...

Prečo sa znovu pýtaš na to isté, čo sme ti už raz povedali v tejto téme?

http://www.porada.sk/t173723-v-r-199...-bremenom.html

Témy som ti spojil.

Tak par veci vysvetlim..dom mi darovali, lebo už boli stary a nevladali..život v dome, kam treba vlačiť vedra s uhlim, na wc chodiť v zime po snehu na latrinu nie je med lizať na stare kolena..surodenci všetci odišli, nikto nemal zaujem..brat čo tu byval, odišiel ked som mala 10 rokov..dom mi darovali ked som mala 18 a vydala som sa, trebalo doň investovať a rodičia žili biedne..Bola som mlada a hlupa. Dnes hustim do svojich deti, aby sa učili a snažili postaviť na vlastne nohy, čo im všemožne pomožeme, ale mlady maju byť sami. Mam velky vekovy rozdiel v rodine, je to nie generačny, ale temer dvojgeneračny rozdiel. Ak ste to pochopili že mi ide o mamin dochodok, asi som sa zle vyjadrila, Ja proste už neviem, ako na nu, aby bol pokoj pod strechou. Co by za to, čo ma moja mama dala polka starkych osamelych. Samostatna izba, teplo, voda pod nosom, telka v izbe, byvanie zadara..robim pre nu z vdaky malo? stačilo by jej pokojne a v tichu žit. Ale ked vam urobi vlastna matka z manžela a syna (mladšieho, neznaša ho, lebo sa podoba na manželovu rodinu, starši syn je jej milačik) zlodeja, tak neviem neviem, či by ste boli šťastny, že ju mate..a tych krivd bolo dosť, nie len voči mne. Sme rodina rozdelenAa na dva tabory. Jej vyvoleny, a tí druhy, ktorych neznesie. Tam patrí vačšina jej vnučat, ktore ju nepridu navštíviť a tým ani mna..vraj až ked budem sama. Nechcela som touto debatou dosiahnut ani peniaze, ani sa jej zbaviť. Len radu, ako ju donutiť važiť si to čo ma, a to, že jedneho dňa ak by zalahla do postele, ju budem ja musiet prebaliť..A preto si myslim, že aj v nej by mala byť trocha vdaky že sme z tohto domu čosi dokazali urobiť, že sme jej ulahčili starobu a nič za to nechceme..len nech je preboha ticho a nevyraba hadky a nenavisť. Už som skušala neozyvat sa, aby nemala dovod na hadku. Ked sa da, odchadzame z domu, aby mala ticho. Ja už fakt neviem, čo mam urobiť. Vsetko čo urobime je zle. Manžel oberal čerešne, o barlach sa dotrepala k stromu a revala, že je to jej..Skušala som sa jej vyhražať, že odideme a buide si tu platiť všetko sama..smiala sa, že len vtedy sa dozviem čo urobi..mam čakať že to tu v tej už nefungujucej hlave podpali? stromy oblievala s naftou a palila, aby nikto nemal z nich užitok, lebo su jej..Dufam, že aspon trošku som to ozrejmila pre tych, čo by boli vdačny za mamičku..aj ja by som dala všetko, mať tak matku, čo by ma aspon raz v živote za niečo pochvalila, že som šikovna, dobra matka, gazdinka..vikendy ju stravujem ja, opatrovatelku ma len cez vikend a obedy jej nosia z vyvarovne len v pracovne dni. Nevladze si variť, tak si sadne k stolu a čaka. Neviem byt až taka hyena, aby som jej nedala jest, ked mi jeme, aj ked sa k nej neozvem. Nikdy nepovedala vaše nechcem. A nikdy nepovedala ani dakujem. Viem že život so starymi ludmi je ťažky. Ale nie všetci su taky. Poznam starcekov a babky, ktore si sami od ust odopru, len aby vnučencom čosi šupli. Ja take šťastie, a ni moje deti nemame. Dakujem za všetky rady. Nič tym nevyriešim že tu pišem, ale aspon som dostala par rad a povzbudeni.Ešte raz dik.

Nikto z nás jej povahu nezmení ani ju neprevychová. Myslím, že aj psychológ by bol z nej bezradný. Neviem, nakoľko je pri zmysloch, ale nebolo by možné posúdiť jej zdravotný stav, či nie je náhodou už nesvojprávna? (z toho správania, čo popisuješ - ale to len ty vieš posúdiť).

Jediným riešením by bolo, ako som už vyššie písal, sa odsťahovať do podnájmu na nejaký čas a nechať ju samú, aby mala pokoj. Buď sa spamätá, alebo tak bude žiť do konca života. Nie si povinná trpieť jej správanie a legálne ju z domu nedostaneš.