Rozhodujúce je, či dlžník je alebo nie je v úpadku, či už v podobe insolvencie alebo predĺženia. Kedy je dlžník v úpadku, upravuje § 3 zákona o konkurze a reštrukruralizácii (ZoKR). Ak je v úpadku, je povinný podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Z návrhu by malo byť zrejmé, či dlžník má aspoň taký majetok, aby postačoval na úhradu nákladov konkurzu. Ak to nebude zrejmé, súd ustanoví predbežného správcu, ktorý bude skúmať, či sú splnené tieto materiálne podmienky na vyhlásenie konkurzu.
Osobná zodpovednosť osôb, ktoré boli povinné za dlžníka podať návrh na konkurz a neurobili tak včas, je upravená v § 11 ods.4 ZoKR. V súčasnosti je koncipovaná ako zodpovednosť za škodu voči veriteľom úpadcu, ktorá im vznikla tým, že ich pohľadávky zostali po zrušení konkurzu neuspokojené.
Novela účinná od 1.1.2012 zavádza iné riešenie. Tieto osoby budú povinné na základe uznesenia súdu vydaného na podnet správcu zaplatiť do podstaty sumu vo výške základného imania spoločnosti, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky podľa ObZ. Novela je účinná od 1.1.2012, avšak pri ustanovení § 11 ods.4 je odložená účinnosť až na 1.1.2013